Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kladenie reštrukturalizačných mín

.lukáš Krivošík .časopis .politika

Konečné riešenie situácie okolo spoločnosti Váhostav-SK rieši okamžitý problém Roberta Fica s nespokojnou verejnou mienkou a nahnevanými veriteľmi. No do budúcnosti tiež zakladá neistoty, ktoré by mohli „vybuchnúť“ o niekoľko rokov.

.vyústenie reštrukturalizácie Váhostavu je takpovediac trojstupňové. Prvých 18 percent pohľadávok bude veriteľom v podobe živnostníkov a drobných podnikateľov vyplácané počas päťročného ozdravného procesu. Ďalších 32 percent si budú môcť uplatniť prostredníctvom exekútora. Zvyšnú polovicu napokon po uplynutí piatich rokov, ale len zo zisku Váhostavu. Problém je, že firma nemusí účtovne vykazovať zisk, čo u nás robí aj množstvo firiem, ktorým konkurz priamo nehrozí. Odborníci vidia problém.
„Myšlienka, aby si veriteľ uspokojoval pohľadávku zo zisku aj po skončení reštrukturalizácie, je správna,“ hovorí advokát a konkurzný správca Michal Kiča. „No nie je jasná jedna vec. Firma bude mať v dôsledku svojho podnikania nejaké výdavky. Nevieme, na základe akých kritérií súd vyhodnotí, či tieto výdavky boli nevyhnutné pre jej fungovanie, alebo sa radšej mali použiť na uspokojovanie veriteľov.“
Inými slovami, nie je vôbec isté, či polovicu svojej pohľadávky veritelia Váhostavu napokon uvidia. Pritom výsledkom účelovej zmeny zákonov môže byť, že reštrukturalizácie ako nástroj vyššieho uspokojenia veriteľov cestou ozdravenia firiem sa všeobecne stanú menej predvídateľnými. A to z pohľadu dlžníkov i veriteľov. Na Slovensku nie je výnimočné ani dnes, že reštrukturalizácia firmy je neúspešná a prehupne sa do konkurzu. To isté sa môže stať aj v prípade Váhostavu. Štátu by následne zostal Čierny Peter.    Robert Fico po stretnutí so živnostníkmi uznal, aby reštrukturalizačného správcu vyberali veritelia, nie dlžník. Vyriešilo by to možnosť vzniku konfliktu záujmov. Do zákona sa síce dostalo, že reštrukturalizačný správca by sa vyberal náhodným elektronickým výberom, ale až po jeho prípadnom odstúpení z  rozbehnutej reštrukturalizácie. „Otázka správcu v etape zisťovania a popierania pohľadávok, ktorá bola najkľúčovejšia, je touto legislatívnou zmenou nedotknutá,“  vysvetľuje Kiča.

.49 percent
Niektoré titulky novín minulý týždeň hlásali bombasticky „Fico berie Širokému Váhostav“. No otázniky vzbudzuje, prečo má štát prevziať len 49 percent akcií, čo mu nezabezpečí riadiacu kontrolu nad firmou. V normálnom biznise má kúpa menšinového podielu v akciovej spoločnosti zmysel, keď investor dôveruje manažmentu a chce sa najmä podieľať na zisku. Pri Váhostave je naproti tomu málo pravdepodobné, či niekoľko rokov v zisku bude. O dôveryhodnosti súčasného vedenia v očiach veriteľov ani nehovoriac. Väčšina živnostníkov teda zrejme dá prednosť možnosti, že štát od nich odkúpi 50 percent ich pohľadávok a na zvyšok rezignujú.
Problémom, na ktorý upozornila aj opozícia, zostáva, že vláda na túto operáciu použije peniaze z bankového odvodu, ktorý by mal byť použitý na sanáciu finančného sektora v prípade bankovej krízy. Použitie týchto peňazí by mohlo zhoršiť deficit, no vláda bude celú operáciu zrejme prezentovať pred Európskou komisiou ako pre štát potenciálne ziskovú investičnú príležitosť.
Samozrejme, na Slovensku existujú aj iní veritelia firiem v reštrukturalizácii, respektíve podnikatelia postihnutí druhotnou platobnou neschopnosťou. Tých do budúcnosti síce ovplyvní zmenená úprava reštrukturalizácií, ale nie vstup štátu do konkrétnej reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav-SK. „Právne by tu mohol byť problém v súvislosti s pravidlami EÚ ohľadom nedovolenej štátnej pomoci,“ vysvetľuje Kiča. „Zvlášť, ak sa na Európsku komisiu obrátia iní súťažitelia. No jediným výsledkom by bolo, že by veritelia Váhostavu štátnu pomoc museli vrátiť.“

.pôjde niekto sedieť?
Najlepším spôsobom, ako utlmiť verejné rozhorčenie spôsobené kauzou Váhostav je, aby niekto odstúpil alebo sa našiel zodpovedný, ktorý by niesol trestnoprávnu zodpovednosť. Ak tá samozrejme existuje. Prípadne, aby sa v spoločnosti aspoň vytvoril dojem, že orgány činné v trestnom konaní pracujú, aby sa zodpovedný našiel. Minulý týždeň polícia zasahovala v administratívnych budovách Váhostavu s cieľom zaistiť listinné dôkazy o hospodárení firmy. Aké sú šance, že príde k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v tomto prípade?
„Vyšetrovatelia budú zrejme skúmať najmä to, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania, respektíve zvýhodňovania veriteľa, k mareniu konkurzného konania a podobne,“ vysvetľuje Kiča. „No ide o mimoriadne náročné dokazovania.“ Slovenská verejnosť je často pohoršená, že pred súdom končia ľudia, ktorí ponúkli alebo si vypýtali 20-eurový úplatok, kým veľké kauzy končia zametené pod koberec. Lenže to okrem politických tlakov na vyšetrovanie súvisí aj s rozdielnymi nárokmi na dokazovanie. Malý a primitívny úplatok sa preukazuje ľahšie ako sofistikovaná podvodná schéma, ktorá môže byť morálne sporná, no stále sa javí v súlade s literou zákona.
A s tým súvisí aj širší problém účelového zásahu vlády i parlamentu do reštrukturalizácie Váhostavu. „Zákony by mali byť čo najvšeobecnejšie,“ vysvetľuje Kiča. „Na rukopise novely, ktorá sa hovorovo nazýva lex Váhostav, príliš vidieť, že veľmi podrobne reaguje na konkrétnu situáciu jednej firmy.“ No veľmi podrobné účelovo vytvorené predpisy vytvárajú možnosti na kľučky, ktoré v budúcnosti zneužijú špekulanti. A to spôsobmi, ktoré ešte dnes ani nemusíme vedieť predvídať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite