Pritom lovenie rýb je tu s nami tak dlho, že je to až hanba spomínať. Už pred 40 000 rokmi zomrel niekde v juhovýchodnej Ázii nejaký ten náš prapredok, ktorý sa (k) nám veľmi pekne zachoval a podal o tom nevyvrátiteľné svedectvo. Podľa izotopickej analýzy sa živil sladkovodnými rybami. Asi si ich lovil holými rukami a trhal ich v zuboch – ako sa v dobrých kruhoch hovorí „na sedláka“, no aj to sa ráta. Nie každému vtedy napadlo použiť pazúrik, všakže.
V každom prípade, ryby sa ako zdroj rýchlej a výdatnej obživy bezpečne chytili. Síce to trošku trvalo, keďže v tých dobách ešte naši divokí príbuzní radšej naháňali vyššiu zver, aby ju uštvali, a nakoniec si ju v tlupe pekne spravodlivo rozdelili podľa mustry väčší berie.
.oštep, harpúna, háčik, sieť
Sústredený rybolov sa plne rozvinul, až keď sa ľudia začali pomaly usádzať a vytvárať pevné sídla. Vtedy sa lovenie v riekach oštepom a malými harpúnkami stalo hlavným zdrojom obživy celej komunity. Svedčia o tom mnohé slušné i neslušné čarbanice po všakovakých stenách – dnes by sme ich nazvali streetart – a pochopiteľne mnohé vykopávky. V mladšej kamennej dobe sa už dokonca spolu s farmárčením a výrobou keramiky vyvinul aj nový a doteraz obľúbený spôsob lovenia na háčik. A práve tento nádherný vynález umožnil, aby sa z lovenia rýb stala nielen pasia, ale aj šport.
Za ďalším ohromujúcim vynálezom, ktorý posunul rybolov do moderných čias, stoja Egypťania. Tí do zápasu s rybami vstúpili naozaj ostro a vytasili sa na nevinné nemé tvory s perfídnou rafinovanosťou. Vymysleli rybársku sieť. A mali hneď ryby po vtákoch. Zrazu sa lovili nie po jednej, ale po stovkách a to už rieši nejeden problém s hladomorom.
S takýmto, pomaly až priemyselným zberom rýb, sa, samozrejme, rozhýbala aj tvorivosť v kuchyni. A dodnes je ich príprava považovaná za špeciálne odvetie v každej jednej tradičnej kuchyni na svete. Či už hovoríme o tej európskej, ázijskej, alebo americkej. Ryba bola jednoducho vždy na stole, či už sme boli pri mori, alebo blízko rieky.
.ryba, treska, filé
Aj u nás sa staré tradičné kuchárky rybami len tak hmýria, škoda len, že táto tradícia počas tých nešťastných štyridsiatich rokov plných nádherných zajtrajškov, ktoré mali prísť a nejako im to stále nešlo, vyhynula. Ostala nám už len v našej pachovej pamäti tá zle odvetraná predajňa s názvom Ryba, kde nám otrávené predavačky do povoskovaných papierových nádob servírovali tresku. Čerstvá ryba sa dala zohnať iba ak pod rukou a aj to si každý dvakrát rozmyslel, pretože – kto by sa preboha prplal s tým kosťami. Filigránske umenie filetovania sa úspešne zabudlo, nikto sa ho ani nepokúšal udržať nažive. Navyše to, čo ľudia dostávali v jedálňach pod názvom rybie filé, bolo čokoľvek, len nie rybací filet.
Perfektná ryba s úžasným mäsom – kapor – je už naveky vyčlenená z jedálnička výhradne na Štedrú večeru, aj odtiaľ ju úspešne vyháňa antibiotikami naštopaný farmársky losos alebo tuniak, ktorý ani náhodou nemôže byť v našich končinách čerstvý. Dovolím si povedať, že sme ryby zabudli jesť, a to doslova. Čašníci by vedeli rozprávať, aké majú niektorí naši ľudia prekvapené tváre, keď im k tanierom kladú príborový nôž na ryby. A pritom ryby sú skutočná lahôdka. Dokážu vynikajúco zasýtiť, no človek ostáva stále čulý a po výdatnom obede jeho pozornosť neklesá. Nehovoriac o tom, že urobí pre svoje zdravie asi to najlepšie, čo sa dá. Chvalabohu, už aj v bežných supermarketoch, nielen vo farmárskych predajniach, sa dajú kúpiť nie mrazené, ale chladené ryby s presným dátumom výlovu. Takže: hor sa na ne, priatelia.
.autor je scenárista.
Ako na pstruha/
Pstruh je vynikajúca a chutná ryba. Treba ju však kúpiť v čo najvyššej kvalite. Čiže najlepšie živú. Nie každý však má to srdce zabiť živého tvora a hrabať sa mu vo vnútornostiach, preto pozeráme po druhej najlepšej možnosti – kúpiť ju vypitvanú a chladenú. Rybka by mala na nás pozerať čírym pohľadom, pokiaľ má oči zakalené, neberieme ju. Donesieme si ju domov, rozbalíme v dreze a dobre umyjeme. Pekáč si vystelieme papierom na pečenie, ten pokvapkáme olivovým olejom alebo prebehneme maslom. Ryby nasolíme a okoreníme zvnútra i zvonku. Do brucha im natlačíme bylinky podľa nášho uváženia, najlepšie petržlenovú vňať a plátok masla. Položíme ich na papier. Rovnaký plátok masla položíme navrch. Dáme piecť do rúry pri 150 stupňoch asi dvanásť až pätnásť minút. A máme hotovo. Kto sa chce pri jedení vyhnúť kostiam, rybu nožom nareže od chrbta popri chrbtovej kosti a celý bok preklopí na druhú stranu. Väčšie kosti ostanú na chrbtici, ktorá sa dá ťahaním od chvosta krásne vybrať aj s hlavou a odložiť na príhodne nachystaný tanier.
V každom prípade, ryby sa ako zdroj rýchlej a výdatnej obživy bezpečne chytili. Síce to trošku trvalo, keďže v tých dobách ešte naši divokí príbuzní radšej naháňali vyššiu zver, aby ju uštvali, a nakoniec si ju v tlupe pekne spravodlivo rozdelili podľa mustry väčší berie.
.oštep, harpúna, háčik, sieť
Sústredený rybolov sa plne rozvinul, až keď sa ľudia začali pomaly usádzať a vytvárať pevné sídla. Vtedy sa lovenie v riekach oštepom a malými harpúnkami stalo hlavným zdrojom obživy celej komunity. Svedčia o tom mnohé slušné i neslušné čarbanice po všakovakých stenách – dnes by sme ich nazvali streetart – a pochopiteľne mnohé vykopávky. V mladšej kamennej dobe sa už dokonca spolu s farmárčením a výrobou keramiky vyvinul aj nový a doteraz obľúbený spôsob lovenia na háčik. A práve tento nádherný vynález umožnil, aby sa z lovenia rýb stala nielen pasia, ale aj šport.
Za ďalším ohromujúcim vynálezom, ktorý posunul rybolov do moderných čias, stoja Egypťania. Tí do zápasu s rybami vstúpili naozaj ostro a vytasili sa na nevinné nemé tvory s perfídnou rafinovanosťou. Vymysleli rybársku sieť. A mali hneď ryby po vtákoch. Zrazu sa lovili nie po jednej, ale po stovkách a to už rieši nejeden problém s hladomorom.
S takýmto, pomaly až priemyselným zberom rýb, sa, samozrejme, rozhýbala aj tvorivosť v kuchyni. A dodnes je ich príprava považovaná za špeciálne odvetie v každej jednej tradičnej kuchyni na svete. Či už hovoríme o tej európskej, ázijskej, alebo americkej. Ryba bola jednoducho vždy na stole, či už sme boli pri mori, alebo blízko rieky.
.ryba, treska, filé
Aj u nás sa staré tradičné kuchárky rybami len tak hmýria, škoda len, že táto tradícia počas tých nešťastných štyridsiatich rokov plných nádherných zajtrajškov, ktoré mali prísť a nejako im to stále nešlo, vyhynula. Ostala nám už len v našej pachovej pamäti tá zle odvetraná predajňa s názvom Ryba, kde nám otrávené predavačky do povoskovaných papierových nádob servírovali tresku. Čerstvá ryba sa dala zohnať iba ak pod rukou a aj to si každý dvakrát rozmyslel, pretože – kto by sa preboha prplal s tým kosťami. Filigránske umenie filetovania sa úspešne zabudlo, nikto sa ho ani nepokúšal udržať nažive. Navyše to, čo ľudia dostávali v jedálňach pod názvom rybie filé, bolo čokoľvek, len nie rybací filet.
Perfektná ryba s úžasným mäsom – kapor – je už naveky vyčlenená z jedálnička výhradne na Štedrú večeru, aj odtiaľ ju úspešne vyháňa antibiotikami naštopaný farmársky losos alebo tuniak, ktorý ani náhodou nemôže byť v našich končinách čerstvý. Dovolím si povedať, že sme ryby zabudli jesť, a to doslova. Čašníci by vedeli rozprávať, aké majú niektorí naši ľudia prekvapené tváre, keď im k tanierom kladú príborový nôž na ryby. A pritom ryby sú skutočná lahôdka. Dokážu vynikajúco zasýtiť, no človek ostáva stále čulý a po výdatnom obede jeho pozornosť neklesá. Nehovoriac o tom, že urobí pre svoje zdravie asi to najlepšie, čo sa dá. Chvalabohu, už aj v bežných supermarketoch, nielen vo farmárskych predajniach, sa dajú kúpiť nie mrazené, ale chladené ryby s presným dátumom výlovu. Takže: hor sa na ne, priatelia.
.autor je scenárista.
Ako na pstruha/
Pstruh je vynikajúca a chutná ryba. Treba ju však kúpiť v čo najvyššej kvalite. Čiže najlepšie živú. Nie každý však má to srdce zabiť živého tvora a hrabať sa mu vo vnútornostiach, preto pozeráme po druhej najlepšej možnosti – kúpiť ju vypitvanú a chladenú. Rybka by mala na nás pozerať čírym pohľadom, pokiaľ má oči zakalené, neberieme ju. Donesieme si ju domov, rozbalíme v dreze a dobre umyjeme. Pekáč si vystelieme papierom na pečenie, ten pokvapkáme olivovým olejom alebo prebehneme maslom. Ryby nasolíme a okoreníme zvnútra i zvonku. Do brucha im natlačíme bylinky podľa nášho uváženia, najlepšie petržlenovú vňať a plátok masla. Položíme ich na papier. Rovnaký plátok masla položíme navrch. Dáme piecť do rúry pri 150 stupňoch asi dvanásť až pätnásť minút. A máme hotovo. Kto sa chce pri jedení vyhnúť kostiam, rybu nožom nareže od chrbta popri chrbtovej kosti a celý bok preklopí na druhú stranu. Väčšie kosti ostanú na chrbtici, ktorá sa dá ťahaním od chvosta krásne vybrať aj s hlavou a odložiť na príhodne nachystaný tanier.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.