Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Viac študentov z Ukrajiny

.denisa Gdovinová .časopis .reportáž

Minulý rok dostali štipendiá od slovenskej vlády presne traja Ukrajinci, ktorí sa rozhodli študovať na Slovensku. Tento rok chce štát udeliť mimoriadnych sedemdesiat štipendií navyše. Naplnia sa vôbec?

Táto skeptická otázka 22-ročnú študentku z Kyjeva rozosmeje. Bude sa vôbec 70 Ukrajincov uchádzať o štipendium na štúdium u nás? „Určite áno. A viete čo? Budú to podľa mňa väčšinou chlapci,“ odpovedá Natália, tentoraz už vážne. Návrh ministerstva školstva, poskytnúť mimoriadne štipendium pre 70 študentov, je v rámci pomoci Ukrajine dôležitým krokom. Mladí Ukrajinci odchádzajú študovať do zahraničia nielen preto, že sú presvedčení o kvalite našich škôl, ktoré sú podľa nich na európskej úrovni. Odchádzajú aj z pragmatickejších dôvodov – aby sa vyhli brannej povinnosti.

.medzi strednou a vysokou
„Veľa mladých chlapcov teraz mohlo študovať. Namiesto toho sú v armáde, alebo v nemocnici,“ myslí si Natália. Je presvedčená, že nové štipendiá vytrhnú mladých Ukrajincov z ťažkej situácie a pomôžu im, aby sa mohli venovať štúdiu. „Naša mladá generácia má ísť predsa do sveta, učiť sa a pomôcť Ukrajine najmä ekonomicky.“ Slovenský parlament schvaľuje mimoriadne navýšenie štipendií pre študentov z Ukrajiny v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci ODA. Mesačne bude každému prispievať sumou 280 eur a ponúka aj možnosť prospechového štipendia vo výške 50 eur – to po celý čas štúdia. Ročne za to štát zaplatí asi 300-tisíc eur.
Natália je jednou z troch mladých Ukrajincov, ktorí minulý rok získali štipendium na magisterské štúdium. Má 22 rokov a už stihla vyštudovať dva bakalárske stupne na univerzitách v Kyjeve. Ukrajinci totiž nastupujú na vysokú školu už ako sedemnásťroční. Po deväťročnej základnej škole sa študent v Ukrajine môže rozhodnúť, či chce študovať špeciálny odbor, ktorý trvá tri až štyri roky, alebo ísť na univerzitu. Potom mu druhý stupeň štúdia trvá iba dva roky a na konci absolvuje skúšku podobnú našej maturite.
Natália študovala ekonómiu v Kyjeve, ale rodičia ju poslali „do Európy“, skúsiť svet . „Doma som si nezohnala žiadnu prax a bez nej štúdium nemá zmysel. A ukrajinský diplom nemá v Európe žiadnu váhu. Chcem študovať na Slovensku, chcem zostať žiť v Európskej únii.“
Natália plánuje študovať v Bratislave magisterský stupeň ekonómie, predtým sa však musí naučiť dobre po slovensky. Prijímacie skúšky a aj celé štúdium musí absolvovať v slovenčine – to je podmienkou pre každého vládneho štipendistu. Ročné kurzy slovenského jazyka pripravuje Centrum ďalšieho vzdelávania, ktoré patrí pod Univerzitu Komenského. Pre 140 zahraničných študentov je to akýsi nultý ročník – už nie sú na strednej škole, ale ešte ani na vysokej. Nemajú garantované, že ich na vysokú školu prijmú.

.najbližšia Európa
Zo všetkých študentov je v Centre ďalšieho vzdelávania asi 27 Ukrajincov. „Prichádzajú sem naozaj veľmi mladí. Často nemajú ani osemnásť rokov a nie sú až takí vyzretí,“ hovorí Jana Chládecká, riaditeľka centra. „Okrem vzdelávania ich teda trochu aj vychovávame.“ A centrum svojím režimom naozaj pripomína strednú školu. Vyučovanie je každý deň do pol druhej, a sú to riadne vyučovacie hodiny s pravidelnými prestávkami. Len s tým rozdielom, že z každej strany začujete iný jazyk a občas sa mihne študent z Afriky alebo Ázie.
„Asi pred mesiacom nám z ministerstva školstva volali, či sme kapacitne schopní zabezpečiť kurz pre sedemdesiatich študentov navyše,“ hovorí Jana Chládecká. Sú jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá poskytuje jazykové a odborné vzdelávanie pre zahraničných študentov. Každý štipendista má dopredu schválenú školu, ktorú by chcel študovať. V centre sa mu potom snažia prispôsobiť aj samotnú odbornú výučbu – slovenskú terminológiu napríklad v medicíne či ekonómii. „No to neznamená, že máme s vysokými školami uzavreté zmluvy a každého nášho študenta musia prijať. Ale snažíme sa ich pripraviť tak, aby prijímacie skúšky zvládli. A máme 98-percentnú úspešnosť,“ vraví Katarína Nevrlová, metodička jazykovej a odbornej prípravy v centre.
Pre zahraničných študentov však nie je primárne príťažlivé Slovensko. Láka ich Európska únia. „Máte obrovskú výhodu v tom, že ste presne v strede. O hodinu som vo Viedni, o tri v Budapešti. Môžem odtiaľto cestovať do celej Európy,“ hovorí Ukrajinka Natália.
Napriek tomu, že sme susedné krajiny, o Slovensku sa neustále vyjadruje ako o Európe. Zdá sa jej, že Univerzita Komenského či Slovenská technická univerzita sú školy na európskej úrovni, ktoré vo svete každý pozná. O kvalite našich škôl hovorí aj Andrej zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorý študuje na Slovenskej technickej univerzite. „Školy na Ukrajine nie sú také kvalitné, ako tie vaše,“ hovorí. Pochádza z mesta Veľký Byčkov a zdá sa mu, že vzdelanie na Ukrajine je oslabené už na základných školách, najmä v menších mestách a na dedinách. „Z mojich tridsiatich spolužiakov sme na vysokú išli iba traja.“
O zahraničných študentoch sa však u nás nehovorí len pozitívne. Jana Chládecká z Centra ďalšieho vzdelávania je presvedčená, že zahraniční študenti sú pre Slovensko dôležití. „A to najmä títo štipendisti, ktorí tu zostanú dlhší čas. Problémoví sú najčastejšie študenti, ktorí sem prídu na výmenné pobyty. Sú tu krátko a nevytvoria si vzťah ku krajine ani k ľuďom. Naši študenti sem však prišli žiť na dlhší čas a nechcú si tu narobiť problémy.“
Mladí Ukrajinci by radi študovali v zahraničí, no najčastejším problémom sú peniaze. „Mnohí z mojich kamarátov tvrdia, že nechcú ísť študovať do zahraničia, lebo je to pridrahé,“ hovorí Natália. Andrej zas musel chodiť na drahé doučovania. Menej ako 300 eur mesačne ešte nedospelým Ukrajincom pomôže viac, ako si myslíme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite