Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra


Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Ráno. Cez malé zamrežované okienko s rozmermi asi 10 x 30 centimetrov mi prenikajú prvé ranné lúče. Autá z ostatných garáží vo dvore o ôsmej štartujú svoje motory a ponáhľajú sa do práce. Búchajú dvere, smrdia výfuky, rodičia nakladajú otrávené a rozospaté deti a vezú ich do školy.

Ráno. Cez malé zamrežované okienko s rozmermi asi 10 x 30 centimetrov mi prenikajú prvé ranné lúče. Autá z ostatných garáží vo dvore o ôsmej štartujú svoje motory a ponáhľajú sa do práce. Búchajú dvere, smrdia výfuky, rodičia nakladajú otrávené a rozospaté deti a vezú ich do školy.
Deti z neďalekej škôlky o deviatej vybehnú na dvor a robia desný randál. To je už posledná kvapka a ja vyliezam zo svojho himalájskeho spacáka a zapínam rýchlovarnú  kanvicu. Prvá cigaretka pred garážou a ranné správy v rádiu. To už vysielam svojho Angličana, ktorý im aj tak nerozumie, do neďalekej pekárne po čerstvé pečivo. Neopisujem cestovateľský zážitok, ale svoj život v hlavnom meste Slovenska. Myslím, že to celé nejako súvisí s mojím detským snom bývať v maringotke, alebo v karavane, alebo byť súčasťou cirkusu či vandrovať s kolotočiarmi. Malý útulný priestor. Pamätám si, ako som ešte v Trnave, kde som vyrastala, závidela cigánom, ktorý bývali v maringotke a na trávniku pred ňou mali poníka. A robili si oheň. Hneď by som menila trojizbový byt za takú parádu. Pocit provizórnosti dáva voľnosť. Osemnásta sťahovačka je za mnou. A to nerátam svoje indické a nepálske domovy a presuny. Pri takomto presúvacom tempe sa človek naučí nenavyknúť si na priestor a hľadá si domov sám v sebe. Túžbu po malom miestečku, kde sa cítim doma, však v sebe neupriem. Veci som mala na troch miestach, zväzok kľúčov v kabelke mi začal svojou váhou kriviť chrbticu a pri pomyslení, že ani na jednom z tých miest nebývam, som sa už musela smiať.
Čo je to vlastne ten domov? Zrátala som si, že minulý rok som strávila v Bratislave prerušovaným spôsobom 4 mesiace a tento rok to bude ešte menej. Prenajímať si byt za takých okolností nemá vôbec žiadny zmysel. Ale napriek tomu som potrebovala centrálne skladisko, miesto, kde moje veci budú pokope. A tak som si prenajala garáž. Za  rohom od maminho bytu, miesta, kde sa prechodne zdržiavam. Nasťahovala som si tam svoje haraburdy a vykladajúc ich do poličiek, nezaprela som sa, namiesto skladiska som si z garáže urobila byt. Dala som si tam sedačku, hudbu, povykladala medvedíkov, povešala obrázky…a už som neodišla. Druhý týždeň bývam v garáži a neviem si to vynachváliť. Mama a iní zodpovední ľudia si myslia, že mi šibe, a tých zvyšných 5 percent síce tento pravdivý fakt nepopiera, ale napriek tomu mi rozumejú, a možno mi tak trochu moju voľnosť aj závidia.  Nemám na krku hypotéku a netrápi ma pätnásťtisícové nájomné za garsónku na sídlisku. Bývam v centre, mám všetko, čo potrebujem za pár drobných mesačne, a síce to znie divne, že Nvotová býva v garáži, v skutočnosti to však nie je žiadna ponižujúca katastrofa.. Keď sa moji blízki dozvedeli, kde bývam, začali mi vyvolávať, že majú voľnú izbu v byte, kde by som mohla aj s priateľom byť. Bolo veľmi ťažké vysvetliť im, že ja nemusím, ja chcem bývať v garáži. Nezaoberám sa nočným pokojom a denný nepokoj a stres ma na tomto čarovnom mieste tiež obchádza. Tak čo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite