Slobodná republika Liberland bola vyhlásená len 13. apríla a už čelí „blokáde“ zo strany chorvátskeho policajného vozidla. „Na samotné územie sme sa dostali autom,“ hovorí o vývoji posledných týždňov Pavel Pešan, ktorý spolupracuje s pôvodcom celého nápadu Vítom Jedličkom. „No na mieste nás legitimovala dvojčlenná chorvátska hliadka. Zaujímali sa najmä o vlajku Liberlandu.“ Štvorčlenná partia, ktorá chcela nový štát navštíviť dva týždne po jeho oficiálnom vyhlásení a obzrieť si jeho územie, musela pootvárať batohy a nadvihnúť si horné kusy oblečenia, aby bolo jasné, že vlajku neschovávajú ani ju nemajú obmotanú okolo tela. Chorvátski policajti následne zobrali Čechov na „hranice“ Liberlandu, kde už čakalo viacero policajných áut. „Na dvadsať kilometrov vzdialenej stanici nás držali asi šesť hodín a rozmýšľali, z čoho nás vlastne majú obviniť,“ vysvetľuje Pešan, ktorý je rovnako ako Jedlička členom liberálnej českej euroskeptickej Strany slobodných občanov. Napokon ich obvinili z ilegálneho prekročenia hranice so Srbskom a dostali približne tristoeurovú pokutu. „Tým pádom vlastne Chorváti uznali, že im územie Liberlandu nepatrí, keďže podľa nich patrí Srbsku.“ Lenže Belehrad sa tiež k tejto enkláve na západnom brehu Dunaja nehlási a s určitými obmedzeniami tam ľudí zo svojej strany púšťa.
.terra nullius
Liberland je ťažko prístupné a neobývané zalesnené územie s rozlohou asi 7 štvorcových kilometrov na západnom brehu Dunaja medzi Chorvátskom a Srbskom. Pôvodné meno oblasti je Siga. Nachádza sa na ňom akurát zrúcanina tridsať rokov opustenej budovy. Obe krajiny sa tu sporia už desaťročia o presný priebeh svojej hranice. Podľa Srbov je hranicou súčasné koryto Dunaja, Chorváti zase vychádzajú z pôvodných máp toku rieky. Výsledkom je, že obe krajiny si nárokujú viaceré územia na východnom brehu Dunaja, no o území, na ktorom Vít Jedlička vyhlásil svoj Liberland, tvrdia Belehrad i Záhreb, že patrí tomu druhému. Aj keď Chorvátsko fakticky túto oblasť kontroluje.
V každom prípade, podľa Víta Jedličku, ktorý sa o srbsko-chorvátskom teritoriálnom spore dozvedel z Wikipédie, ide o prípad „terra nullius“, teda územie nikoho. A keď tu v apríli vyhlásil štát Liberland, písala o tom ako o kuriozite väčšina svetových médií. „Zrejme ani Vít netušil, akú veľkú mediálnu odozvu vyvolá,“ komentuje Pavel Pešan. No napĺňa vôbec Liberland definujúce znaky štátu? Podľa teórie práva každý štát charakterizujú: územie, obyvateľstvo, štátna moc a suverenita. Ako v tomto svetle vyzerá Liberland?
Územie by zjavne bolo. Sedem štvorcových kilometrov zodpovedá približne rozlohe Gibraltáru, ktorý je britským zámorským územím. Dva samostatné štáty sveta sú dokonca menšie ako Liberland. Ide o Vatikán (0,44 kilometra štvorcového) a Monako (2,02 kilometra štvorcového). Prekážkou by nemuselo nevyhnutne byť ani to, že ide o neobývané územie, pokryté lužnými lesmi. Na mieste, kde sa dnes rozkladá prosperujúci Singapur, ešte pred dvesto rokmi tiež toho nebolo omnoho viac než lesy. Jeho zakladateľ Sir Thomas Stamford Raffles mohol svojim súčasníkom taktiež pripadať ako rojko. No treba si uvedomiť aj rozdiely v mierke. Len priestranstvo súčasného singapurského letiska zaberá dvojnásobne väčšiu plochu, než je rozloha Liberlandu.
„Hydroplány môžu pristávať aj na Dunaji,“ hovorí pre .týždeň prezident Liberlandu a tvár celého projektu Vít Jedlička. „No to teraz vôbec neriešime.“ Najlepšie spojenie so svetom dnes predstavuje práve rieka. Jedlička rozumie, že Chorvátsko si stráži hranicu so štátom, s ktorým ešte nemá žiadne dohody. „Všetkým hovoríme, že najistejším spôsobom, ako sa dostať do Liberlandu je nalodiť sa na vlastnú loď, prejsť na srbskej strane pasovou kontrolou a vypraviť sa do medzinárodných vôd, čo je Dunaj.“ Vyhnú sa tak obťažovaniu chorvátskymi kontrolami.
.startup-štát
Po území sú ďalším znakom štátu obyvateľstvo a štátna moc. Za prezidenta Liberlandu zvolili 31-ročného Jedličku členovia prípravného výboru a reálne je okolo neho niekoľko desiatok ľudí, ktorí mu pomáhajú ako dobrovoľníci. Popri nich asi 300-tisíc ľudí z celého sveta malo doposiaľ požiadať o občianstvo Liberlandu, čo sa dá urobiť cez internet. Webstránka liberland.org je dnes asi najrukolapnejším prejavom existencie tohto štátu. Nie je teda chybou považovať ho v dnešnej podobe hlavne za virtuálny projekt. Na druhej strane, aj také Československo bolo pred sto rokmi len myšlienkou v hlavách Masaryka a Štefánika. „Tých 300-tisíc záujemcov o občianstvo zodpovedá počtu obyvateľov Islandu,“ upozorňuje Jedlička. No títo ľudia žijú vo svojich domovoch, roztrúsení po celom svete a je otázne, koľkí z nich by sa do Liberlandu skutočne presťahovali. A pre koľkých z nich by tu vôbec bolo miesto, keby sa tamojšie lesy aj premenili na krajinu mestského typu. I tu sa núka porovnanie s Monakom, ktoré patrí k najhustejšie zaľudneným štátom sveta. Na štvorcový kilometer tam pripadá 17-tisíc ľudí. V Macau, ktoré je špeciálnym administratívnym územím Číny, žije na jednom štvorcovom kilometri v priemere dokonca 18 500 ľudí. To znamená, že po zastavaní Liberlandu by tu bolo miesto pre 120- až 130-tisíc obyvateľov.
Myšlienka Liberlandu nadchla aj 29-ročného Slováka Martina Jurča, ktorý pracuje v pražskom bitcoinovom startupe SatoshiLabs. „Keby som bol presvedčený, že Vít to nemyslí vážne a len sa chce zviditeľniť, ako mu niektorí podsúvajú, neinvestoval by som do Liberlandu svoj voľný čas a rovnako ani množstvo ďalších dobrovoľníkov.“ Jurčo pomáha Liberlandu po večeroch budovať IT a komunikačnú infraštruktúru. „V tomto projekte nie je žiadna pevná organizácia, takže všetko vzniká takým hayekovským spontánnym poriadkom,“ smeje sa. Pred niekoľkými rokmi spolupracoval na elektronickom platobnom systéme v zlate, ktorého rozvoj zastavila zmena v európskej legislatíve. „Vtedy sa akurát rozbiehal bitcoinový vlak, no ešte som nerozumel tej technológií a tak som si nechal ujsť veľkú príležitosť. Pokiaľ ide o Liberland, pripúšťam, že to možno nevyjde, no v každom prípade je to niečo nové a ja som pri tom chcel byť od začiatku.“
