Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dvojaký protest v Poľsku

.jaroslav Daniška .časopis .politika

Prvé kolo prezidentských volieb v Poľsku ukázalo dve podoby protestu. Jeden proti vláde a druhý proti systému. Ten druhý má meno bývalého rockera Pawla Kukiza, ktorý získal prekvapivo vyše 20 percent hlasov.

Poľsko je v situácii byť alebo nebyť,“ povedal Kukiz krátko pred prvým kolom prezidentských volieb v rozhovore pre pravicový týždenník Do Rzeczy.

.antisystémový kandidát
Kukiz skončil napokon tretí, ale získal až vyše tri milióny hlasov a 20,8 percenta. Okamžite to vyvolalo množstvo otázok a nejasností. Citovaný výrok síce pôsobí politicky, Kukiz však celú kampaň pôsobil antisystémovo: „V Poľsku máme zlý systém (vlády). Je to zlý nástroj, ktorý spôsobuje, že vláda ľuďom panuje za ich peniaze.“
A hoci pritom fackoval varšavských politikov z jednej aj druhej strany, a s nimi samozrejme varšavský salón (ako sa u našich susedov hovorí politickej kaviarni), poznal aj riešenie na všetky problémy: je ním iný volebný systém. Konkrétne jednomandátové volebné obvody: „Poľky nerodia deti v Poľsku, ale v Británii. To je tiež dôkaz toho, že ich systém je lepší,“ povedal Kukiz.
Tento bývalý rockový spevák predstavuje zvláštny politicko-nepolitický mix: v roku 2005 podporoval za prezidenta Donaldta Tuska z liberálnejšej Občianskej platformy, o päť rokov neskôr už Mareka Jureka, bývalého predsedu parlamentu, ktorý bol kritikom Jaroslawa Kaczynského sprava. Kukiz má za sebou viacero kritických poznámok proti náboženstvu, navrhoval napríklad zrušenie náboženstva ako školského predmetu, ale súčasne sa predstavuje ako poľský patriot, ktorý sa stará o poľské cintoríny za hranicami a doma patril medzi kritikov homosexuálneho pochodu.

.zmeňme Poľsko
Ako teda rozumieť jeho dvadsaťpercentnej podpore?  Posledných desať rokov je poľská politika prudko osobne a stranícky polarizovaná medzi Donaldom Tuskom a Jaroslawom Kaczynským. Nuž a zdá sa, že tento systém pomaly končí, jednak preto, že Tusk odišiel do Bruselu, kde sa stal prezidentom EÚ, a jednak preto, že nespokojnosť ľudí s touto mediálne-politickou polarizáciou narastá. Okrem Kukiza boli medzi prezidentskými kandidátmi ďalší dvaja až traja protisystémoví, ale symbolom tohto postoja sa tento rok stal práve známy spevák. Každý si u neho našiel niečo, s čím súhlasil a pritom vedel, že nevolí prezidenta, ale posiela politikom odkaz.
Päťdesiatnik Kukiz si to užíva dodnes: minulý týždeň navrhol, že chce moderovať diskusiu medzi dvoma najsilnejšími kandidátmi, ktorí postúpili do druhého kola, súčasným prezidentom Komorowským a jeho vyzývateľom Andrzejom Dudom. Kandidát Kaczynského Práva a spravodlivosti Duda okamžite na svojom twitteri súhlasil. Do horšej situácie sa dostal Komorowski, ktorý musel túto ponuku odmietnuť, pretože pôsobí „čudne“. Samozrejme, diskusia by čudná bola, už aj preto, že by sa jej hlavnou postavou mohol ľahko stať moderátor, a nie kandidáti v druhom kole. Pred časťou voličov však po odmietnutí pôsobí čudne Komorowski.

.zmeňme vládu
A presne to je hlavný dôvod úspechu Andrzeja Dudu: nie je to žiadny zázračný kandidát, systematicky však ťaží z každého zakopnutia prezidenta Bronislawa Komorowského. V prvom kole vďaka tomu tesne, o jedno percento, Komorowského porazil. A to mal Komorowski ešte pred pár mesiacmi podporu vyše 60 percent.
Duda (ročník 1972) je od Komorowského o 20 rokov mladší, jeho kampaň je preto viditeľne energickejšia. Komorowski vedľa neho pôsobí ako politický dôchodca, ktorý je v politike vari odjakživa. Ale najmä, v poslednom čase sa mu lepí na nohy samá smola. Vo volebnom štábe má rozkol, vo verejných vyhláseniach robí chyby, občas gramatické, inokedy povie niečo, na čo sa dá vtipne a ostro reagovať. Opozícia ho vykresľuje ako papaláša, ktorý má rád poľovačky a víkendy, menej pracovné dni.
Komorowski pritom nie je až taká tragédia. Dokáže predniesť zaujímavú reč, ale priveľmi mu to nepomôže, pretože všetci tušia, že mu ju napísal niekto, kto vie písať. Komorowski bol v časoch najväčšej slávy Donalda Tuska pre neho niekým ako Eduard Kukan pre Mikuláša Dzurindu. Až na to, že Tuskovi to s jeho kandidatúrou vyšlo. Komorowski preto do žiadneho významnejšieho konfliktu s Tuskom ani súčasnou premiérkou Ewou Kopaczovou nešiel. A tak, hoci dnes varuje, že Duda je stranícky kandidát a on členom žiadnej strany nie je, voličov to ktovieako nedojíma.
Dudov problém je iný. Hlavnou myšlienkou kampane Práva a spravodlivosť je, že Poľsko nemá v osobe prezidenta osobnosť. Žiaľ, práve Duda bol až do začiatku kampane v podstate neznámy politik. Bol síce štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti, aj v kancelárii prezidenta Lecha Kaczynského a v posledných voľbách ho zvolili za europoslanca, ale politicky a osobnostne ho voliči spoznávajú až v prebiehajúcej kampani.  
Duda pri kritike Komorowského používa všetko, čo sa dá. Napríklad odchod mladých Poliakov za prácou do cudziny, nesúhlas s eurom a každý sociálny problém. Poľsko sa pritom euro prijať nechystá a odchod mladých je dlhodobejší problém, ktorý by ani vláda PiS-u nedokázala nijako vyriešiť. A samozrejme, keď médiá zverejnili údajný prepis rozhovoru z prezidentského lietadla krátko pred jeho zrútením v Smolensku, využil každý moment, aby kritizoval vládu, prokuratúru aj Rusov. A opäť mu nahralo, že prepis nahrávky nebol skutočný, ale domýšľaný, že to bola skôr interpretácia než realita (nezrozumiteľné slovo, kde zaznie „p“ a „f“ napríklad prepis dotvoril na „pifko“, prokuratúra pritom neskôr priznala, že mohlo ísť aj o „palifko“).
Zdá sa, že o tom, kto bude budúci prezident, rozhodne nakoniec jedna vec: televízny duel.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite