Zlé vládnutie je vždy drahá záležitosť. Prvé hmatateľné účtenky nám možno prídu už onedlho z arbitrážnych súdov. Zdravotné poisťovne sú prvé, ktoré sa rozhodli brániť pred výčinmi Ficovej vlády.
Vládna koalícia, lepšie povedané strana Smer, presadila zákon, ktorý zakázal spoločnostiam, pôsobiacim na slovenskom trhu zdravotného poistenia, voľne nakladať s dosiahnutým ziskom. Hoci ide o absurdný nápad, zo všetkých možností, ktoré mal myšlienkou likvidácie súkromných zdravotných poisťovní tak trochu posadnutý premiér na výber, bol práve tento najľahšie presaditeľný.
.šikanovanie
Súkromné zdravotné poisťovne zrazu stoja pred otázkou – načo to vlastne robíme? Súčasťou tej neuveriteľnej novely bolo aj zredukovanie správneho fondu na 3,5 percenta vybraného poistného, z ktorého poisťovne, ako opakovane upozorňuje Fico, „môžu žiť“. To je suma, ktorá možno stačí na prevádzku poisťovní, lenže tento spôsob „odmeny“ je úplne demotivačný. Načo sa snažiť efektívnejšie nakupovať zdravotnú starostlivosť svojim klientom, načo tlačiť na zdravotnícke zariadenia, aby boli efektívnejšie a kvalitnejšie, keď výsledok tohto snaženia nemôže byť odmenou? Zdravotné poistenie je neuveriteľne preregulovaná oblasť podnikania, napríklad aj preto, aby poisťovne nemohli v snahe ušetriť obrať svojich poistencov o starostlivosť, na ktorú majú nárok. To, že Ficova vláda poisťovniam de facto zakázala zisk, je už iba evidentnou snahou o šikanovanie a vypudenie z trhu. A ako by to vyzeralo, keby tu bola jediná poisťovňa – onen svojho času premiérom neskrývane preferovaný model? To si každý, kto v tej kedysi jedinej bol a už je u súkromnej konkurencie, bude vedieť asi veľmi živo predstaviť.
Porovnateľným biznisom je povinné zmluvné poistenie automobilov. Aj tu musí každý majiteľ auta uzavrieť poistnú zmluvu a každoročne platiť. Poisťovne sa líšia kvalitou ponúkaných služieb aj cenou za ne. A usilujú sa dosahovať zisk. Keďže to je „na úkor povinného poistenia“, možno by manažéri týchto spoločností mali znervóznieť. Môže sa im stať, že nejaký nový Ficov zákon im prikáže vynaložiť celý prípadný zisk na opravy poškodených áut ich klientov v autoservisoch.
.jedna za druhou
To, že obmedzenie nakladania so ziskom je v rozpore s ústavou, si myslia tí najlepší ústavní právnici, čo však ešte neznamená, že si to nutne budú myslieť ústavní sudcovia. Kým by však o tejto veci rozhodoval ústavný súd, bola by to domáca kauza, v ktorej by hrali rolu slovenské inštitúcie. Ale ono to už nie je len domáca kauza. Vzhľadom na skúsenosť s fungovaním slovenských inštitúcií sa veľkým investorom ani nemožno čudovať, že si svoje investície „poisťujú“ tým, že si priberajú partnerov so sídlom v zahraničí, v krajinách, s ktorými má Slovensko zmluvy o vzájomnej ochrane investícií. Pretože investície v týchto končinách treba dobre ochraňovať, a to často práve proti inštitúciám, ktoré by ich tu mali chrániť.
Preto sa holandská spoločnosť Health Insurance Companies of Eastern Europe, akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera ovládaný spoločnosťou Penta, rozhodla chrániť svoju investíciu v medzinárodnej arbitráži. Vo výzve, ktorá je prvým krokom v procese arbitráže a v ktorej žiada vládu o zaplatenie 15 miliárd korún ako náhradu škody, sa odvoláva na zmluvu s Holandským kráľovstvom o podpore a ochrane investícií.
O súdnu ochranu svojej investície sa bude na základe dohody o ochrane investícií medzi Slovenskom a Rakúskom pokúšať aj majoritný akcionár poisťovne Apollo, spoločnosť E.I.C., ktorá je dcérskou firmou rakúskej banky Eurambank – sumu, ktorú bude v arbitráži požadovať, zatiaľ ešte nezverejnila. A posledné správy z konca minulého týždňa hovorili o tom, že ďalšie právne kroky zvažuje aj akcionár zdravotnej poisťovne Union, holandská poisťovacia skupina Eureko.
.aká bude cena?
Ak by šance Slovenska uspieť v spore mali vyplývať z intelektuálnej kapacity ľudí, ktorí budú arbitrážam čeliť, boli by minimálne. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič sa napríklad blysol úvahou, že títo akcionári vlastne nie sú investormi, tak aká ochrana investícií? „Ja som vždy mal predstavu, že investor, ktorý príde, prinesie nejaké know-how alebo nejaké zlepšenie, alebo zamestná ľudí, alebo proste nejaký prínos pre republiku z toho investovania je. V tejto chvíli skutočne nevidím žiaden prínos investície, o ktorej ani neviem,“ povedal a nijaká tlačová agentúra pritom neuvádzala, že by vtipkoval.
Nie je to vtip. Čím dlhšie tu budú vládnuť ľudia, ktorí si asi naozaj myslia, že môžu zmeniť aj poradie ročných období a že keď zavrú oči, nikto ich nevidí, tým bude účet vyšší.
Vládna koalícia, lepšie povedané strana Smer, presadila zákon, ktorý zakázal spoločnostiam, pôsobiacim na slovenskom trhu zdravotného poistenia, voľne nakladať s dosiahnutým ziskom. Hoci ide o absurdný nápad, zo všetkých možností, ktoré mal myšlienkou likvidácie súkromných zdravotných poisťovní tak trochu posadnutý premiér na výber, bol práve tento najľahšie presaditeľný.
.šikanovanie
Súkromné zdravotné poisťovne zrazu stoja pred otázkou – načo to vlastne robíme? Súčasťou tej neuveriteľnej novely bolo aj zredukovanie správneho fondu na 3,5 percenta vybraného poistného, z ktorého poisťovne, ako opakovane upozorňuje Fico, „môžu žiť“. To je suma, ktorá možno stačí na prevádzku poisťovní, lenže tento spôsob „odmeny“ je úplne demotivačný. Načo sa snažiť efektívnejšie nakupovať zdravotnú starostlivosť svojim klientom, načo tlačiť na zdravotnícke zariadenia, aby boli efektívnejšie a kvalitnejšie, keď výsledok tohto snaženia nemôže byť odmenou? Zdravotné poistenie je neuveriteľne preregulovaná oblasť podnikania, napríklad aj preto, aby poisťovne nemohli v snahe ušetriť obrať svojich poistencov o starostlivosť, na ktorú majú nárok. To, že Ficova vláda poisťovniam de facto zakázala zisk, je už iba evidentnou snahou o šikanovanie a vypudenie z trhu. A ako by to vyzeralo, keby tu bola jediná poisťovňa – onen svojho času premiérom neskrývane preferovaný model? To si každý, kto v tej kedysi jedinej bol a už je u súkromnej konkurencie, bude vedieť asi veľmi živo predstaviť.
Porovnateľným biznisom je povinné zmluvné poistenie automobilov. Aj tu musí každý majiteľ auta uzavrieť poistnú zmluvu a každoročne platiť. Poisťovne sa líšia kvalitou ponúkaných služieb aj cenou za ne. A usilujú sa dosahovať zisk. Keďže to je „na úkor povinného poistenia“, možno by manažéri týchto spoločností mali znervóznieť. Môže sa im stať, že nejaký nový Ficov zákon im prikáže vynaložiť celý prípadný zisk na opravy poškodených áut ich klientov v autoservisoch.
.jedna za druhou
To, že obmedzenie nakladania so ziskom je v rozpore s ústavou, si myslia tí najlepší ústavní právnici, čo však ešte neznamená, že si to nutne budú myslieť ústavní sudcovia. Kým by však o tejto veci rozhodoval ústavný súd, bola by to domáca kauza, v ktorej by hrali rolu slovenské inštitúcie. Ale ono to už nie je len domáca kauza. Vzhľadom na skúsenosť s fungovaním slovenských inštitúcií sa veľkým investorom ani nemožno čudovať, že si svoje investície „poisťujú“ tým, že si priberajú partnerov so sídlom v zahraničí, v krajinách, s ktorými má Slovensko zmluvy o vzájomnej ochrane investícií. Pretože investície v týchto končinách treba dobre ochraňovať, a to často práve proti inštitúciám, ktoré by ich tu mali chrániť.
Preto sa holandská spoločnosť Health Insurance Companies of Eastern Europe, akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera ovládaný spoločnosťou Penta, rozhodla chrániť svoju investíciu v medzinárodnej arbitráži. Vo výzve, ktorá je prvým krokom v procese arbitráže a v ktorej žiada vládu o zaplatenie 15 miliárd korún ako náhradu škody, sa odvoláva na zmluvu s Holandským kráľovstvom o podpore a ochrane investícií.
O súdnu ochranu svojej investície sa bude na základe dohody o ochrane investícií medzi Slovenskom a Rakúskom pokúšať aj majoritný akcionár poisťovne Apollo, spoločnosť E.I.C., ktorá je dcérskou firmou rakúskej banky Eurambank – sumu, ktorú bude v arbitráži požadovať, zatiaľ ešte nezverejnila. A posledné správy z konca minulého týždňa hovorili o tom, že ďalšie právne kroky zvažuje aj akcionár zdravotnej poisťovne Union, holandská poisťovacia skupina Eureko.
.aká bude cena?
Ak by šance Slovenska uspieť v spore mali vyplývať z intelektuálnej kapacity ľudí, ktorí budú arbitrážam čeliť, boli by minimálne. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič sa napríklad blysol úvahou, že títo akcionári vlastne nie sú investormi, tak aká ochrana investícií? „Ja som vždy mal predstavu, že investor, ktorý príde, prinesie nejaké know-how alebo nejaké zlepšenie, alebo zamestná ľudí, alebo proste nejaký prínos pre republiku z toho investovania je. V tejto chvíli skutočne nevidím žiaden prínos investície, o ktorej ani neviem,“ povedal a nijaká tlačová agentúra pritom neuvádzala, že by vtipkoval.
Nie je to vtip. Čím dlhšie tu budú vládnuť ľudia, ktorí si asi naozaj myslia, že môžu zmeniť aj poradie ročných období a že keď zavrú oči, nikto ich nevidí, tým bude účet vyšší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.