Tento nepodarený vtip mi prišiel na um pri čítaní návrhu jednej vládnej stratégie. Ak ale vláda tento návrh schváli a zrealizuje, vtip sa môže stať skutočnosťou.
Všetci vieme, že na Slovensku sa podniká ťažko. Teda len tým, ktorí chcú podnikať poctivo. Aj preto sa treba zo všetkých síl usilovať, aby čo najviac ľudí nabralo odvahu a vybralo si podnikanie ako spôsob svojej realizácie. Existujúci podnikatelia to urobili, ale nie vďaka podmienkam na podnikanie, skôr napriek nim. Vedia o tom aj zodpovední, nie je preto núdza o všelijaké riešenia. Bohužiaľ, idú na to zväčša z nesprávneho konca. Najnovším príkladom je stratégia na podporu začínajúcich podnikateľov, ktorú navrhuje ministerstvo financií.
Pozrime sa najprv na pozitíva. Autori stratégie si správne uvedomujú, že vzťah k podnikaniu je komplexnejší problém, preto je potrebné do jeho riešenia zahrnúť viaceré ministerstvá a subjekty súkromného i verejného sektora. Napríklad školy na všetkých stupňoch, najmä stredné (pokiaľ ide o podnikateľské vzdelávanie) a univerzity (pokiaľ ide o prepojenie výskumu s praxou). Správny je aj dôraz na vytvorenie infraštruktúry a služieb pre záujemcov o podnikanie, na vytvorenie takzvaného ekosystému pre podporu startupov, teda začínajúcich podnikateľov s nápadmi inovatívnych produktov a služieb. Podpora inštitucionálneho rámca, Národného podnikateľského centra či siete investorov, vyhľadávajúcich startupy môže naozaj začínajúcim podnikateľom uľahčiť ich prvé kroky.
Kardinálnym problémom stratégie je však úplne pomýlená predstava o vytváraní vhodných podmienok na podnikanie. Inak správny cieľ, vytvorenie regulačného prostredia bez zbytočných prekážok, má mať podobu výnimiek z povinností, ktoré sa inak vzťahujú na všetkých podnikateľov. Príklady?
Zaviedli sme daňové licencie? Vieme, že zbytočne firmám berú likviditu, preto „naše“ startupy od ich platenia na tri roky oslobodíme. Vieme, že zábezpeka vo výške 1 000 až 500 000 eur, ktorú vyžadujeme od dobrovoľných platcov DPH, zadržiava podnikateľom prostriedky až na 12 mesiacov. Startupom teda registráciu zjednodušíme a od zloženia zábezpeky ich oslobodíme. V tomto duchu stratégia veselo pokračuje.
Pri vytváraní akýchsi skleníkových podmienok sa však chúťky na štátnu podporu startupov nekončia. Popri osobitných režimoch pre nich štát chystá aj dotácie. Čerešničkou na torte je táto: grant na úhradu životných nákladov pre študentov, ktorí ešte nemajú firmu, ale majú nápad. Rozvíjať podnikavosť mladých ľudí tým, že sa im budeme skladať na živobytie, kým oni budú o podnikaní ešte len premýšľať, je kandidát na priekopnícku myšlienku roka!
Štát by mal deklarovať, že jeho úloha sa končí pri vytváraní priaznivých podmienok na podnikanie. Nie je ňou vytváranie „skleníkov“ a vodenie podnikateľov za ručičku. Stratégia práve túto hranicu výdatne prekračuje. Deje sa tak prostredníctvom návrhov, ktoré degradujú začínajúceho podnikateľa na poberateľa dávok. Nehovoriac o tom, že štát v snahe riešiť jeden problém, zraniteľnosť začínajúcich podnikateľov, vytvorí niekoľko ďalších. Ten hlavný spočíva v prehĺbení chronického problému nerovnakých podmienok na podnikanie. Stratégia totiž startupových podnikateľov neprimerane zvýhodní oproti iným. Toto naozaj chceme?
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Všetci vieme, že na Slovensku sa podniká ťažko. Teda len tým, ktorí chcú podnikať poctivo. Aj preto sa treba zo všetkých síl usilovať, aby čo najviac ľudí nabralo odvahu a vybralo si podnikanie ako spôsob svojej realizácie. Existujúci podnikatelia to urobili, ale nie vďaka podmienkam na podnikanie, skôr napriek nim. Vedia o tom aj zodpovední, nie je preto núdza o všelijaké riešenia. Bohužiaľ, idú na to zväčša z nesprávneho konca. Najnovším príkladom je stratégia na podporu začínajúcich podnikateľov, ktorú navrhuje ministerstvo financií.
Pozrime sa najprv na pozitíva. Autori stratégie si správne uvedomujú, že vzťah k podnikaniu je komplexnejší problém, preto je potrebné do jeho riešenia zahrnúť viaceré ministerstvá a subjekty súkromného i verejného sektora. Napríklad školy na všetkých stupňoch, najmä stredné (pokiaľ ide o podnikateľské vzdelávanie) a univerzity (pokiaľ ide o prepojenie výskumu s praxou). Správny je aj dôraz na vytvorenie infraštruktúry a služieb pre záujemcov o podnikanie, na vytvorenie takzvaného ekosystému pre podporu startupov, teda začínajúcich podnikateľov s nápadmi inovatívnych produktov a služieb. Podpora inštitucionálneho rámca, Národného podnikateľského centra či siete investorov, vyhľadávajúcich startupy môže naozaj začínajúcim podnikateľom uľahčiť ich prvé kroky.
Kardinálnym problémom stratégie je však úplne pomýlená predstava o vytváraní vhodných podmienok na podnikanie. Inak správny cieľ, vytvorenie regulačného prostredia bez zbytočných prekážok, má mať podobu výnimiek z povinností, ktoré sa inak vzťahujú na všetkých podnikateľov. Príklady?
Zaviedli sme daňové licencie? Vieme, že zbytočne firmám berú likviditu, preto „naše“ startupy od ich platenia na tri roky oslobodíme. Vieme, že zábezpeka vo výške 1 000 až 500 000 eur, ktorú vyžadujeme od dobrovoľných platcov DPH, zadržiava podnikateľom prostriedky až na 12 mesiacov. Startupom teda registráciu zjednodušíme a od zloženia zábezpeky ich oslobodíme. V tomto duchu stratégia veselo pokračuje.
Pri vytváraní akýchsi skleníkových podmienok sa však chúťky na štátnu podporu startupov nekončia. Popri osobitných režimoch pre nich štát chystá aj dotácie. Čerešničkou na torte je táto: grant na úhradu životných nákladov pre študentov, ktorí ešte nemajú firmu, ale majú nápad. Rozvíjať podnikavosť mladých ľudí tým, že sa im budeme skladať na živobytie, kým oni budú o podnikaní ešte len premýšľať, je kandidát na priekopnícku myšlienku roka!
Štát by mal deklarovať, že jeho úloha sa končí pri vytváraní priaznivých podmienok na podnikanie. Nie je ňou vytváranie „skleníkov“ a vodenie podnikateľov za ručičku. Stratégia práve túto hranicu výdatne prekračuje. Deje sa tak prostredníctvom návrhov, ktoré degradujú začínajúceho podnikateľa na poberateľa dávok. Nehovoriac o tom, že štát v snahe riešiť jeden problém, zraniteľnosť začínajúcich podnikateľov, vytvorí niekoľko ďalších. Ten hlavný spočíva v prehĺbení chronického problému nerovnakých podmienok na podnikanie. Stratégia totiž startupových podnikateľov neprimerane zvýhodní oproti iným. Toto naozaj chceme?
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.