O zavedení Jubilejného roku čítame už v starozákonnej knihe Levitikus a v Izraeli sa potom slávil každých päťdesiat rokov. V tomto roku získali otroci slobodu, majetok sa vracal pôvodnému majiteľovi, odpúšťali sa dlžoby. V Katolíckej cirkvi obnovil túto tradíciu v roku 1300 pápež Bonifác VIII. s tým, že Svätý rok sa bude sláviť každých sto rokov. Počas neho cirkev zvoláva milosti pre veriacich a vyzýva ich na obrátenie.
Od roku 1475 sa Svätý rok slávil každých 25 rokov. Doteraz bolo v dejinách cirkvi 26 riadnych Svätých rokov, v 20. storočí boli však aj tri mimoriadne: v roku 1933 a v roku 1983 pri jubileu Kristovho vykúpenia a v roku 1987 ako Milostivý mariánsky rok.
Nikolaj Berďajev sa v knihe Pramene a zmysel ruského komunizmu zaoberá fenoménom revolúcie: „Zmysel revolúcie je vnútornou apokalypsou dejín... V našom hriešnom svete sa vždy nahromadí mnoho zla, mnoho jedu, dochádza v ňom aj k procesom rozkladu... Vtedy je nevyhnutný súd nad spoločnosťou, vtedy sa na nebesiach stanoví nevyhnutnosť revolúcie.“ A ďalej: „Revolúcia má ontologický zmysel... Tento zmysel je pesimistický, a nie optimistický... Revolúcia sa ponáša na smrť, je prechodom, smrťou, ktorá je nevyhnutným následkom hriechu... Tým je daná hrôza revolúcie, jej údesnosť, jej smrtonosná a krvavá podoba.“
Môže teda byť otázne, či sa už v našom svete nahromadilo toľko zla, jedu a rozkladu, že súd nad spoločnosťou sa stane nevyhnutným, alebo či sa ešte zmenou zmýšľania, modlitbou a prosbou o milosrdenstvo nevyhnutnosť môže zmeniť?
Pápež František nás na túto zmenu nabáda!
Od roku 1475 sa Svätý rok slávil každých 25 rokov. Doteraz bolo v dejinách cirkvi 26 riadnych Svätých rokov, v 20. storočí boli však aj tri mimoriadne: v roku 1933 a v roku 1983 pri jubileu Kristovho vykúpenia a v roku 1987 ako Milostivý mariánsky rok.
Nikolaj Berďajev sa v knihe Pramene a zmysel ruského komunizmu zaoberá fenoménom revolúcie: „Zmysel revolúcie je vnútornou apokalypsou dejín... V našom hriešnom svete sa vždy nahromadí mnoho zla, mnoho jedu, dochádza v ňom aj k procesom rozkladu... Vtedy je nevyhnutný súd nad spoločnosťou, vtedy sa na nebesiach stanoví nevyhnutnosť revolúcie.“ A ďalej: „Revolúcia má ontologický zmysel... Tento zmysel je pesimistický, a nie optimistický... Revolúcia sa ponáša na smrť, je prechodom, smrťou, ktorá je nevyhnutným následkom hriechu... Tým je daná hrôza revolúcie, jej údesnosť, jej smrtonosná a krvavá podoba.“
Môže teda byť otázne, či sa už v našom svete nahromadilo toľko zla, jedu a rozkladu, že súd nad spoločnosťou sa stane nevyhnutným, alebo či sa ešte zmenou zmýšľania, modlitbou a prosbou o milosrdenstvo nevyhnutnosť môže zmeniť?
Pápež František nás na túto zmenu nabáda!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.