Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Násilníci majú dvojakú tvár

.časopis .spoločnosť

Od začiatku februára funguje na Inštitúte pre výskum práce a rodiny Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Jej vedúca hovorí, že ročne u nás príde v dôsledku násilia spôsobeného partnerom alebo bývalým partnerom o život približne desať žien. Daša Malíková.

.za akých okolností vznikla táto linka?
Projekt sa pripravoval rok a pol. Sme desiata krajina EÚ, ktorá má takúto linku. Spĺňa náročné kritériá Minimálnych štandardov Rady EÚ pre podporné služby pre ženy zažívajúce násilie.
 
.prečo až teraz vznikla takáto linka?
Konečne sa našli peniaze. Za všetko hovorí skutočnosť, že od začiatku fungovania linky vo februári nám zavolalo 104 žien s problémom násilia a keďže volajú opakovane, zavolali nám celkovo 306-krát. Stáva sa, že keď je niekde naše číslo medializované, tak nám začnú masívne volať muži a pýtajú sa, či existuje aj linka pre mužov zažívajúcich násilie.
 
.a existuje?
Áno, a viacero. Venujú sa domácemu násiliu, no my sa venujeme násiliu na ženách, v čom je rozdiel. O tom, že ide zo strany mužov iba o skúšobné telefonáty, najlepšie vypovedá fakt, že keď im kolegyňa povie, aby si zobrali papier a pero, že im nadiktuje nejaké čísla, tak obvykle povedia „nepotrebujem nič“ a položia. Títo muži nám vyčítajú, že iba pestujeme módu násilia na ženách a podnecujeme ženy, aby rozbíjali rodiny. Máme sto chutí povedať: fajn, tak potom linka 158 podnecuje páchanie trestných činov a linka hasičov podnecuje zakladanie požiarov?
 
.akí muži najčastejšie páchajú násilie na ženách?
Muži násilníci majú dvojakú tvár. Buď sú všeobecne násilní a tí sa aj najčastejšie dostanú do väzníc, lebo sa pobijú v krčme či v práci, takže sedia za iný trestný čin. No väčšina mužov, ktorí sú násilní v intímnych vzťahoch, sú sociálne nenápadní. Napríklad kolegovia v práci ich poznajú ako šarmantných a vtipných, ich druhú tvár pozná len rodina. Voči šéfovi si nedovolia to, čo voči svojej žene. Dokážu svoj hnev odložiť celé hodiny. Až keď prídu domov a cítia sa bezpečne, pretože sú tam deti a žena, ktorí sú od nich závislí, tak tam „to rozbalia“. Hnev je efektívny spôsob, ako druhého človeka zastrašiť a prinútiť ho, aby spravil to, čo chcem.
 
.ako sa to násilie v rodine vyvíja? Nie je prítomné hneď od začiatku vzťahu.
Je tam fáza budovania napätia, muž začne byť postupne hyperkritický, nachádza si zámienky, aby mohol ženu či deti ponížiť, začínajú fyzické ataky, zamykanie doma, vyhrážanie sa. Potom prichádza k výbuchu, keď muž vyhodí ženu na ulicu, škaredo jej nadáva. To je bod, keď u ženy bola prekročená hranica a vtedy najčastejšie zo vzťahu odchádza alebo dáva žiadosť o rozvod. Tomu chce muž zabrániť, a tak naštartuje stratégie, ktorými chce ženu vrátiť späť do vzťahu, aby kruh mohol pokračovať. Touto stratégiou sú medové týždne. Vtedy začne násilník svoje správanie bagatelizovať, ospravedlňovať, že mal ťažké detstvo, že mal ťažký deň v práci.
 
.ženy sa obvykle dajú uhovoriť?
Zo začiatku, keď je vzťah ešte krátky, sú ochotnejšie dávať ďalšiu a ďalšiu šancu a muž ich skôr „namotá“ späť. Často jeho konanie ospravedlňujú. Chcú mu veriť. Chcú uveriť, že to bolo naposledy.
 
.nemôže sa muž naozaj zmeniť?
Pracujem v tejto oblasti šesť rokov a počula som iba o jednom prípade, že by to muž urobil iba raz. Jeden študent mi hovoril, že jeho otec sa zmenil k lepšiemu. Násilie sa pohybuje po stupňujúcej sa špirále. Keď je muž žiarlivý a chce mať kontrolu nad každým pohybom ženy, tak ju bude každý deň čakať pred prácou. On jej nepovie, že je žiarlivý, ale strašne mi chýbaš a každá minúta bez teba je peklo. Žena si až po čase pripustí, že jej partner je absolútny kontrolór. Často, keď sa potom so ženami vraciam do začiatkov vzťahu, či tam boli nejaké varovné signály, tak niektoré povedia bože, celý čas som išla na červenú, ale popierala som to. Milovala som ho.
 
.má také správanie muža korene v jeho detstve či vo výchove?
Nerada zjednodušujem. Korene sú v detstve a v kultúre, v ktorej deti vyrastajú. Násilní muži sa naučili, že prostredníctvom násilia môžu dosiahnuť absolútnu poslušnosť ženy a detí. A získať a udržať nad druhými moc a kontrolu. Sú, samozrejme, prípady, keď muž len akoby replikuje správanie a stratégie svojho otca. Videl, že k žene sa môže muž správať ponižujúco. A keď mu žena odporuje, tak to berie ako potupu a poníženie. On nevie fungovať v modeli, že vyhrávajú obaja, že sú partneri.  Cíti sa ako chlap, len ak má navrch. Niektorí násilníci mali hyperprotektívnu výchovu, rodičia im nestavali hranice. Tí majú pocit, že zmyslom ženinho života je, aby plnila mužove predstavy a očakávania. Mám skúsenosť, že čím lepšie má človek pod kontrolou sám seba, tak o to menšiu má potrebu kontrolovať a ovládať druhých.
 
.je tu aj týranie mužov?
V 95 percentách prípadov ide o násilie na ženách. Často počúvam, že aj muži sú týraní a ženy sú psychické tyranky. Linka, na ktorej som robila päť rokov, bola anonymná. V priemere iba raz za dva-tri mesiace zavolal muž, ktorý zažíval násilie. Oproti stovkám žien. Samotní muži často hovoria o tom, že je na nich páchané psychické násilie. Ale keď sa potom opýtam, čo sa im deje, tak niekedy ide o to, že ich partnerky nútia upratovať. Násilie je, keď niekto porušuje moje práva  a keď niekto pretláča moju vôľu svoju vôľou. Násilie je aj to, keď niekto vo mne vzbudzuje strach, keď si sama robím autocenzúru v tom, čo poviem, keď sa vo vzťahu necítim slobodne.
 
.čiže je v tom veľká miera subjektivizmu.
Strach pociťujeme subjektívne. Objektívnym sa stáva tým, že sa niekto správa tak, že ho zámerne vyvoláva, aby nás prostredníctvom neho zastrašoval a ovládal.
 
.aké sú typy násilia na ženách?
Psychické, fyzické, sexualizované, ekonomické, sociálne. Dánski výskumníci napočítali 32 druhov násilia. Existuje spirituálne násilie, keď vás partner ponižuje prostredníctvom vašej viery a hodnôt, ktoré s tým máte spojené. Alebo násilie na domácich miláčikoch. Často, ak chce muž týrať rodinu, tak ubližuje zvieratám a ukazuje tým, že ak budú pokračovať v tom, čo sa mu nepáči, tak toto sa môže stať aj im. Ale najmä im tým zámerne spôsobuje psychické utrpenie, pretože ich núti pozerať sa na bolesť niekoho, koho milujú. Časté je aj ekonomické násilie. Vtedy žena nemôže mať svoj vlastný účet a výplata, materská alebo prídavky chodia na partnerov účet. Ekonomické násilie je veľmi efektívna stratégia, ako žene zabrániť, aby odišla zo vzťahu.
 
.platí, že násilie na ženách sa deje dlhodobo?
Najčastejšie máme na linke vekovú skupinu volajúcich žien od 50 do 59 rokov. Existuje skvelá americká štúdia, keď výskumníci hovorili s tisíckami žien, ktoré odišli z násilného vzťahu. A tieto ženy uviedli spolu 76 stratégií, ktoré používali, aby násilie zo strany partnera prestalo. Výskumníci ich rozdelili do šiestich kategórií, dve boli súkromné a štyri verejné. Tie súkromné boli buď o tom, že ženy sa snažili mužovi vyhýbať, tiež sa vyhýbali sa témam, ktoré by ho rozčúlili, alebo sa pred ním schovali s deťmi, išli na istý čas bývať ku kamarátke. Upokojovali ho, urobili mu jedlo, ktoré má rád a podobne. Druhá súkromná stratégia bola, že sa aktívne bránili: obstarali si zbraň, naučili sa bojové umenia, niektoré sa fyzicky bránili. Keď ich urážal a ponižoval ich, verbálne sa bránili. A potom boli štyri typy verejných stratégií, keď ženy oslovili políciu, advokáta, mimovládku, cirkev, blízku rodinu, komunitu či lekára. Zatiahli do toho ľudí zvonka. A pri vyhodnotení sa ukázalo, že súkromné stratégie fungovali len krátkodobo, z dlhodobého hľadiska fungovali iba verejné stratégie, ktoré nabúrali mužovo úsilie urobiť z násilia na žene tajomstvo a zo ženy spolupáchateľku. On buduje svoj perfektný verejný obraz a počíta s tým, že jeho žene nikto neuverí, že na nej pácha násilie. Spomeňme si na prípad poslanca Jánoša.
 
.čiže mužovi to začína prekážať, až keď ide o ohrozenie jeho verejného mena?
Áno, a čím viac ho žena môže ohroziť, tým viac sa tomu bude brániť. Ak má muž vysoký spoločenský status, tak žena má najväčšiu šancu uspieť vtedy, ak zverejní jeho násilné správanie. Kým má muž moc a peniaze, tak ich môže použiť na to, aby si zabezpečil beztrestnosť. Až keď príde o pozíciu, o funkciu či o moc, tak až potom sa ich pozície vyrovnajú a on to môže prestať ovplyvňovať.
 
.žena je ochotná násilie voči sebe dlhodobo tolerovať?
Ona ho netoleruje, ona žije v strachu, hanbe a pocitoch viny. Žena má často pocit, že to zavinila ona. Cíti sa vinná, že vybrala pre svoje deti takého muža ako otca. Ona naozaj dlhé roky verí tomu, že ak by robila veci tak ako on chce, tak by sa menej hneval a mal by menej príčin, aby ju napádal.
 
.aké sú pre ženu varovné signály?
Neexistuje typický páchateľ. Dobrý príklad je narcistický páchateľ. Jeho obeť musí mať hodnotu. Pre neho je ideálna obeť žena, ktorá je niečím výnimočná. Ktorá je krásna, pochádza z dobrej rodiny alebo je úspešná v zamestnaní. Na začiatku vzťahu jej hovorí, aká je úžasná. Najprv ju vynesie na piedestál a potom ju poníži.
 
.má taký muž komplex menejcennosti?
Má, ale on to takto nepovie. On nevie fungovať rovnocenne, iba mocensky. Potrebuje ženu ponižovať, to mu dodáva sebavedomie, vtedy sa cíti dobre. Musí si dokazovať, že je lepší ako ona. Zároveň je lepší namotávač ako normálny chlap, ktorý možno nie je tak verbálne zdatný, ale má charakter, je v pohode, podrží ženu a dodrží slovo. Násilnícky muž hovorí žene to, čo chce ona počuť. Najčastejšie sa násilie prejaví vtedy, keď sa zmení rozloženie moci v rodine – žena otehotnie alebo ostane doma na materskej a stane sa napríklad ekonomicky závislou. Niektoré ženy povedia, že muž sa zmenil po svadbe, na druhý deň. To je jeden typ páchateľa násilia. Potom je dobré vedieť o histórii vzťahov toho muža. Ak sa niečo také dialo v minulom vzťahu, tak je vysoký predpoklad, že sa to bude opakovať.
 
.ako sa násilie na ženách dokazuje? Väčšinou je to tvrdenie proti tvrdeniu v intímnej sfére.
Keď už sa dostane žena k tomu, že to môže dokázať, tak má aspoň šancu. Ale problém je, že veľká časť násilných skutkov končí ako priestupky. A ak nie, tak páchateľ vyviazne s podmienkou. Očividne je to pritom násilie, ktoré by malo byť kvalifikované ako týranie blízkej a zverenej osoby čiže trestný čin. Od policajtov často počúvame, že žena trestné oznámenie stiahne, čo je aj prípad manželky poslanca Jánoša. Lenže od roku 2002 sa už trestné oznámenie za týranie blízkej alebo zverenej osoby stiahnuť nedá.
 
.ako sa teda mohlo stať, že pani Jánošová oznámenie na manžela stiahla?
Nemalo by sa to dať stiahnuť, pretože vzápätí by mala byť sama trestne stíhaná za krivé obvinenie. Začal to skúmať aj generálny prokurátor. To, že sa už nemôže stiahnuť trestné oznámenie za týranie blízkej a zverenej osoby má ten dôvod, že keď žena konečne nabrala odvahu a podala to, potom prišla domov a muž sa jej vyhrážal, kým oznámenie nestiahla. To je aj prípad manželov Jánošovcov. V priemere je ročne desať žien zabitých partnermi alebo bývalými partnermi. A to aj niekoľko rokov po rozvode, lebo muž má stále pocit, že žena je jeho majetok. Odchod od muža tyrana a podanie trestného oznámenia je najnebezpečnejšie obdobie v živote ženy. Keď sa tak rozhodne, tak je potrebné, aby mala do detailu premyslený a pripravený bezpečnostný plán. My sa nestretávame s tým, že by žena podala trestné oznámenie len tak, bezdôvodne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite