Kreslo pre Františka Mikloška

Keď sa 2. januára 1951 začal v Bratislave proces s biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom a zostávajúci biskupi v Česku a na Slovensku sa začali dostávať do izolácie, v ten istý deň vysvätil rožňavský biskup Pobožný v nemocnici tajne na biskupa jezuitu Hnilicu. Keďže Hnilica bol rýchlo prezradený, 24. augusta 1951 sám tajne vysvätil na biskupa aj jezuitu Jána Korca a 4. decembra cez rieku Moravu opustil Československo. V roku 1955 sa však aj Korec dozvedel, že jeho biskupská vysviacka je prezradená, preto 9. septembra 1955 tajne vysvätil na biskupa jezuitu Dominika Kaľatu. Kaľata bol však v januári zatknutý a v apríli odsúdený na 4 roky väzenia.
V marci 1960 bol zatknutý aj Korec a potom odsúdený na 12 rokov väzenia.
Kaľata dostal 9. mája 1960 podmienečnú amnestiu, preto 18. mája 1961 vysvätil tajne na biskupa jezuitu Petra Dubovského. Ale v roku 1962 zatkli v Prahe aj biskupa Dubovského a odsúdili ho na 6 rokov väzenia. V januári 1963 bol znovu zatknutý biskup Kaľata a odsúdený na 4 roky väzenia, čo kvôli podmienečnému prepusteniu dávalo ďalších 8 rokov väzenia.
Biskup Dubovský išiel na slobodu v roku 1967, biskup Korec vo februári 1968 a biskup Kaľata v máji 1968. Kaľata odišiel v roku 1969 do zahraničia. Biskup Dubovský sa stal neskôr správcom farnosti v Novej Lehote. Biskup Korec zostal až do roku 1989 mimo pastorácie.
Biskupské vysviacky slovenských jezuitov boli „zaplatené“ rokmi neslobody a emigrácie, ale zostanú navždy výnimočným príbehom cirkvi na Slovensku i vo svete.