Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, zo sveta prichádzajú hlavne zlé správy. Hlavne sú ohavne namierené na mier. Mierka deformuje realitu. Je to ako s tým človekom, ktorý je na sto metrov iba terčom, no vo vzdialenosti jedného metra je to bytosť, ktorá potrebuje objatie. Možno je to pravda, veď objatie potrebuje každý. Ale Pilát sa pýta: „Čo je pravda?“ a následne vydá Krista katom. Pravda sa ohýba v rytme gumených obuškov a viera sa nevyznáva, ale priznáva. Priznám sa vám, nedokážem o tom už počúvať, nieto sa na to dívať. Nevládzem.

Kým píšem tento stĺpček, niekde na odľahlom mieste školia zabijakov a vo výfukových splodinách nás zabíja kov. Na verejnosti vinní popravujú nevinných. Točia si to na telefóny a púšťajú to do sveta. Teroristická osveta. Kúsok na východ si po hlave skáču Rusi s Ukrajincami a všetci kričia, že ten Krym patrí im, že sú práve v práve. Práve kvôli tomu som zmätený.  Zmetené zo stola boli argumenty, zmluvy, dohody i prímerie. Hlas dostala ulica, no ulica nemá rozum, iba emócie. Emócie si nerozumejú s argumentmi, no dobre sa znášajú so zbraňami. Poľský nobelista Czesław Miłosz píše, že sa to: „prejavuje červenaním v tvári a vedie to do narýchlo vykopanej jamy“.  Patrím ku generácii, ktorá nikdy nemusela riešiť veľké dilemy, ani pristupovať na kompromisy. Tak s kamarátmi od teoretického stola mudrlantských rečí a talianskej kávy premýšľame, ako asi bude v kritickej chvíli vyzerať naše bojové nasadenie. Dlho som mal v pláne v prípade konfliktu odísť do Brazílie a založiť tam novú Slovenskú republiku pri rovníku. Miesta je tam dosť a nikdy tam nesneží. Nemuseli by sme kúriť, ani meniť pneumatiky. Za tento plán ma vysmiali. Na to sa postavil kamarát Kornel Frňúz a hovorí: Milí priatelia, musíme urobiť to, čo je nám vlastné a nesmieme zaprieť svoj pacifizmus. Pomaly sa vyteperíme na Devín. Budeme sa pozerať, ako sa do Dunaja vlieva Morava. Vyložíme si nohy, zjeme omaslované chleby, budeme čítať básne, zhlboka dýchať  a ďakovať za tie roky za nami. Lebo vyhratá vojna neexistuje. Vojna je prehrou v celej svojej podstate!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite