Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Háčik

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Máme nádhernú krajinu, bohatú na vodné zdroje. Kam oko dovidí – samý potok, jazero, bystrina, priehrada či pleso. Len na stoloch a v reštauráciách to akosi nebadať. Po dobrej sladkovodnej rybe akoby sa na Slovensku zľahla zem.

Pritom lovenie rýb je tu s nami tak dlho, že je to až hanba spomínať. Už pred 40 000 rokmi zomrel niekde v juhovýchodnej Ázii nejaký ten náš prapredok, ktorý sa (k) nám veľmi pekne zachoval a podal o tom nevyvrátiteľné svedectvo. Podľa izotopickej analýzy sa živil sladkovodnými rybami. Asi si ich lovil holými rukami a trhal ich v zuboch – ako sa v dobrých kruhoch hovorí „na sedláka“, no aj to sa ráta. Nie každému vtedy napadlo použiť pazúrik, všakže.
V každom prípade, ryby sa ako zdroj rýchlej a výdatnej obživy bezpečne chytili. Síce to trošku trvalo, keďže v tých dobách ešte naši divokí príbuzní radšej naháňali vyššiu zver, aby ju uštvali, a nakoniec si ju v tlupe pekne spravodlivo rozdelili podľa mustry väčší berie.

.oštep, harpúna, háčik, sieť
Sústredený rybolov sa plne rozvinul, až keď sa ľudia začali pomaly usádzať a vytvárať pevné sídla. Vtedy sa lovenie v riekach oštepom a malými harpúnkami stalo hlavným zdrojom obživy celej komunity. Svedčia o tom mnohé slušné i neslušné čarbanice po všakovakých stenách – dnes by sme ich nazvali streetart – a pochopiteľne mnohé vykopávky. V mladšej kamennej dobe sa už dokonca spolu s farmárčením a výrobou keramiky vyvinul aj nový a doteraz obľúbený spôsob lovenia na háčik. A práve tento nádherný vynález umožnil, aby sa z lovenia rýb stala nielen pasia, ale aj šport.
Za ďalším ohromujúcim vynálezom, ktorý posunul rybolov do moderných čias, stoja Egypťania. Tí do zápasu s rybami vstúpili naozaj ostro a vytasili sa na nevinné nemé tvory s perfídnou rafinovanosťou. Vymysleli rybársku sieť. A mali hneď ryby po vtákoch. Zrazu sa lovili nie po jednej, ale po stovkách a to už rieši nejeden problém s hladomorom.
S takýmto, pomaly až priemyselným zberom rýb, sa, samozrejme, rozhýbala aj tvorivosť v kuchyni. A dodnes je ich príprava považovaná za špeciálne odvetie v každej jednej tradičnej kuchyni na svete. Či už hovoríme o tej európskej, ázijskej, alebo americkej. Ryba bola jednoducho vždy na stole, či už sme boli pri mori, alebo blízko rieky.

.ryba, treska, filé
Aj u nás sa staré tradičné kuchárky rybami len tak hmýria, škoda len, že táto tradícia počas tých nešťastných štyridsiatich rokov plných nádherných zajtrajškov, ktoré mali prísť a nejako im to stále nešlo, vyhynula. Ostala nám už len v našej pachovej pamäti tá zle odvetraná predajňa s názvom Ryba, kde nám otrávené predavačky do povoskovaných papierových nádob servírovali tresku. Čerstvá ryba sa dala zohnať iba ak pod rukou a aj to si každý dvakrát rozmyslel, pretože – kto by sa preboha prplal s tým kosťami. Filigránske umenie filetovania sa úspešne zabudlo, nikto sa ho ani nepokúšal udržať nažive. Navyše to, čo ľudia dostávali v jedálňach pod názvom rybie filé, bolo čokoľvek, len nie rybací filet.
Perfektná ryba s úžasným mäsom – kapor – je už naveky vyčlenená z jedálnička výhradne na Štedrú večeru, aj odtiaľ ju úspešne vyháňa antibiotikami naštopaný farmársky losos alebo tuniak, ktorý ani náhodou nemôže byť v našich končinách čerstvý. Dovolím si povedať, že sme ryby zabudli jesť, a to doslova. Čašníci by vedeli rozprávať, aké majú niektorí naši ľudia prekvapené tváre, keď im k tanierom kladú príborový nôž na ryby. A pritom ryby sú skutočná lahôdka. Dokážu vynikajúco zasýtiť, no človek ostáva stále čulý a po výdatnom obede jeho pozornosť neklesá. Nehovoriac o tom, že urobí pre svoje zdravie asi to najlepšie, čo sa dá. Chvalabohu, už aj v bežných supermarketoch, nielen vo farmárskych predajniach, sa dajú kúpiť nie mrazené, ale chladené ryby s presným dátumom výlovu. Takže: hor sa na ne, priatelia.
.autor je scenárista.

Ako na pstruha/
Pstruh je vynikajúca a chutná ryba. Treba ju však kúpiť v čo najvyššej kvalite. Čiže najlepšie živú. Nie každý však má to srdce zabiť živého tvora a hrabať sa mu vo vnútornostiach, preto pozeráme po druhej najlepšej možnosti – kúpiť ju vypitvanú a chladenú. Rybka by mala na nás pozerať čírym pohľadom, pokiaľ má oči zakalené, neberieme ju. Donesieme si ju domov, rozbalíme v dreze a dobre umyjeme. Pekáč si vystelieme papierom na pečenie, ten pokvapkáme olivovým olejom alebo prebehneme maslom. Ryby nasolíme a okoreníme zvnútra i zvonku. Do brucha im natlačíme bylinky podľa nášho uváženia, najlepšie petržlenovú vňať a plátok masla. Položíme ich na papier. Rovnaký plátok masla položíme navrch. Dáme piecť do rúry pri 150 stupňoch asi dvanásť až pätnásť minút. A máme hotovo. Kto sa chce pri jedení vyhnúť kostiam, rybu nožom nareže od chrbta popri chrbtovej kosti a celý bok preklopí na druhú stranu. Väčšie kosti ostanú na chrbtici, ktorá sa dá ťahaním od chvosta krásne vybrať aj s hlavou a odložiť na príhodne nachystaný tanier.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite