Ľudia, ktorí sa najprv iba susedsky zdravia, po čase sa navzájom pozvú na kávičku, zistia o sebe všetky tie čarovné veci a už je ruka v rukáve. Zo vzájomného vplyvu vzniknú diela, ktoré by inak neuzreli svetlo sveta. A to všetko má takého genia loci, že keby ste tam zobrali návštevu z Viedne, tak bude absolútne paf, a vy najväčší frajer. Takto zázračne, Cvernovka- friendly, sa plachý excentrik Uhlár dal dokopy s galeristom Mirom Gábrišom. (Jeden má spolu s priateľkou galériu plnú obrazov, objektov a mäkkých kobercov a roky je fanúšikom toho druhého, ktorému zbúrali divadlo, no nie je to osud?) Včera som videla výsledok a ešte dnes mám hlavu v oblakoch. Uhlár má ďalšie skvelé divadlo Stoka s mladými študentmi herectva, s ktorými už absolvoval niekoľkoročnú cestu a je to vidieť – človeku až vyhadzuje poistky to tempo, ktorým inscenácia šliape. Radosť sa dívať. Herci sa vám menia pred očami na kreslené postavičky s bravúrnymi replikami a ich „kontrolované šialenstvo“ vás dvíha z galeristových luxusných starodávnych leňošiek. Predstavenie Víťazstvo je groteska par excelence, ktorú by mal vidieť svet, ale ten svet by mal prísť za ňou, do Cvernovky! Ich reklamné plagáty nenájdete vysvietené na zastávkach po celom meste, (zdroje sú inde), ale ak sa zaujímate, môžete ich ľahko objaviť. Potrebujú vás – ľudí, ktorí ich nájdu. Len číra potreba tvoriť a zhmotniť svoj talent v zmysluplnom tvare je to, čo ich k sebe navzájom priviedlo. A genius loci spojil. Jednoducho: Zázrak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.