Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z tretieho do prvého sveta

.lukáš Krivošík .časopis .profil

Lee Kuan Yew premenil malý mestský štát bez prírodných zdrojov na bohaté centrum financií a obchodu. Stal sa tiež vzorom pre politikov po celom svete, ktorí sľubujú ekonomickú prosperitu bez politických slobôd. Ale prežije ho model, ktorý vybudoval?

„Ulice sú citeľne prázdnejšie a debatám medzi kolegami bude ešte pár dní dominovať otec zakladateľ,“ hovorí o atmosfére po smrti Leeho mladý slovenský podnikateľ Tomáš Forgáč, ktorý v Singapure žije. Dodáva, že zármutok a obdiv domácich i prisťahovalcov nie je hraný. Lee Kuan Yew vtlačil svojmu štátu počas polstoročia jeho existencie hlbokú pečať.

.najlepší Angličan na východ od Suezu
Viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie majú čínske menšiny, ktoré sa tu usídlili ešte v koloniálnych dobách a ich členovia sú mimoriadne podnikaví. Aj Leeho predkovia prišli do Singapuru v druhej polovici 19. storočia z južnej Číny. Prístav bol vtedy dôležitým oporným bodom Britského impéria v Ázii. Lee Kuan Yew sa narodil v roku 1923. Študoval na elitných koloniálnych školách, no vysokoškolské vzdelanie v Anglicku na London School of Economics a v Cambridgei si dorobil až po vojne. Prestíž Británie vtedy značne utrpela po tom, ako ponižujúco Singapur v roku 1942 dobyli Japonci. V každom prípade Lee, ktorý zažil japonskú okupáciu, v anglických školách exceloval. Britský minister zahraničia ho neskôr nazval „najlepším Angličanom na východ od Suezu“.
Keď sa Lee vrátil do Singapuru, začal pracovať ako právnik. Okrem iného radil aj odborom. Sprvu mal blízko k ľavici. V roku 1954 založil Stranu ľudovej akcie (PAP), ktorá dominuje singapurskej politike dodnes. No Lee bol pragmatik, nie ideológ. Svoju filozofiu zhrnul v roku 2007 v rozhovore pre americký denník New York Times takto: „Funguje to? Ak to funguje, vyskúšajme to. Ak je to v poriadku, pokračujme v tom. Ak to nefunguje, prestaňme s tým a skúsme niečo iné.“
Lee Kuan Yew je vo svete obdivovaný hlavne vďaka politike, ktorá spravila zo Singapuru bohaté a usporiadané miesto. No jeho skutočná zásluha spočíva zrejme v tom, že z etnicky rôznorodej zmesi Číňanov, Malajcov a Indov bez spoločnej minulosti dokázal ukuť jeden národ. Napokon, Singapur mohol skončiť aj ako Bejrút. Ešte v roku 1964 tu došlo ku krvavým etnickým nepokojom, ktoré boli pre Leeho veľkým výkričníkom. Singapurská identita stála na spoločnej angličtine, dvojročnej základnej vojenskej službe, ale aj na cielenom vytváraní zmiešaných bytoviek tak, aby nevznikli etnicky segregované getá.  
No to prišlo až neskôr. Ešte na začiatku Lee veril, že bez spojenia s Malajziou mesto neprežije. Singapur sa stal súčasťou spoločnej federácie len na dva roky (1963 – 1965). Potom Malajzia doslova vnútila prístavnému mestu nezávislosť, pretože malajské politické špičky sa obávali vplyvu etnických Číňanov a možno tiež Leeho politických ambícií. Pre neho bolo vylúčenie z federácie ťažkou ranou. Singapur závisel od Malajzie dokonca aj v dodávkach pitnej vody. No keď už raz mesto zostalo odkázané samo na seba, Lee sa to pokúsil čo najlepšie využiť.

.inšpiroval aj Tenga
Lee bol singapurským premiérom od roku 1959 do roku 1990. Vplyv si podržal aj naďalej cez funkcie „staršieho ministra“ a „ministra – mentora“. Definitívne sa utiahol do úzadia v roku 2011. Jeho výsledky hovoria samy za seba. Na začiatku 60. rokov mal Singapur HDP na obyvateľa niekde na úrovni Jamajky, tretina obyvateľstva žila v slumoch a nezamestnanosť dosahovala 14 percent. Dnes tu HDP na hlavu dosahuje 78-tisíc dolárov (trojnásobok slovenského a dvojnásobok britského), pričom nezamestnanosť sa nachádza pod dvoma percentami.
Tieto výsledky Lee dosiahol dôrazom na prorastové hospodárske politiky. Krajina sa v rebríčku Doing Business nachádza na prvom mieste. Inými slovami, ak sa rozhodnete podnikať, nikde inde na svete nevybavíte administratívu tak rýchlo a jednoducho ako v Singapure. Veď prečo by vláda mala komplikovať bohatnutie vlastným občanom? Po Hongkongu je Singapur na druhom mieste v Indexe ekonomickej slobody. Dane sú nízke a sociálny systém silne individualizovaný. Na sociálny štát európskeho typu tu hľadia s nevôľou ako na faktor, ktorý podporuje lenivosť a záhaľku. Krajina vie, že jediným zdrojom sú jej vzdelaní občania, no nebráni sa ani zahraničným talentom, ktoré tu majú dvere otvorené. Z 5,4 milióna ľudí tvoria vyše dva milióny cudzinci. Nájdu sa medzi manažérmi i stavebnými robotníkmi. Korupciu sa podarilo minimalizovať za pomoci Úradu pre vyšetrovanie korupčných praktík, ktorý spadá pod premiéra. Štátna správa v Singapure je dobre zaplatená, meritokratická, efektívna a poctivá.

.tlak na liberalizáciu rastie
Samozrejme, v zahraničí často kritizovanou stránkou režimu sú drakonické obmedzenia slobody slova a zhromažďovania, vláda jednej strany, palicovanie a trest smrti, nemilosrdne uplatňovaný najmä pri drogových deliktoch. V posledných rokoch však rastie tlak aj na liberalizáciu v oblasti politických a osobných slobôd. Singapur sa svojou kombináciou slobodnej ekonomiky a autoritatívnej vlády stal inšpiráciou aj pre reformy čínskeho vodcu Teng Siao-pchinga. Nedávno Singapur ako alternatívu západnej liberálnej demokracie chválil maďarský premiér Viktor Orbán. No obdivovatelia singapurského politického modelu často klonujú len jeho represívny rozmer, málokedy dokážu zabezpečiť aj jeho prosperitu alebo antikorupčný étos.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite