Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

40 dní mapovanej lásky

.filip Olšovský .časopis .lifestyle

Čo urobia dvaja dobrí priatelia, muž a žena, uprostred veľkomesta plného zaneprázdnených ľudí, keď zistia, že sú obaja opäť nezadaní? Dajú sa dokopy a zo svojho randenia vytvoria umelecké dielo.

jessica vždy vnímala samu seba ako romantickú dušu. Ako typ ženy, ktorá dokáže žiť svoj život samostatne, no ešte radšej existuje vo fungujúcom vzťahu. V takom, kde sa môže s partnerom podeliť o svoje emócie a zážitky. Vo vzťahu, ktorý ju v ideálnom prípade naučí niečo nové. Presne v takom, v akom žijú už vyše tridsať rokov aj jej rodičia. Hľadanie toho pravého spoločníka v rušnom New Yorku jej však spôsobovalo problémy – ľudia v jej okolí boli na seba podľa jej mienky príliš nároční. A zaneprázdnení. Jediný, kto jej venoval aspoň trochu pozornosti, bol robotník zo stavby na rohu ulice. No Jessica chcela viac.

Timothy bol na tom presne opačne. Newyorské kulisy považoval za ideálne pre napĺňanie vlastného ponímania toho, ako si užiť život čo najviac. Ideál rodinného života mu nemohol byť vzdialenejší – otec opustil jeho matku, keď zistil, že je tehotná. Svoj postoj k vzťahom Timothy každému vysvetľoval citátom svojej obľúbenej rozprávkovej postavičky, macka Pu. Podľa neho dievča vidí to, čo sa mu páči. Chlapcovi sa, naopak, páči to, čo vidí. Timothy sa toho snažil vidieť čo najviac. Napriek tomu sa nevedel striasť strachu zo svojej neschopnosti nadviazať dlhodobejší vzťah. Rovnako ako Jessica, aj on chcel viac.

Trvá vraj 40 dní, kým si dokážete vybudovať nový (spravidla zdravší) návyk. Jessica Walsh a Timothy Goodman sa o to pokúsili. Človek by povedal, že práve ľudia ako oni – slobodní umelci a uznávaní dizajnéri – na také niečo budú mať dostatok času. Dali do stávky svoje dlhoročné priateľstvo s vidinou novej skúsenosti v ceste za romantickým šťastím. S vidinou toho, že možno konečne pochopia princíp emócie, ktorej nerozumejú. A keďže obaja sú okrem šikovných remeselníkov aj inšpiratívnymi umelcami, rozhodli sa pretaviť svoj nápad do trvácneho diela. Spísali si šesť jednoduchých pravidiel a začali svoje štyridsaťdňové randenie.

.vlastná reality šou
„Aspoň chvíľu počas každého z nasledujúcich štyridsiatich dní strávime spolu. Raz do týždňa navštívime vzťahovú poradňu. Každý deň vyplníme ten istý dotazník, v ktorom nič nezamlčíme. Na rande pôjdeme aspoň trikrát týždenne. Raz do týždňa pôjdeme na spoločný výlet. A počas celého trvania nášho randenia si budeme verní," dohodli sa Jessica s Timothym a namiesto tradičného podpisu spečatili svoju dohodu založením blogu. Naň po každom spoločne strávenom dni vyliali svoje pocity v graficky čo najatraktívnejšej forme. Tá pri neskoršom sumarizovaní projektu poslúžila ako skvelý základ na prepracovanú knihu. Ešte predtým sa však dvom vizuálne mysliacim ľuďom podarilo niečo oveľa hlbšie. V priamom prenose začali tvoriť skvelú štúdiu toho, o čom sa pri randení príliš nerozpráva. Štúdiu randenia ako takého z pohľadu oboch zúčastnených strán.

„Bol to jeden z najfascinujúcejších dôsledkov celého projektu. Vidieť, ako dokážeme tú istú vec interpretovať úplne opačne," priznala začiatkom roka v článku pre britský Guardian Jessica. Vopred určené pravidlá bazírujúce na bezhraničnej úprimnosti začali prinášať ovocie prakticky okamžite. Blog si našiel už po prvom dni vyše pol milióna pravidelných sledovateľov. Tí v spovediach „svojej strany" spoznávali vlastné pocity z často trápnych situácii spojených s postupným a opatrným poznávaním toho druhého. V odpovediach opačného pohlavia zasa nachádzali vysvetlenia tajomných znamení a pohľadov, ktoré pri reakciách na vlastné dvorenie podvedome prehliadali. Ľudia začali dvojicu zastavovať na ulici a zdôverovať sa jej so svojimi vlastnými skúsenosťami. Jessica a Timothy sa stali hlavnými postavami reality šou, ktorú si sami vytvorili.

