Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj „Jureš“ Líška: Zamraziť by som sa dal hneď!

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Minulú nedeľu Juraj „Jureš“ Líška so svojím Fallgrappom získal na Radio_Head Awards najviac hlasov v kategóriách najlepší album, najlepší singel, najlepší debut a najlepšia elektronická hudba. Dve hodiny predtým nám prezradil niekoľko svojich nerestí.

V kapele som dohliadačom, či ide všetko, ako má.
Ako producent dávam pesničkám celkovú tvár, odo mňa vychádzajú nápady, ktoré potom rozvinieme s hudobníkmi. Na koncertoch hrávame veci len z jedného albumu, viac nemáme. Nie sme leniví, ale pesničky nepadajú zo stromu, treba ich aj nacvičiť. Mám už rozpísané ďalšie veci, situáciu však komplikuje fakt, že sme každý z iného mesta – bubeník z Prahy, speváčka z Bratislavy, huslista z Piešťan, my z Dubnice – už len zmanažovať, aby sme sa všetci stretli, je náročné.

Vyrastal som ako folklorista.
Otec je bývalý primáš vo Vršatci, mamina spievala v Družbe, sestra tancuje, brat je huslista, ja hrám na viole a v niektorých číslach aj tancujem. Vďaka tomu o mne automaticky píšu, že mixujem folklór s elektronikou, ale nie je to celkom tak, folklór tam nie je primárne vsunutý. Vplyvy sú len v mojej hlave, možno je to poznateľné, ale snažím sa to posúvať inam.

Chodím do práce ráno na siedmu.
Som také dievča pre všetko, vybavujem požiadavky ľudí vo výrobe v jednej americkej firme. Objednávam tovar, kreslím layouty štítkov, mám dva počítače, celý deň tam sedím. Potom sedím v štúdiu aj vo folklórnej kapele, čiže sa potrebujem trošku hýbať. Rád chodím plávať, pred dvoma rokmi som ešte chodil aj pravidelne do fitka, od marca s tým začínam znova.

Tetovačky mám dve.
Na chrbte keltské slnko a na ruke husľové kľúče, ale chcem si to rozširovať. Na internete som našiel Adine tetovačky, ona robí aj  folklórne motívy. Chcem mať na jednej ruke nahustené výšivky a motívy z celého Slovenska.

Od nového roka som vysadil alkohol.
Nemal som dobré výsledky na preventívnej prehliadke, tak mi lekár povedal, že to mám vydržať aspoň pol roka. Po nejakom mesiaci som začal mať nočné mory, že som vypil pohár vína, strhol som sa zo sna, preboha, nemôžem piť! Ale to už prestalo, cítim sa výborne, nechýba mi ten stav, keď sa zobudím a je mi blbo. Nieže by som sa denne ožieral, ale pri folklóre je abstinovať ťažké. Hráme akciu, všade naokolo ožratí a ja pri minerálke analyzujem. Hovorí sa, že bez alkoholu by sme 50 percent ľudí ani nepoznali, je pravda, že sa už toľko nezoznamujem.

Mal som negatívny vzťah k husliam.
Otec nado mnou stál a plieskal ma po prstoch, s plačom som cvičieval, chcel som skončiť. Až folklór to zmenil, bralo ma to, začal som aj cvičiť. Na javisku mávam trému veľakrát. S folklórom som si viac istý, viem čo a ako mám hrať. S Fallgrappom skôr tŕpnem, lebo je to môj projekt, či mi neodíde elektronika, ako to ľudia celé prijmú, predsa len prezentujem to, do čoho som dal gro zo seba. Pred koncertom si vždy dám čokoládu, že vraj to upokojuje. Už som dnes jednu mal. Či som pokojnejší? Ani nie.

Veľmi ma fascinuje vesmír.
Posledné mesiace pozerám všelijaké dokumenty, Stephena Hawkinga. Keď si uvedomím, aký je vesmír obrovský a čo v ňom vlastne robíme, mám z toho zimomriavky. Zamýšľam sa, či existuje ďalší zložitejší život vo vesmíre a súhlasím s Hawkingom, že štatisticky je nereálne, aby inde život v nejakej forme neexistoval. Závidím budúcim generáciám, čo sa tu môže ešte o 200 či 300 rokov diať, keď sa bude dať cestovať do vesmíru. Či by som sa dal zamraziť? Hneď!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite