Prvá hladká výhra za tri body sa čakala už proti Dánsku. Ale Slovensko po dvoch tretinách prehrávalo a hoci v poslednej tretine zápas otočilo a dvakrát vyhrávalo, po troch tretinách sa to skončilo remízou. Na hráčoch v modrých dresoch bola viditeľná potreba rozkorčuľovať sa, nervozita z prvých striedaní vlastne na domácich MS. Hokejky sa triasli, puky odskakovali a brankár Galbraith sa rozchytával.
Až hlboko v poslednej tretine Sersen prepálil skvelého Dána. Len čo zaňho prepadol prvý puk, otvorila sa gólová brána a zápas začal pripomínať skvelý duel, v ktorom v prvý piatok večer proti sebe hrali skratky CZE a SWE. Druhý a najmä tretí gól už pripomínali Galbraitha z belasého dresu. Dán, čo chvíľu chytal za Slovan Bratislava, za seba celkovo pustil až deväť pukov, päť z nich však zastavila konštrukcia brány. Až Marko Daňo namiešal v rozstrele rozdielový bod, ktorý úplne zaslúžene svietil v riadku tabuľky s názvom našej krajiny.
Dvojbodový zisk sa však považoval skôr za stratu. Navyše v zápase boli aj chyby a boli blbé. Obrana by nemala krátko po skvelom obrate nechávať hráčov súpera stáť osamotených na bránkovisku, top bek s plnými korčuľami skúseností by nemal vyhadzovať rukou krátko pred koncom puky na ochrannú sieť. Ani neúmyselne. Mentálne lapsusy stáli Slovensko prvý bod.
Brankárovi Lacovi sa nedalo nič vyčítať, bolo vinou hráčov v poli, že ho nechali pol zápasu opierať sa o bránku. Potom mu v kritických chvíľach poslednej tretiny chýbali rozohriate svaly a napätý postreh pri dvoch góloch, ktoré by v zápase, v ktorom by bol vystavený pravidelnému ostreľovaniu, zrejme pochytal.
.bielorusko
Ak ste nevideli zápas proti Dánsku, mohli ste si ho pozrieť aj proti Bielorusom. Víkendový dvojzápas odohrali slovenskí reprezentanti na majstrovstvách sveta ako cez kopirák. Len mierne posunutý, v podstate však prepísali príbeh sobotňajšieho zápasu v nedeľu takmer dokonale. Ak v sobotu trvalo obliehanie brány súpera takmer 50 minút, v nedeľu ešte o pár minút dlhšie. Kým v sobotu naštartoval náš výber úvodný gól súpera približne v polovici zápasu, v nedeľu naštartoval náš výber úvodný gól súpera približne v polovici poslednej tretiny.
V prvom zápase Slovensko strelilo tri góly za jedenásť minút, ktoré zostali do konca predĺženia, v druhom dva za deväť. Prvých päť gólov teda strelili Sersen, Viedenský, Graňák a Meszáros za dvadsať minút, za jednu tretinu. Ostatných päť tretín nikto nič. Ešteže majú v bránke Jána Laca, len vďaka mimoriadnemu Andrejovi Meszárosovi sa nestal prvou hviezdou zápasu. S Bielorusmi predĺženie doslova vychytal. Júliusovi Hudáčkovi asi aj na ďalšom turnaji zostane len pozerať sa zo striedačky.
Prvé dve výhry, hoci po predĺžení a na nájazdy, boli napriek bodovým stratám cenné. Jednak do tabuľky pribudli štyri body (a nie tri, dva, jeden či žiaden) a mužstvo navyše ukázalo, že dokáže otočiť mimoriadne nepríjemné situácie. Z tých im pomohlo neuveriteľné publikum, podobné tomu z roku 2004. Keby sa tie isté zápasy hrali v Moskve, Fínsku, Halifaxe či Bratislave 2011, viac ako jeden by sme asi nevyhrali. Ak vôbec.
.slovinsko
Keď niečo funguje, netreba to meniť. Aj tretí zápas vyhralo Slovensko na MS 2015 v Ostrave úplne rovnako. Vyhrať na MS A kategórie tri zápasy po sebe pritom nie je žiadna samozrejmosť. Vyhrať ich po takom priebehu, ako ukázali vůjtekovci v Ostrave, stálo fanúšikov veľa nervov, no prinieslo aj veľa euforickej radosti. Pred dvadsiatimi rokmi by Slovensko vyhralo s Dánmi, Bielorusmi a Slovincami za deväť bodov a o deväť gólov v priemere. Aktuálne však nemáme v NHL ani náhodou 40 hráčov ako kedysi a nie sme vo výkonnostnom koši ako pred dvoma či jedným desaťročím. Realita je – na rozdiel od očakávaní niektorých fanúšikov na Slovensku – inde.
Aj v treťom zápase úvodné dve tretiny v podaní našich – zhola nič. No posledná tretina bola znova hrou na jednu bránu, súperovu. Pomery striel na bránu v prospech Slovenska v tretích tretinách prvých troch zápasov boli 18:4, 10:4, 17:4. Spolu zdrvujúcich 45:12 na strely v tretích tretinách, ale 51:51 v zvyšných tretinách.
Jednou z príčin toho, prečo to zakaždým tak dlho trvá, je hra centrov. Donaha sú obnažené dlhodobé problémy Slovenska na pozícii stredného útočníka. Tomáš Kopecký bol presunutý z prvého do štvrtého útoku, neskôr na lavičku a na tribúnu. Marek Viedenský mal problém vyhrať čo i len jedno buly. Mário Bližňák (+8 na vhadzovaniach) priviedol svoje krídla Bartoviča s Pánikom ku kanadskému bodovaniu trojice v súhrne 0+1 po 185 minútach čistého času. Len Patrik Lušňák a štvrtý útok hrali lepšie, ako sme asi čakali. Slovinec Anže Kopitar tým, ako dominoval na ľadovej ploche ostravskej arény, ukázal, ako veľmi nám chýba stredný útočník svetovej triedy. Kedy budeme mať aj my aspoň jedného podobného?
Góly počas prvého týždňa MS strieľali primárne obrancovia. Prvá útočná lajna sa dlho hľadala, či skôr stále sa snažila dostať do hry Mariána Gáboríka. Až proti Slovincom a až v úplnom závere zápasu sa presadila najväčšia hviezda slovenského tímu. Dva a pol gólu strelca hrajúceho za LA Kings bolo rozdielom pri dovtedy jedinom trojbodovom zápise Slovákov. Pri strele Meszárosa zaclonil brankára Kristana tak, že ten zbadal puk až keď už bol za ním, pri druhom sa skvele individuálne presadil cez obrancu na úrovni kruhov a tretí strelil žabkou do prázdnej bránky.
Viac sa čakalo od Detriot Young Wings. Aj keď vezmeme do úvehy potrebu aklimatizovať sa po prílete z Ameriky, Jurčo, ale najmä Tatar sa presadzovali len ťažko. Tretí a štvrtý útok začali priebojnejšie ako prvé dva, Dravecký s Lušňákom boli najpríjemnejším prekvapením prvého týždňa.
.nórsko
Do trénera Vůjteka sa pred zápasom s Nórmi schuti obuli exreprezentanti Lintner s Lašákom, spolukomentátori vo verejnoprávnej televízii. Kritizovali zmenu na poste kapitána – Tomášovi Kopeckému pred zápasom odpáral tréner „C" našité na drese a posadil ho na tribúnu. Podobne dramatický zásah je na úrovni MS kategórie A vskutku bezprecedentný.
Tréner pred turnajom zariskoval, keď zveril dôležitú funkciu možno najlepšiemu človeku v kabíne, no zároveň hráčovi s asi najproblematickejšou formou. Prvé tri zápasy sa trápil a postupne klesal dolu zostavou. Do dobre hrajúceho štvrtého útoku ho ale nedegradovali, aby zachovali Lušňáka s Draveckým pohromade.
Riskantné bolo aj to, ako hráči nakladali s až nečakaným vedením v zápase s Nórmi. Na rozdiel od prvých troch zápasov na začiatku druhej tretiny vyhrávali 2:0, krátko po Ďalogovom vinkli to s nimi však začalo ísť relatívne prudko z kopca. Nóri začali kúsok po kúsku zápasu dominovať. Nepoddali sa a ukrajovali si po troške čoraz väčší krajec ľadu. A v modrom drese nebolo nikoho, kto by ich zastavil. Namiesto toho neustávalo búšenie do plných a zbytočné chyby.
Ako keby sa kolektívna psychika našich zástupcov na turnaji v stredu večer postupne podlamovala, podlamovala, až zlomila. Netaktické fauly (hoci niektoré možno trochu kontroverzné, ale na opačný trend sme sa po zápase so Slovinskom akosi zabudli sťažovať) boli len jedným z prejavov. Horšie boli bezradnosť a frustrácia v druhej polovici zápasu.
Bezradnosť bola najviditeľnejšia počas presiloviek. Naše trvajú dve minúty, obsahujú po 40 prihrávok a absenciu situácií označovaných ako „scoring chances". Presilovky súpera 20 sekúnd, po ktorých vystrelí nebránený hráč od modrej čiary s jediným úmyslom, netrafiť spoluhráča, čo stojí pred brankárom. Keď sa mu to podarí, ako mladému Nórovi v Ostrave dvakrát, ideme do plného počtu.
Frustrácia bola na niektorých hokejistoch pomaly viditeľná. V NHL sa hrá jednoduchšie po boku hráčov svetovej triedy, kvalitu ale Tatar, Jurčo aj Pánik určite majú. Nie sú už ani mladíci, čo práve absolvovali juniorský turnaj. Už aj najmladší z nich, Jurčo, má za sebou stovku zápasov v najlepšej lige. Tatar s Pánikom by mali byť dostatočne skúsení, aby dokázali na ľade aj bez pokynov zo striedačky hru upokojiť a najmä pravidelne prispievať gólmi a prihrávkami. Keď sa im to dva-tri zápasy nedarí, je to na nich vidieť.
O neúspechu proti Nórom rozhodla disciplína, či skôr jej deficit. Desiatka Bartoviča v prvej tretine, zbytočný faul pár minút po góle na dva nula v druhej. Deväť trestných minút v poslednej tretine zabránilo náporu, na aký sme v Ostrave zvyknutí. Meszárosov „butt-ending" – pichnutie súpera horným koncom hokejky – bol zatiaľ najhlúpejším počinom, no nápor by sa asi nekonal, ani keby sme sa nemuseli tak dlho brániť. Nóri boli v tom čase už lepší, viac chceli ten zápas vyhrať a na rozdiel od našich aj vedeli, ako to dosiahnuť.
.o charaktere
Charakter sa ukáže, keď tím prehráva a vyhrá. Skutočný charakter sa ukáže v tom, ako tím zareaguje, keď prehrá. Povestná chémia dostáva na severe Moravy zabrať, až víkendové zápasy proti silným súperom z Fínska a Ruska mali ukázať, či povraz, za ktorý hráči ťahajú, je len jeden.
Ostravu si aj po jedenástich rokoch úplne podmanili slovenskí fanúšikovia, počas zápasov skvele poháňajú Slovákov na ľade dopredu. Rozpačitý dojem z hry proti papierovo slabším súperom, kontroverzia v súvislosti s kapitánom Kopeckým či kritika stanovenej taktiky od Tatara do vlastných radov po zbabranej druhej polovici zápasu s Nórskom však spôsobili, že dôvera fanúšikov v jednotu reprezentantov bola po prvej polovici turnaja jemne otrasená.
Po nečakanom výsledku Bielorusov s Američanmi (5:2) bolo navyše viac-menej jasné, že dvoch z trojice favoritov – Fínov, Rusov, alebo Američanov – naši hokejisti poraziť musia. Inak sa MS 2015, posledný turnaj trénera Vůjtka, skončia neúspechom. A krátko po majstrovstvách príde čas na diskusiu o zmenách v slovenskom hokeji bez ohľadu na výsledok v Česku.
.autor je šéfredaktor portálu takurcitee.sk
Až hlboko v poslednej tretine Sersen prepálil skvelého Dána. Len čo zaňho prepadol prvý puk, otvorila sa gólová brána a zápas začal pripomínať skvelý duel, v ktorom v prvý piatok večer proti sebe hrali skratky CZE a SWE. Druhý a najmä tretí gól už pripomínali Galbraitha z belasého dresu. Dán, čo chvíľu chytal za Slovan Bratislava, za seba celkovo pustil až deväť pukov, päť z nich však zastavila konštrukcia brány. Až Marko Daňo namiešal v rozstrele rozdielový bod, ktorý úplne zaslúžene svietil v riadku tabuľky s názvom našej krajiny.
Dvojbodový zisk sa však považoval skôr za stratu. Navyše v zápase boli aj chyby a boli blbé. Obrana by nemala krátko po skvelom obrate nechávať hráčov súpera stáť osamotených na bránkovisku, top bek s plnými korčuľami skúseností by nemal vyhadzovať rukou krátko pred koncom puky na ochrannú sieť. Ani neúmyselne. Mentálne lapsusy stáli Slovensko prvý bod.
Brankárovi Lacovi sa nedalo nič vyčítať, bolo vinou hráčov v poli, že ho nechali pol zápasu opierať sa o bránku. Potom mu v kritických chvíľach poslednej tretiny chýbali rozohriate svaly a napätý postreh pri dvoch góloch, ktoré by v zápase, v ktorom by bol vystavený pravidelnému ostreľovaniu, zrejme pochytal.
.bielorusko
Ak ste nevideli zápas proti Dánsku, mohli ste si ho pozrieť aj proti Bielorusom. Víkendový dvojzápas odohrali slovenskí reprezentanti na majstrovstvách sveta ako cez kopirák. Len mierne posunutý, v podstate však prepísali príbeh sobotňajšieho zápasu v nedeľu takmer dokonale. Ak v sobotu trvalo obliehanie brány súpera takmer 50 minút, v nedeľu ešte o pár minút dlhšie. Kým v sobotu naštartoval náš výber úvodný gól súpera približne v polovici zápasu, v nedeľu naštartoval náš výber úvodný gól súpera približne v polovici poslednej tretiny.
V prvom zápase Slovensko strelilo tri góly za jedenásť minút, ktoré zostali do konca predĺženia, v druhom dva za deväť. Prvých päť gólov teda strelili Sersen, Viedenský, Graňák a Meszáros za dvadsať minút, za jednu tretinu. Ostatných päť tretín nikto nič. Ešteže majú v bránke Jána Laca, len vďaka mimoriadnemu Andrejovi Meszárosovi sa nestal prvou hviezdou zápasu. S Bielorusmi predĺženie doslova vychytal. Júliusovi Hudáčkovi asi aj na ďalšom turnaji zostane len pozerať sa zo striedačky.
Prvé dve výhry, hoci po predĺžení a na nájazdy, boli napriek bodovým stratám cenné. Jednak do tabuľky pribudli štyri body (a nie tri, dva, jeden či žiaden) a mužstvo navyše ukázalo, že dokáže otočiť mimoriadne nepríjemné situácie. Z tých im pomohlo neuveriteľné publikum, podobné tomu z roku 2004. Keby sa tie isté zápasy hrali v Moskve, Fínsku, Halifaxe či Bratislave 2011, viac ako jeden by sme asi nevyhrali. Ak vôbec.
.slovinsko
Keď niečo funguje, netreba to meniť. Aj tretí zápas vyhralo Slovensko na MS 2015 v Ostrave úplne rovnako. Vyhrať na MS A kategórie tri zápasy po sebe pritom nie je žiadna samozrejmosť. Vyhrať ich po takom priebehu, ako ukázali vůjtekovci v Ostrave, stálo fanúšikov veľa nervov, no prinieslo aj veľa euforickej radosti. Pred dvadsiatimi rokmi by Slovensko vyhralo s Dánmi, Bielorusmi a Slovincami za deväť bodov a o deväť gólov v priemere. Aktuálne však nemáme v NHL ani náhodou 40 hráčov ako kedysi a nie sme vo výkonnostnom koši ako pred dvoma či jedným desaťročím. Realita je – na rozdiel od očakávaní niektorých fanúšikov na Slovensku – inde.
Aj v treťom zápase úvodné dve tretiny v podaní našich – zhola nič. No posledná tretina bola znova hrou na jednu bránu, súperovu. Pomery striel na bránu v prospech Slovenska v tretích tretinách prvých troch zápasov boli 18:4, 10:4, 17:4. Spolu zdrvujúcich 45:12 na strely v tretích tretinách, ale 51:51 v zvyšných tretinách.
Jednou z príčin toho, prečo to zakaždým tak dlho trvá, je hra centrov. Donaha sú obnažené dlhodobé problémy Slovenska na pozícii stredného útočníka. Tomáš Kopecký bol presunutý z prvého do štvrtého útoku, neskôr na lavičku a na tribúnu. Marek Viedenský mal problém vyhrať čo i len jedno buly. Mário Bližňák (+8 na vhadzovaniach) priviedol svoje krídla Bartoviča s Pánikom ku kanadskému bodovaniu trojice v súhrne 0+1 po 185 minútach čistého času. Len Patrik Lušňák a štvrtý útok hrali lepšie, ako sme asi čakali. Slovinec Anže Kopitar tým, ako dominoval na ľadovej ploche ostravskej arény, ukázal, ako veľmi nám chýba stredný útočník svetovej triedy. Kedy budeme mať aj my aspoň jedného podobného?
Góly počas prvého týždňa MS strieľali primárne obrancovia. Prvá útočná lajna sa dlho hľadala, či skôr stále sa snažila dostať do hry Mariána Gáboríka. Až proti Slovincom a až v úplnom závere zápasu sa presadila najväčšia hviezda slovenského tímu. Dva a pol gólu strelca hrajúceho za LA Kings bolo rozdielom pri dovtedy jedinom trojbodovom zápise Slovákov. Pri strele Meszárosa zaclonil brankára Kristana tak, že ten zbadal puk až keď už bol za ním, pri druhom sa skvele individuálne presadil cez obrancu na úrovni kruhov a tretí strelil žabkou do prázdnej bránky.
Viac sa čakalo od Detriot Young Wings. Aj keď vezmeme do úvehy potrebu aklimatizovať sa po prílete z Ameriky, Jurčo, ale najmä Tatar sa presadzovali len ťažko. Tretí a štvrtý útok začali priebojnejšie ako prvé dva, Dravecký s Lušňákom boli najpríjemnejším prekvapením prvého týždňa.
.nórsko
Do trénera Vůjteka sa pred zápasom s Nórmi schuti obuli exreprezentanti Lintner s Lašákom, spolukomentátori vo verejnoprávnej televízii. Kritizovali zmenu na poste kapitána – Tomášovi Kopeckému pred zápasom odpáral tréner „C" našité na drese a posadil ho na tribúnu. Podobne dramatický zásah je na úrovni MS kategórie A vskutku bezprecedentný.
Tréner pred turnajom zariskoval, keď zveril dôležitú funkciu možno najlepšiemu človeku v kabíne, no zároveň hráčovi s asi najproblematickejšou formou. Prvé tri zápasy sa trápil a postupne klesal dolu zostavou. Do dobre hrajúceho štvrtého útoku ho ale nedegradovali, aby zachovali Lušňáka s Draveckým pohromade.
Riskantné bolo aj to, ako hráči nakladali s až nečakaným vedením v zápase s Nórmi. Na rozdiel od prvých troch zápasov na začiatku druhej tretiny vyhrávali 2:0, krátko po Ďalogovom vinkli to s nimi však začalo ísť relatívne prudko z kopca. Nóri začali kúsok po kúsku zápasu dominovať. Nepoddali sa a ukrajovali si po troške čoraz väčší krajec ľadu. A v modrom drese nebolo nikoho, kto by ich zastavil. Namiesto toho neustávalo búšenie do plných a zbytočné chyby.
Ako keby sa kolektívna psychika našich zástupcov na turnaji v stredu večer postupne podlamovala, podlamovala, až zlomila. Netaktické fauly (hoci niektoré možno trochu kontroverzné, ale na opačný trend sme sa po zápase so Slovinskom akosi zabudli sťažovať) boli len jedným z prejavov. Horšie boli bezradnosť a frustrácia v druhej polovici zápasu.
Bezradnosť bola najviditeľnejšia počas presiloviek. Naše trvajú dve minúty, obsahujú po 40 prihrávok a absenciu situácií označovaných ako „scoring chances". Presilovky súpera 20 sekúnd, po ktorých vystrelí nebránený hráč od modrej čiary s jediným úmyslom, netrafiť spoluhráča, čo stojí pred brankárom. Keď sa mu to podarí, ako mladému Nórovi v Ostrave dvakrát, ideme do plného počtu.
Frustrácia bola na niektorých hokejistoch pomaly viditeľná. V NHL sa hrá jednoduchšie po boku hráčov svetovej triedy, kvalitu ale Tatar, Jurčo aj Pánik určite majú. Nie sú už ani mladíci, čo práve absolvovali juniorský turnaj. Už aj najmladší z nich, Jurčo, má za sebou stovku zápasov v najlepšej lige. Tatar s Pánikom by mali byť dostatočne skúsení, aby dokázali na ľade aj bez pokynov zo striedačky hru upokojiť a najmä pravidelne prispievať gólmi a prihrávkami. Keď sa im to dva-tri zápasy nedarí, je to na nich vidieť.
O neúspechu proti Nórom rozhodla disciplína, či skôr jej deficit. Desiatka Bartoviča v prvej tretine, zbytočný faul pár minút po góle na dva nula v druhej. Deväť trestných minút v poslednej tretine zabránilo náporu, na aký sme v Ostrave zvyknutí. Meszárosov „butt-ending" – pichnutie súpera horným koncom hokejky – bol zatiaľ najhlúpejším počinom, no nápor by sa asi nekonal, ani keby sme sa nemuseli tak dlho brániť. Nóri boli v tom čase už lepší, viac chceli ten zápas vyhrať a na rozdiel od našich aj vedeli, ako to dosiahnuť.
.o charaktere
Charakter sa ukáže, keď tím prehráva a vyhrá. Skutočný charakter sa ukáže v tom, ako tím zareaguje, keď prehrá. Povestná chémia dostáva na severe Moravy zabrať, až víkendové zápasy proti silným súperom z Fínska a Ruska mali ukázať, či povraz, za ktorý hráči ťahajú, je len jeden.
Ostravu si aj po jedenástich rokoch úplne podmanili slovenskí fanúšikovia, počas zápasov skvele poháňajú Slovákov na ľade dopredu. Rozpačitý dojem z hry proti papierovo slabším súperom, kontroverzia v súvislosti s kapitánom Kopeckým či kritika stanovenej taktiky od Tatara do vlastných radov po zbabranej druhej polovici zápasu s Nórskom však spôsobili, že dôvera fanúšikov v jednotu reprezentantov bola po prvej polovici turnaja jemne otrasená.
Po nečakanom výsledku Bielorusov s Američanmi (5:2) bolo navyše viac-menej jasné, že dvoch z trojice favoritov – Fínov, Rusov, alebo Američanov – naši hokejisti poraziť musia. Inak sa MS 2015, posledný turnaj trénera Vůjtka, skončia neúspechom. A krátko po majstrovstvách príde čas na diskusiu o zmenách v slovenskom hokeji bez ohľadu na výsledok v Česku.
.autor je šéfredaktor portálu takurcitee.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.