.zrak zabodnutý do denníka
Tá okrem státisícov ľudí, ktorí deň čo deň s napätím čakali, čo nové sa vo vzťahu newyorského páru udeje, poznačila aj ústrednú dvojicu. Už po niekoľkých dňoch sa začali košaté odpovede v každodennom dotazníku viditeľne skracovať. S nadšeného „Yeah!" sa pri reakcii na otázku, či boli spolu predchádzajúci deň na rande, stalo otrávené „Yep." Jessica začala spochybňovať svoje pôvodné nadšenie z toho, ako sa budú s protikladným partnerom priťahovať. Napríklad v 26. deň sa svojmu denníku posťažovala na to, ako jej ich rôzne povahy lezú na nervy. „Tim chodí rád do lesa. Ja mám radšej pláž. Tim vie šetriť, ja hneď všetko miniem. Tim sa zaujíma o súčasné dianie a politiku. Ja si najradšej čítam o psychológii a umení."

Simulácia vzťahového skleníka zafungovala až strašidelne presne. Zopár dní stačilo na to, aby sa začali prejavovať ponorkové symptómy, na ktoré iné páry čakajú aj niekoľko mesiacov. „Štrnásty deň. Bavili sme sa o našom vzťahu. Celý rozhovor mi pripadal neuveriteľne silený. Bol plný trápnych narážok a dvojzmyslov," poznačil si po dvoch týždňoch randenia do denníka Timothy. „Priniesol som jej ružu. Ležala na posteli a pozerala film. Potom sme sa bavili o tom, kam pôjdeme zajtra," zapísal si o dva týždne neskôr. Trvalo už len zopár ďalších dní, aby sa stalo niečo, čo zvykne zastaviť kolobeh času v takmer každom, aj tradičnejšom vzťahu. Jessica sa rozplakala.

Do toho momentu fungoval projekt 40 Days of Dating ako skvelý experiment, ktorý rozšíril portfólio dvoch dizajnérov o ďalší originálny kúsok. Keď sa však v poslednom videu, zverejnenom krátko po štyridsiatom dni randenia, dostalo na čítanie Timothyho denníka, umelecký odstup a štylizácia v sekunde vyprchali. Jessica psychicky neuniesla pasáž, v ktorej sa s ňou jej termínovaný partner oficiálnou cestou rozchádza. „Stále sa chcela rozprávať o tom, čo sa bude diať po štyridsiatom dni. Neustále mi opakovala, že ma nikto nenúti, aby som s ňou randil aj potom. Čím vo mne, práve naopak, umocňovala ten tlak," vyčíta Jessice na začiatku videa jej už bývalý partner. Radšej ani nezdvíha zrak zabodnutý do papiera. Musel by sa totiž pozerať na Jessicin silený úsmev, zakrývajúci smutné oči, ktoré o chvíľu explodujú nahromadeným smútkom z ďalšej nenaplnenej lásky.

.pani Mulliganová
Najlogickejším záverom by na tomto mieste bolo suché a stereotypné konštatovanie o tom, ako sa ľudia nemenia. O tom, ako budú beznádejní romantici do konca života plávať na sínusoide nadchnutí a sklamaní. Zatiaľ čo na druhom brehu promiskuitní hedonisti svoje obavy zo vzťahu konštantne utápať v krátkodobých dobrodružstvách. Ako si obaja umelci pri svojom pokuse iba potvrdili pôvodné vnímanie seba samých. A nikam sa neposunuli.

Dobrým zrkadlom nastaveným zvonku boli reakcie verejnosti po ukončení projektu. Od tých nadšených, predpovedajúcich projektu hollywoodske zavŕšenie, až po oveľa skeptickejšie. Podľa takých experiment iba zvýraznil chorý a dekadentný obraz randenia v dnešom svete. Obraz, v ktorom podvedome preberáme popkultúrou nastavené modely a randíme pre čisté potešenie z randenia. Vzťah a nedajbože manželstvo sa z tohto vzorca vytrácajú takmer úplne. Až kým neprídeme do momentu, keď nás vystraší pohľad do vlastného rodného listu a zo strachu z večnej samoty sa rozhodneme usadiť. Také jednoduché to však asi ani v prípade podobne instatného vzťahu, aký si vytvorila Jessica s Timothym, nebude.

Okrem toho, že sa obom umelcom podarilo za necelých šesť týždňov vytvoriť nadčasové a prudko autentické dielo, uspeli napokon aj po ľudskej stránke. Minimálne tá časť páru, ktorej toho Amor dlhoval o trochu viac. Jessica Walsh šesť týždňov po skončení experimentu spoznala istého Zaka Mulligana. A ak by si vo svojom živote potrpela na tradície, od začiatku tohto roka by sa namiesto svojho mena podpisovala priezviskom Mulligan. S takým prístupom by ju však asi nikdy nepovažovali za jednu z najlepších dizajnérok súčasnosti. A pravdepodobne by ani nikdy nespoznala Zaka.


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite