Český týždeň Tomáša Němečka

Keby situácia nebola smrteľne vážna (nevieme dňa ani hodiny, či sa neobjaví video s jeho podrezávaním), bol by to príbeh ako z českej literárnej klasiky. Uprostred zdivočenej krajiny sú ropné polia Ghání, kam si nevzrušene a pravidelne cestuje od roku 2009 – za ten čas okolo vypukla arabská jar, padol Kaddáfí a začala sa občianska vojna – jeden chlapík z Velkého Meziříčí, mestečka na polceste z Bratislavy do Prahy. Podľa susedov je Pavel H. vtipný pohodár, ktorému krachovala videopožičovňa na starej pošte na námestí. O práci v púšti rád rozprával, takže sa v Meziříčí vie, koľko zarába (140 eur denne) aj koľko má dovolenky (chodieva tam na šesťtýždňové turnusy, potom je tri týždne doma). Než prišiel piatok 6. marca, keď do Ghání vtrhli ozbrojenci prevolávajúc zbožné heslá. Postrieľali stráž a uniesli osem cudzincov.
Odvtedy nevie verejnosť nič. Praha vyslala do oblasti dvoch expertov na Líbyu a spolupracuje s Viedňou, pretože medzi unesenými bol aj Rakúšan, 39-ročný Dalibor S. z Linzu. Môže to trvať krátko – alebo roky. Práve v týchto dňoch sú to dva roky, čo ozbrojenci v Pakistane uniesli dve mladé cestovateľky, Antoniu Chrásteckú a Hanu Humpálovú. Odvtedy únoscovia odvysielali dve videá, na ktorých boli dievčatá stále v poriadku. (Únoscovia žiadali ich výmenu za pakistanskú lekárku Aafiu Siddiquíovú, odsúdenú v roku 2010 v Spojených štátoch na 86 rokov za streľbu na amerických vojakov.)
Tie príbehy sa ešte neskončili, preto je skoro na komentáre. Aj na úvahy, či si Česi v nebezpečnej zóne počínali opatrne: to je teraz druhoradé. Teraz je čas na záchrannú diplomaciu a modlitby.