.proti zámeru Ekoplazmy sa už sformoval mohutný občiansky odpor. V priebehu jediného víkendu sa v Liptovskom Hrádku a v okolitých obciach, teda na území, kde žije deväťtisíc ľudí, podpísalo pod petíciu proti plazmovej spaľovni v Podturni viac ako tritisíc občanov. Dôvody sú zrejmé. Liptov je turisticky najatraktívnejšia oblasť Slovenska a realizácia doteraz neoverenej technológie spracovania odpadov by toto územie mohla ohroziť. Slovenská developerská firma Ekoplazma ani kanadská firma Westinghouse ako dodávateľ technológie zatiaľ nedokázali rozptýliť obavy obyvateľov a samospráv, skôr naopak. Po počiatočnom rezervovanom, no určite nie odmietavom postoji k tomuto zámeru sú dnes jednoznačne proti nemu starostovia a primátori dotknutých miest a obcí.
.od súhlasu k odporu
„Nechceme byť pokusní králici, na ktorých si urobí Ekoplazma svoj biznis,“ hovorí primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger (nezávislý). „Rozhodne nesúhlasíme s tým, aby sa na Liptov dovážali odpady, s čím kapacita plazmovej spaľovne počíta.“
Pred štyrmi rokmi, keď sa o tejto kauze začalo hovoriť, pozval Tréger na Liptov zástupcov Westinghouse. Spoločne navštívili lokalitu Žadovica v obci Podtureň a zo stretnutia vzišiel návrh na umiestnenie investície vo výške 66 miliónov eur iba necelých 400 metrov od bytoviek v Liptovskom Hrádku. Ekoplazma so základným imaním 5-tisíc eur pritom nemá s odpadovým hospodárstvom nijaké skúsenosti: doteraz sa venovala projektom obchodných reťazcov a nákupných centier. Na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku spočiatku vznikla komisia, ktorá návrh Ekoplazmy posudzovala v kontexte iných riešení, ako je dotrieďovanie alebo separácia odpadu. Desať kilometrov vzdialené okresné mesto Liptovský Mikuláš dokonca za čias exprimátora Alexandra Slavkovského (SDKÚ-DS) na tretí pokus podpísalo s Ekoplazmou memorandum o spolupráci, ktoré doteraz nevypovedalo ani nové vedenie mesta na čele s primátorom Jánom Blcháčom (SMER-SD).
Primátor Liptovského Hrádku Tréger sa dnes obhajuje tým, že ako jediný šéf dotknutej samosprávy, na rozdiel od Podturne a Liptovského Mikuláša, memorandum s Ekoplazmou nepodpísal. To je pravda, no mestskí poslanci si neboli istí konzistenciou jeho postoja, preto pozvali teraz v marci – bez vedomia a bez účasti primátora – zástupcov Ekoplazmy na spoločné pracovné stretnutie. To dopadlo pre túto firmu o niečo lepšie ako predchádzajúce verejné stretnutie s viac ako tristo občanmi Hrádku, na ktoré sa zrejme zástupcovia Ekoplazmy báli prísť, pretože vyslali iba povereného človeka. Ten však ani zďaleka nedokázal zodpovedať všetky pálčivé otázky. „Ten pán nám povedal, že sa téme venuje dva týždne a čerpá informácie z internetu. Vysmial som ho, že robím to isté a viem o téme viac ako on,“ hovorí jeden z občianskych aktivistov Daniel Michnik.
Nespokojných občanov pobúril fakt, že firmu Westinghouse „pretláčali“ zástupcovia kanadskej ambasády. Primátor Tréger sa dôrazne dištancuje od informácie, že údajne sám písomne pozval Kanaďanov na Liptov. „Podal som trestné oznámenie, pretože niekto podvodom naskenoval môj podpis na pozývací list, ktorý nemá hlavu ani pätu. Taký list nenájdete v došlej ani odoslanej pošte mestského úradu,“ tvrdí Tréger, ktorý mal vraj pre plazmovú spaľovňu množstvo bezsenných nocí. Na otázku, aké sú dnes jeho najzásadnejšie výhrady, uvádza: „V prvom rade sú to vedecké štúdie, ktoré takúto technológiu považujú za rizikovú. Bojím sa dopadov na zdravie obyvateľov, dopadov na životné prostredie a už vôbec nesúhlasíme s tým, aby sa tu likvidoval dovezený odpad. Ekoplazme ide o biznis, preto to nemožno vylúčiť. Neverím im už, že ide o bezodpadovú technológiu, zavádzali nás. V blízkom okolí je obytná zóna mesta, bojím sa aj dopravnej záťaže, pretože odpad budú denne voziť desiatky nákladných áut. Je to celé choré.“ Primátor Tréger sa už v tejto veci obrátil listom na vládu aj na Kanceláriu prezidenta. Vláda mu zatiaľ neodpovedala, no prezident Kiska odporcov spaľovne podporil. Ako napísal, dúfa, že budú zvážené oprávnené výhrady voči tomuto zámeru.
.technologický dinosaurus?
Ešte ďalej zašli lídri občianskeho odporu. Napísali protestné listy prezidentovi Spojených štátov aj kanadskému premiérovi. Ak Ekoplazma od svojho zámeru neustúpi, hrozia bilbordmi proti jej predstaviteľom, inzerciou v regionálnej tlači a ďalšími nátlakovými akciami. Jeden z iniciátorov občianskeho odporu Miroslav Bodík tvrdí, že Ekoplazma chce vybudovať akéhosi dinosaura, dávno prekonanú technológiu. Podľa noriem EÚ od roku 2016 nebude možné budovať nové skládky odpadu. Vyspelá Európa trvá na triedení odpadu: spaľovanie, aj to plazmové, je v jej hierarchii a cieľoch odpadového hospodárstva až na štvrtom mieste. Na prvom mieste je, samozrejme, predchádzanie vzniku odpadu, potom nasleduje príprava na opätovné použitie a až potom je recyklácia.
Podľa slovenského zákona o odpadoch musíme do roku 2020 separovať minimálne 50 percent tuhého komunálneho odpadu a minimálne 70 percent stavebných a demolačných odpadov. Inými slovami, firma Ekoplazma vo svojej spaľovni, ktorej životnosť sa odhaduje na štyridsať rokov, nebude mať postupne čo spaľovať, pretože po separácii sa objem v regióne vyprodukovaného odpadu 21-tisíc ton zníži na polovicu. Pozoruhodné preto je, že zástupca Ekoplazmy Jaroslav Nahálka (pozri rozhovor) dovoz odpadu, či už komunálneho, alebo nebezpečného, na Liptov jednoznačne vylučuje. Čo teda budú spracúvať?
„Môj bývalý spolužiak, vedec roka, sa do tejto problematiky zahĺbil a zistil, že najnižšia kapacita, keď sa oplatí plazmová spaľovňa, je až 350-tisíc ton spracovaného odpadu ročne. To presne zodpovedá parametrom plazmovej spaľovne v Londýne, ktorá sa spustí onedlho do prevádzky,“ uvádza Bodík.
.zmluva ako výpalné
Predseda a projektový manažér občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado sa problematike odpadového hospodárstva venuje systematicky a dlhodobo. Sťažuje si, ža zatiaľ čo v Liptovskom Hrádku občiansky odpor proti plazmovej spaľovni vrie, v Liptovskom Mikuláši, kde býva, sú ľudia pasívni. „U nás sa robí celý čas verejná politika za chrbtom a bez účasti verejnosti,“ kritizuje okresné mesto Pado.
V pozadí vzniku myšlienky plazmovej spaľovne boli podľa neho udalosti z novembra 2011. Vtedy pozemkové spoločenstvo v obci Veterná dva týždne po komunálnych voľbách, keď „silového človeka“ Blcháča na poste primátora Liptovského Mikuláša opäť vystriedal Slavkovský, urobili nátlakovú akciu. Členovia spoločenstva zablokovali dovoz smetí z Liptovského Mikuláša a 21 obcí v okolí na skládku vo Veternej Porube. Tá pritom nebola plná a mala integrované povolenie, spĺňala aj všetky náročné normy.
„Členovia pozemkového spoločenstva začali vydierať mesto Liptovský Mikuláš, ktoré tak stálo pred hrozbou, že nebude mať kam vyvážať svoj odpad,“ uvádza Pado. „Požiadavku na zvýšenie nájmu členovia spoločenstva rýchlo zmenili na zámer skládku celkom uzavrieť, čo je z môjho pohľadu nehoráznosť. Do modernizácie skládky totiž Liptovský Mikuláš investoval vyše päť miliónov eur. Mesto si na to vzalo úver, ktorý v čase nátlakových akcií nebol ešte splatený. Predtým tam bolo údolie s nelegálnou skládkou, kam sa celé roky sypal odpad. Hrozil zosuv cesty, kontaminácia potoka aj priehrady Liptovská Mara. Mesto s 32-tisíc obyvateľmi napokon kapitulovalo pred obcou so 400 obyvateľmi a uzavrelo s ňou zmluvu. Podľa nej sa zaväzuje nepokračovať v skládkovaní a pod hrozbou pokuty milión eur za každý kalendárny rok, čo je dvanástina rozpočtu Mikuláša, ani na susedných pozemkoch neiniciovať vznik ďalšej skládky.“ Pado túto zmluvu označuje ako tvrdé výpalné a tvrdí, že práve vtedy vznikla myšlienka plazmovej spaľovne ako zaujímavej investičnej príležitosti.
.kamufláž?
Tento rok v marci vydala Ekoplazma spoločne so starostom Podturne Mariánom Vojtíkom písomné vyhlásenie, podľa ktorého odstupujú od zámeru vybudovať v katastri tejto obce plazmovú spaľovňu. Znamená to, že v Podturni nepostavia plazmovú spaľovňu? Alebo ide iba o zastierací manéver s cieľom upokojiť odpor občanov, pričom v zámere bude pokračovať firma s iným názvom?
Kľúčové je iba jedno: Ekoplazma nestiahla a ani nechce stiahnuť posudzovanie svojho zámeru podľa metodiky EIA. Firma dokonca tvrdí, že ak budú úspešní, postavia plazmové spaľovne v ďalších piatich, šiestich lokalitách Slovenska. Medzičasom chce iná firma tú istú technológiu vybudovať v Šamoríne, kde zatiaľ nenarazila na výrazný odpor. Ako hovorí predstaviteľ Ekoplazmy Jaroslav Nahálka, chcú v každom prípade posudzovanie podľa EIA dokončiť, pretože technologická časť tohto posudzovania bude podľa neho prenosná aj na inú lokalitu.
Nespokojných občanov na Liptove zastupuje advokátka Zuzana Čaputová, ktorá dlhé roky bojuje proti skládke odpadu v Pezinku. Čaputová tvrdí, že Ekoplazma sa mýli, pretože stanovisko podľa zákona EIA nie je prenosné na inú lokalitu. „Argumentácia navrhovateľa, že činnosť nechcú realizovať v posudzovanej lokalite, ale chcú dokončiť proces EIA, ktorý sa tejto lokality týka, je absurdná. Posúdenie technológie je síce súčasťou stanoviska, nie však jeho hlavným obsahom. Tým je posúdenie vplyvu na životné prostredie. Navyše je neprípustné, aby si podnikateľ dával posúdiť technológiu v takom náročnom a nákladnom procese, akým je EIA, zaťažoval tým úradníkov ministerstva, dotknutých ďalších štátnych orgánov a obcí, a to za peniaze daňových poplatníkov. Dúfam, že si v tejto veci ministerstvo čoskoro urobí jasno a konanie zastaví,“ uvádza Čaputová. Proces posudzovania podľa EIA beží na Liptove teda ďalej a môže trvať roky.
.od súhlasu k odporu
„Nechceme byť pokusní králici, na ktorých si urobí Ekoplazma svoj biznis,“ hovorí primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger (nezávislý). „Rozhodne nesúhlasíme s tým, aby sa na Liptov dovážali odpady, s čím kapacita plazmovej spaľovne počíta.“
Pred štyrmi rokmi, keď sa o tejto kauze začalo hovoriť, pozval Tréger na Liptov zástupcov Westinghouse. Spoločne navštívili lokalitu Žadovica v obci Podtureň a zo stretnutia vzišiel návrh na umiestnenie investície vo výške 66 miliónov eur iba necelých 400 metrov od bytoviek v Liptovskom Hrádku. Ekoplazma so základným imaním 5-tisíc eur pritom nemá s odpadovým hospodárstvom nijaké skúsenosti: doteraz sa venovala projektom obchodných reťazcov a nákupných centier. Na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku spočiatku vznikla komisia, ktorá návrh Ekoplazmy posudzovala v kontexte iných riešení, ako je dotrieďovanie alebo separácia odpadu. Desať kilometrov vzdialené okresné mesto Liptovský Mikuláš dokonca za čias exprimátora Alexandra Slavkovského (SDKÚ-DS) na tretí pokus podpísalo s Ekoplazmou memorandum o spolupráci, ktoré doteraz nevypovedalo ani nové vedenie mesta na čele s primátorom Jánom Blcháčom (SMER-SD).
Primátor Liptovského Hrádku Tréger sa dnes obhajuje tým, že ako jediný šéf dotknutej samosprávy, na rozdiel od Podturne a Liptovského Mikuláša, memorandum s Ekoplazmou nepodpísal. To je pravda, no mestskí poslanci si neboli istí konzistenciou jeho postoja, preto pozvali teraz v marci – bez vedomia a bez účasti primátora – zástupcov Ekoplazmy na spoločné pracovné stretnutie. To dopadlo pre túto firmu o niečo lepšie ako predchádzajúce verejné stretnutie s viac ako tristo občanmi Hrádku, na ktoré sa zrejme zástupcovia Ekoplazmy báli prísť, pretože vyslali iba povereného človeka. Ten však ani zďaleka nedokázal zodpovedať všetky pálčivé otázky. „Ten pán nám povedal, že sa téme venuje dva týždne a čerpá informácie z internetu. Vysmial som ho, že robím to isté a viem o téme viac ako on,“ hovorí jeden z občianskych aktivistov Daniel Michnik.
Nespokojných občanov pobúril fakt, že firmu Westinghouse „pretláčali“ zástupcovia kanadskej ambasády. Primátor Tréger sa dôrazne dištancuje od informácie, že údajne sám písomne pozval Kanaďanov na Liptov. „Podal som trestné oznámenie, pretože niekto podvodom naskenoval môj podpis na pozývací list, ktorý nemá hlavu ani pätu. Taký list nenájdete v došlej ani odoslanej pošte mestského úradu,“ tvrdí Tréger, ktorý mal vraj pre plazmovú spaľovňu množstvo bezsenných nocí. Na otázku, aké sú dnes jeho najzásadnejšie výhrady, uvádza: „V prvom rade sú to vedecké štúdie, ktoré takúto technológiu považujú za rizikovú. Bojím sa dopadov na zdravie obyvateľov, dopadov na životné prostredie a už vôbec nesúhlasíme s tým, aby sa tu likvidoval dovezený odpad. Ekoplazme ide o biznis, preto to nemožno vylúčiť. Neverím im už, že ide o bezodpadovú technológiu, zavádzali nás. V blízkom okolí je obytná zóna mesta, bojím sa aj dopravnej záťaže, pretože odpad budú denne voziť desiatky nákladných áut. Je to celé choré.“ Primátor Tréger sa už v tejto veci obrátil listom na vládu aj na Kanceláriu prezidenta. Vláda mu zatiaľ neodpovedala, no prezident Kiska odporcov spaľovne podporil. Ako napísal, dúfa, že budú zvážené oprávnené výhrady voči tomuto zámeru.
.technologický dinosaurus?
Ešte ďalej zašli lídri občianskeho odporu. Napísali protestné listy prezidentovi Spojených štátov aj kanadskému premiérovi. Ak Ekoplazma od svojho zámeru neustúpi, hrozia bilbordmi proti jej predstaviteľom, inzerciou v regionálnej tlači a ďalšími nátlakovými akciami. Jeden z iniciátorov občianskeho odporu Miroslav Bodík tvrdí, že Ekoplazma chce vybudovať akéhosi dinosaura, dávno prekonanú technológiu. Podľa noriem EÚ od roku 2016 nebude možné budovať nové skládky odpadu. Vyspelá Európa trvá na triedení odpadu: spaľovanie, aj to plazmové, je v jej hierarchii a cieľoch odpadového hospodárstva až na štvrtom mieste. Na prvom mieste je, samozrejme, predchádzanie vzniku odpadu, potom nasleduje príprava na opätovné použitie a až potom je recyklácia.
Podľa slovenského zákona o odpadoch musíme do roku 2020 separovať minimálne 50 percent tuhého komunálneho odpadu a minimálne 70 percent stavebných a demolačných odpadov. Inými slovami, firma Ekoplazma vo svojej spaľovni, ktorej životnosť sa odhaduje na štyridsať rokov, nebude mať postupne čo spaľovať, pretože po separácii sa objem v regióne vyprodukovaného odpadu 21-tisíc ton zníži na polovicu. Pozoruhodné preto je, že zástupca Ekoplazmy Jaroslav Nahálka (pozri rozhovor) dovoz odpadu, či už komunálneho, alebo nebezpečného, na Liptov jednoznačne vylučuje. Čo teda budú spracúvať?
„Môj bývalý spolužiak, vedec roka, sa do tejto problematiky zahĺbil a zistil, že najnižšia kapacita, keď sa oplatí plazmová spaľovňa, je až 350-tisíc ton spracovaného odpadu ročne. To presne zodpovedá parametrom plazmovej spaľovne v Londýne, ktorá sa spustí onedlho do prevádzky,“ uvádza Bodík.
.zmluva ako výpalné
Predseda a projektový manažér občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado sa problematike odpadového hospodárstva venuje systematicky a dlhodobo. Sťažuje si, ža zatiaľ čo v Liptovskom Hrádku občiansky odpor proti plazmovej spaľovni vrie, v Liptovskom Mikuláši, kde býva, sú ľudia pasívni. „U nás sa robí celý čas verejná politika za chrbtom a bez účasti verejnosti,“ kritizuje okresné mesto Pado.
V pozadí vzniku myšlienky plazmovej spaľovne boli podľa neho udalosti z novembra 2011. Vtedy pozemkové spoločenstvo v obci Veterná dva týždne po komunálnych voľbách, keď „silového človeka“ Blcháča na poste primátora Liptovského Mikuláša opäť vystriedal Slavkovský, urobili nátlakovú akciu. Členovia spoločenstva zablokovali dovoz smetí z Liptovského Mikuláša a 21 obcí v okolí na skládku vo Veternej Porube. Tá pritom nebola plná a mala integrované povolenie, spĺňala aj všetky náročné normy.
„Členovia pozemkového spoločenstva začali vydierať mesto Liptovský Mikuláš, ktoré tak stálo pred hrozbou, že nebude mať kam vyvážať svoj odpad,“ uvádza Pado. „Požiadavku na zvýšenie nájmu členovia spoločenstva rýchlo zmenili na zámer skládku celkom uzavrieť, čo je z môjho pohľadu nehoráznosť. Do modernizácie skládky totiž Liptovský Mikuláš investoval vyše päť miliónov eur. Mesto si na to vzalo úver, ktorý v čase nátlakových akcií nebol ešte splatený. Predtým tam bolo údolie s nelegálnou skládkou, kam sa celé roky sypal odpad. Hrozil zosuv cesty, kontaminácia potoka aj priehrady Liptovská Mara. Mesto s 32-tisíc obyvateľmi napokon kapitulovalo pred obcou so 400 obyvateľmi a uzavrelo s ňou zmluvu. Podľa nej sa zaväzuje nepokračovať v skládkovaní a pod hrozbou pokuty milión eur za každý kalendárny rok, čo je dvanástina rozpočtu Mikuláša, ani na susedných pozemkoch neiniciovať vznik ďalšej skládky.“ Pado túto zmluvu označuje ako tvrdé výpalné a tvrdí, že práve vtedy vznikla myšlienka plazmovej spaľovne ako zaujímavej investičnej príležitosti.
.kamufláž?
Tento rok v marci vydala Ekoplazma spoločne so starostom Podturne Mariánom Vojtíkom písomné vyhlásenie, podľa ktorého odstupujú od zámeru vybudovať v katastri tejto obce plazmovú spaľovňu. Znamená to, že v Podturni nepostavia plazmovú spaľovňu? Alebo ide iba o zastierací manéver s cieľom upokojiť odpor občanov, pričom v zámere bude pokračovať firma s iným názvom?
Kľúčové je iba jedno: Ekoplazma nestiahla a ani nechce stiahnuť posudzovanie svojho zámeru podľa metodiky EIA. Firma dokonca tvrdí, že ak budú úspešní, postavia plazmové spaľovne v ďalších piatich, šiestich lokalitách Slovenska. Medzičasom chce iná firma tú istú technológiu vybudovať v Šamoríne, kde zatiaľ nenarazila na výrazný odpor. Ako hovorí predstaviteľ Ekoplazmy Jaroslav Nahálka, chcú v každom prípade posudzovanie podľa EIA dokončiť, pretože technologická časť tohto posudzovania bude podľa neho prenosná aj na inú lokalitu.
Nespokojných občanov na Liptove zastupuje advokátka Zuzana Čaputová, ktorá dlhé roky bojuje proti skládke odpadu v Pezinku. Čaputová tvrdí, že Ekoplazma sa mýli, pretože stanovisko podľa zákona EIA nie je prenosné na inú lokalitu. „Argumentácia navrhovateľa, že činnosť nechcú realizovať v posudzovanej lokalite, ale chcú dokončiť proces EIA, ktorý sa tejto lokality týka, je absurdná. Posúdenie technológie je síce súčasťou stanoviska, nie však jeho hlavným obsahom. Tým je posúdenie vplyvu na životné prostredie. Navyše je neprípustné, aby si podnikateľ dával posúdiť technológiu v takom náročnom a nákladnom procese, akým je EIA, zaťažoval tým úradníkov ministerstva, dotknutých ďalších štátnych orgánov a obcí, a to za peniaze daňových poplatníkov. Dúfam, že si v tejto veci ministerstvo čoskoro urobí jasno a konanie zastaví,“ uvádza Čaputová. Proces posudzovania podľa EIA beží na Liptove teda ďalej a môže trvať roky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.