Jurčo by chcel postupne na podobnom systéme, akým funguje Bitcoin, vytvoriť verejné služby Liberlandu. „Ľudia berú Bitcoin ako platobný prostriedok, no na podobnom princípe sa dá postaviť množstvo služieb vrátane katastra, dobrovoľného elektronického systému výberu daní alebo elektronického volebného systému.“ Jurčo si od takto postavených verejných služieb sľubuje úsporu nákladov i lepšiu bezpečnosť. „Nechcem zachádzať do technických detailov, no ak by sa to spravilo dobre, Liberland by mohol existovať vo virtuálnom priestore bezpečne ďalej, aj keby jeho územie bolo fyzicky obsadené iným štátom.“
.ži a nechaj žiť
Národné motto Liberlandu je: „Žiť a nechať žiť.“ Nechajú ho však susedia na pokoji? Dnes suverenitu Liberlandu môže úplne zrušiť jedno chorvátske policajné auto. Belehrad ani Záhreb neberú iniciatívu Víta Jedličku veľmi vážne, aj keď on sa snaží získať pre svoj Liberland širšiu podporu. „Starosta srbského mesta Sombor, čo je najväčšie mesto v okolí, sa voči našej iniciatíve postavil ústretovo a aj podpredseda parlamentu prejavil veľký záujem, aby sme v budovaní Liberlandu pokračovali,“ vysvetľuje Jedlička. „Povedal by som, že srbská strana je veľmi nápomocná v tom, čo robíme.“ No bežní Srbi vnímajú aj tak celý projekt ako recesiu, za predpokladu, že sa o ňom vôbec dopočuli. „Tuším o tom hovorili zbežne v správach, ale pripadalo mi to ako vtip, nie ako niečo reálne,“ vysvetľuje .týždňu Siniša Sević, lekár v meste Novi Sad vo Vojvodine. „Máme tu takú populárnu tolkšou, volá sa 24 minút. Jej moderátor Zoran Kesić si z toho celého strúhal žarty.“
No Srbi a Chorváti by mali predsa len dať „bláznivému Pepíkovi“ šancu. Nemajú čo stratiť. Pohraničie týchto dvoch krajín je chudobné a pre svet nezaujímavé. Pokiaľ Liberland spľasne ako bublina, Srbov a Chorvátov to nepoškodí. Na strane druhej, takéto libertariánske mesto by mohlo trochu oživiť celú oblasť a pritiahnuť sem ľudský i finančný kapitál, aj keby z toho nevyrástol rovno ďalší Hongkong alebo Monako. Jedličkova iniciatíva pripomína myšlienku „charter cities“, teda po slovensky akýchsi slobodných miest s vlastnou výsadnou listinou. Ide o nápad amerického ekonóma Paula Romera.
Predstavte si krajinu tretieho sveta ako Madagaskar alebo Honduras. Takýmto štátom najviac bráni v rozvoji ich vlastná korupcia, byrokracia či nefunkčný právny systém. No, čo keby takáto krajina vyčlenila časť svojho územia pre zriadenie mesta na zelenej lúke, kde by národné predpisy neplatili a miestni politici nevládli? Takéto mesto s vlastnou zakladateľskou listinou by riadil team medzinárodných expertov podľa práva nejakej vyspelej krajiny, pričom domáci by sa sem mohli voľne sťahovať alebo mesto opustiť. Ekonomicky by mesto bolo samozrejme zapojené do medzinárodného obchodu a snažilo sa prilákať na výhodné podmienky zahraničné investície. Proste, cielené budovanie miest na spôsob Singapuru po celom svete, z ktorých by sa šíril poriadok a blahobyt aj do ich okolia. Je Liberland takýto projekt?
„Ústava Liberlandu sa bude dať zmeniť, len ak za ňu zahlasujú všetci zákonodarcovia a aj tieto zmeny budú môcť občania vetovať nadpolovičnou väčšinou v referende,“ vysvetľuje Jedlička. Podľa ústavy vláda nebude môcť Liberland zadlžovať. Štát má byť financovaný prostredníctvom dobrovoľného zdanenia. „Ponúkneme investorom výhody daňového raja priamo v Európe.“ Vláda nebude môcť vytvárať žiadnu legislatívu ohľadne manželstva alebo registrovaného partnerstva, zakáže sa jej tiež akékoľvek angažovanie v oblasti vzdelávania, ktoré má byť prenechané súkromným iniciatívam. „Demokracia má v sebe zabudovanú tendenciu k úpadku, no vláda bude môcť v Liberlande robiť len málo vecí,“ uzatvára Jedlička. „Vynasnažíme sa garantovať občanom vysokú mieru ekonomických i osobných slobôd na mnoho desaťročí dopredu.“
.terra nullius
Liberland je ťažko prístupné a neobývané zalesnené územie s rozlohou asi 7 štvorcových kilometrov na západnom brehu Dunaja medzi Chorvátskom a Srbskom. Pôvodné meno oblasti je Siga. Nachádza sa na ňom akurát zrúcanina tridsať rokov opustenej budovy. Obe krajiny sa tu sporia už desaťročia o presný priebeh svojej hranice. Podľa Srbov je hranicou súčasné koryto Dunaja, Chorváti zase vychádzajú z pôvodných máp toku rieky. Výsledkom je, že obe krajiny si nárokujú viaceré územia na východnom brehu Dunaja, no o území, na ktorom Vít Jedlička vyhlásil svoj Liberland, tvrdia Belehrad i Záhreb, že patrí tomu druhému. Aj keď Chorvátsko fakticky túto oblasť kontroluje.
V každom prípade, podľa Víta Jedličku, ktorý sa o srbsko-chorvátskom teritoriálnom spore dozvedel z Wikipédie, ide o prípad „terra nullius“, teda územie nikoho. A keď tu v apríli vyhlásil štát Liberland, písala o tom ako o kuriozite väčšina svetových médií. „Zrejme ani Vít netušil, akú veľkú mediálnu odozvu vyvolá,“ komentuje Pavel Pešan. No napĺňa vôbec Liberland definujúce znaky štátu? Podľa teórie práva každý štát charakterizujú: územie, obyvateľstvo, štátna moc a suverenita. Ako v tomto svetle vyzerá Liberland?
Územie by zjavne bolo. Sedem štvorcových kilometrov zodpovedá približne rozlohe Gibraltáru, ktorý je britským zámorským územím. Dva samostatné štáty sveta sú dokonca menšie ako Liberland. Ide o Vatikán (0,44 kilometra štvorcového) a Monako (2,02 kilometra štvorcového). Prekážkou by nemuselo nevyhnutne byť ani to, že ide o neobývané územie, pokryté lužnými lesmi. Na mieste, kde sa dnes rozkladá prosperujúci Singapur, ešte pred dvesto rokmi tiež toho nebolo omnoho viac než lesy. Jeho zakladateľ Sir Thomas Stamford Raffles mohol svojim súčasníkom taktiež pripadať ako rojko. No treba si uvedomiť aj rozdiely v mierke. Len priestranstvo súčasného singapurského letiska zaberá dvojnásobne väčšiu plochu, než je rozloha Liberlandu.
„Hydroplány môžu pristávať aj na Dunaji,“ hovorí pre .týždeň prezident Liberlandu a tvár celého projektu Vít Jedlička. „No to teraz vôbec neriešime.“ Najlepšie spojenie so svetom dnes predstavuje práve rieka. Jedlička rozumie, že Chorvátsko si stráži hranicu so štátom, s ktorým ešte nemá žiadne dohody. „Všetkým hovoríme, že najistejším spôsobom, ako sa dostať do Liberlandu je nalodiť sa na vlastnú loď, prejsť na srbskej strane pasovou kontrolou a vypraviť sa do medzinárodných vôd, čo je Dunaj.“ Vyhnú sa tak obťažovaniu chorvátskymi kontrolami.
.startup-štát
Po území sú ďalším znakom štátu obyvateľstvo a štátna moc. Za prezidenta Liberlandu zvolili 31-ročného Jedličku členovia prípravného výboru a reálne je okolo neho niekoľko desiatok ľudí, ktorí mu pomáhajú ako dobrovoľníci. Popri nich asi 300-tisíc ľudí z celého sveta malo doposiaľ požiadať o občianstvo Liberlandu, čo sa dá urobiť cez internet. Webstránka liberland.org je dnes asi najrukolapnejším prejavom existencie tohto štátu. Nie je teda chybou považovať ho v dnešnej podobe hlavne za virtuálny projekt. Na druhej strane, aj také Československo bolo pred sto rokmi len myšlienkou v hlavách Masaryka a Štefánika. „Tých 300-tisíc záujemcov o občianstvo zodpovedá počtu obyvateľov Islandu,“ upozorňuje Jedlička. No títo ľudia žijú vo svojich domovoch, roztrúsení po celom svete a je otázne, koľkí z nich by sa do Liberlandu skutočne presťahovali. A pre koľkých z nich by tu vôbec bolo miesto, keby sa tamojšie lesy aj premenili na krajinu mestského typu. I tu sa núka porovnanie s Monakom, ktoré patrí k najhustejšie zaľudneným štátom sveta. Na štvorcový kilometer tam pripadá 17-tisíc ľudí. V Macau, ktoré je špeciálnym administratívnym územím Číny, žije na jednom štvorcovom kilometri v priemere dokonca 18 500 ľudí. To znamená, že po zastavaní Liberlandu by tu bolo miesto pre 120- až 130-tisíc obyvateľov.
Myšlienka Liberlandu nadchla aj 29-ročného Slováka Martina Jurča, ktorý pracuje v pražskom bitcoinovom startupe SatoshiLabs. „Keby som bol presvedčený, že Vít to nemyslí vážne a len sa chce zviditeľniť, ako mu niektorí podsúvajú, neinvestoval by som do Liberlandu svoj voľný čas a rovnako ani množstvo ďalších dobrovoľníkov.“ Jurčo pomáha Liberlandu po večeroch budovať IT a komunikačnú infraštruktúru. „V tomto projekte nie je žiadna pevná organizácia, takže všetko vzniká takým hayekovským spontánnym poriadkom,“ smeje sa. Pred niekoľkými rokmi spolupracoval na elektronickom platobnom systéme v zlate, ktorého rozvoj zastavila zmena v európskej legislatíve. „Vtedy sa akurát rozbiehal bitcoinový vlak, no ešte som nerozumel tej technológií a tak som si nechal ujsť veľkú príležitosť. Pokiaľ ide o Liberland, pripúšťam, že to možno nevyjde, no v každom prípade je to niečo nové a ja som pri tom chcel byť od začiatku.“
Jurčo by chcel postupne na podobnom systéme, akým funguje Bitcoin, vytvoriť verejné služby Liberlandu. „Ľudia berú Bitcoin ako platobný prostriedok, no na podobnom princípe sa dá postaviť množstvo služieb vrátane katastra, dobrovoľného elektronického systému výberu daní alebo elektronického volebného systému.“ Jurčo si od takto postavených verejných služieb sľubuje úsporu nákladov i lepšiu bezpečnosť. „Nechcem zachádzať do technických detailov, no ak by sa to spravilo dobre, Liberland by mohol existovať vo virtuálnom priestore bezpečne ďalej, aj keby jeho územie bolo fyzicky obsadené iným štátom.“
.ži a nechaj žiť
Národné motto Liberlandu je: „Žiť a nechať žiť.“ Nechajú ho však susedia na pokoji? Dnes suverenitu Liberlandu môže úplne zrušiť jedno chorvátske policajné auto. Belehrad ani Záhreb neberú iniciatívu Víta Jedličku veľmi vážne, aj keď on sa snaží získať pre svoj Liberland širšiu podporu. „Starosta srbského mesta Sombor, čo je najväčšie mesto v okolí, sa voči našej iniciatíve postavil ústretovo a aj podpredseda parlamentu prejavil veľký záujem, aby sme v budovaní Liberlandu pokračovali,“ vysvetľuje Jedlička. „Povedal by som, že srbská strana je veľmi nápomocná v tom, čo robíme.“ No bežní Srbi vnímajú aj tak celý projekt ako recesiu, za predpokladu, že sa o ňom vôbec dopočuli. „Tuším o tom hovorili zbežne v správach, ale pripadalo mi to ako vtip, nie ako niečo reálne,“ vysvetľuje .týždňu Siniša Sević, lekár v meste Novi Sad vo Vojvodine. „Máme tu takú populárnu tolkšou, volá sa 24 minút. Jej moderátor Zoran Kesić si z toho celého strúhal žarty.“
No Srbi a Chorváti by mali predsa len dať „bláznivému Pepíkovi“ šancu. Nemajú čo stratiť. Pohraničie týchto dvoch krajín je chudobné a pre svet nezaujímavé. Pokiaľ Liberland spľasne ako bublina, Srbov a Chorvátov to nepoškodí. Na strane druhej, takéto libertariánske mesto by mohlo trochu oživiť celú oblasť a pritiahnuť sem ľudský i finančný kapitál, aj keby z toho nevyrástol rovno ďalší Hongkong alebo Monako. Jedličkova iniciatíva pripomína myšlienku „charter cities“, teda po slovensky akýchsi slobodných miest s vlastnou výsadnou listinou. Ide o nápad amerického ekonóma Paula Romera.
Predstavte si krajinu tretieho sveta ako Madagaskar alebo Honduras. Takýmto štátom najviac bráni v rozvoji ich vlastná korupcia, byrokracia či nefunkčný právny systém. No, čo keby takáto krajina vyčlenila časť svojho územia pre zriadenie mesta na zelenej lúke, kde by národné predpisy neplatili a miestni politici nevládli? Takéto mesto s vlastnou zakladateľskou listinou by riadil team medzinárodných expertov podľa práva nejakej vyspelej krajiny, pričom domáci by sa sem mohli voľne sťahovať alebo mesto opustiť. Ekonomicky by mesto bolo samozrejme zapojené do medzinárodného obchodu a snažilo sa prilákať na výhodné podmienky zahraničné investície. Proste, cielené budovanie miest na spôsob Singapuru po celom svete, z ktorých by sa šíril poriadok a blahobyt aj do ich okolia. Je Liberland takýto projekt?
„Ústava Liberlandu sa bude dať zmeniť, len ak za ňu zahlasujú všetci zákonodarcovia a aj tieto zmeny budú môcť občania vetovať nadpolovičnou väčšinou v referende,“ vysvetľuje Jedlička. Podľa ústavy vláda nebude môcť Liberland zadlžovať. Štát má byť financovaný prostredníctvom dobrovoľného zdanenia. „Ponúkneme investorom výhody daňového raja priamo v Európe.“ Vláda nebude môcť vytvárať žiadnu legislatívu ohľadne manželstva alebo registrovaného partnerstva, zakáže sa jej tiež akékoľvek angažovanie v oblasti vzdelávania, ktoré má byť prenechané súkromným iniciatívam. „Demokracia má v sebe zabudovanú tendenciu k úpadku, no vláda bude môcť v Liberlande robiť len málo vecí,“ uzatvára Jedlička. „Vynasnažíme sa garantovať občanom vysokú mieru ekonomických i osobných slobôd na mnoho desaťročí dopredu.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.