Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Syriza si zarobila na pád

.časopis .politika

Syriza vyhrala voľby s prostým posolstvom: Zachránime Grékom peniaze a česť pred medzinárodnými inštitúciami, ukončíme brutálne úsporné opatrenia. Prešlo pár týždňov a Syriza spravila čelom vzad. Na rokovaniach v Bruseli prikývla prakticky na všetko. Jej voliči sa môžu oprávnene cítiť zradení.

Samozrejme, to, že Gréci budú hlasovať naslepo, bolo jasné už pred voľbami. Syriza používala nekonkrétny populistický jazyk. Namiesto racionálnych politík predstavovala mýty. Pred očami voličov vymaľovala obraz porobeného Grécka, ktoré je obeťou akýchsi neokolonialistických zámerov Európy. Syriza využila emócie, ktoré už v gréckej spoločnosti boli aj pred ňou: antinemecký sentiment, antisystémové nastavenie, konšpiračnú mentalitu a nedôveru voči tzv. mainstreamu. Úsporné opatrenia nepovažovala za nutný dôsledok zlého hospodárenia gréckeho štátu, za režim, ktorý by Grécku mohol prospieť, len ho treba vyladiť a za chodu prispôsobiť realite. Videla ich – a voličom ich opisovala – ako čisté zlo.
Tým prekvapivejší je výsledok minulotýždňových rokovaní Grécka v Bruseli. Za predĺženie finančnej pomoci o štyri mesiace museli Gréci predložiť zoznam vládnych cieľov. A sú to ciele, ktoré v podstate zodpovedajú programu predchádzajúcej vlády. Po rebelantskom duchu, ktorý dostal Syrizu do vlády, neostalo zrazu ani stopy.

.budovanie alternatívneho vesmíru
Profesor Pavlos Eleftheriadis, ktorý na Oxforde prednáša filozofiu práva, sa dlhodobo venuje téme vývoja gréckej spoločnosti. V súvislosti s dohodou z Bruselu mu .týždeň položil otázku, ako vníma súčasnú prekvapivú premenu postojov u vedúcich predstaviteľov Syrizy. „Je to zaujímavé. Posledných päť rokov natískala Syriza voličom jednoduché posolstvo: Problémy Grécka sú výsledkom výhradne týchto troch faktorov: jedným z nich je tzv. neoliberálny kapitalizmus, druhým je postoj Európskej únie, ktorý je voči Grékom nepriateľský, a tretím faktorom má byť, ako inak, posadnutosť Nemecka úspornými opatreniami. Samozrejme, že to nie je pravda, ale mnohí ľudia tomu túžili uveriť. V januári potom Syriza sľúbila voličom okamžitý koniec dohody o zahraničnej pomoci, koniec poslúchania tzv. trojky (Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu), koniec úsporných opatrení, zrušenie všetkých bolestivých reforiem a zastavenie privatizácie. Celý ten čas pritom Syriza ubezpečovala voličstvo, že Grécko napriek všetkému zostane v eurozóne.“
Samozrejme, boli to všetko nesplniteľné, nezodpovedné sľuby. Pretože na ne jednoducho neboli peniaze. Syriza to sama v podstate uznala, keď teraz urobila totálny obrat a v priebehu pár týždňov po svojom volebnom víťazstve akceptovala prakticky všetky záväzky predošlej vlády. „Tej vlády,“ zdôrazňuje profesor Eleftheriadis, „ktorú tak dlho vyhlasovala za antigrécku a pronemeckú.“ Nová vláda pritakala na pokračovanie starého programu. Premiér Alexis Tsipras pritom v parlamente osobne sľuboval, že to nikdy neurobí.
„Ešte zaujímavejšie je, že Syriza sa zatiaľ tvári, akoby sa niečo také vôbec nestalo,“ uvádza profesor Eleftheriadis. „Nepriznáva zmenu smerovania. Oficiálny hovorca Syrizy vykresľuje akýsi paralelný vesmír, v ktorom bola Európa Gréckom porazená a koniec úsporného režimu je už za rohom.“ Bizarné je, že pri budovaní alternatívneho vesmíru s vládou spolupracujú aj mnohé médiá. Informujú ľudí v tom zmysle, akoby ani nešlo o ponižujúcu porážku gréckej vlády a konkrétne premiéra Tsiprasa. A opozícia? Tá síce volá, že vláda odstúpila od všetkých svojich sľubov, ale v ušiach voličov Syrizy jej hlas veľmi nerezonuje.  „Predpokladajú, že je to normálny medzistranícky boj, takže sa k týmto informáciám stavajú skepticky. Je to až desivé,“ priznáva Pavlos Eleftheriadis, „vidieť, aká efektívna je mediálna kampaň vlády.

.oligarchovia podporia aj Tsiprasa
Syriza sa spolieha, že chvíľu potrvá, kým si voliči uvedomia, čo vláda s trojkou vlastne dohodla. „Myslím, že ľudia v Grécku si stále celkom neuvedomili, čo to všetko znamená,“ hovorí Pavlos Eleftheriadis pre .týždeň. „Taká neuveriteľná zmena sa ani nedá celkom obsiahnuť. A treba si uvedomiť, že väčšina veľkých médií je pod kontrolou oligarchov. Tí sa obávajú, že prídu o svoje televízne licencie, ktoré sú ilegálne. Preto si netúžia popudiť ani túto vládu, ani žiadnu inú. A tak je kritika zo strany hlavných médií ešte  stále veľmi tichá a opatrná.“
Grécki oligarchovia, biznismeni, ktorí sa vďaka politickým konexiám dostávajú k štátnym i neštátnym zákazkám a politikov si zaväzujú finančnou podporou, majú všetky dôvody, aby podporovali aj Tsiprasa. Ba najmä jeho – pretože sa pred voľbami opakovane vyjadril, že si s nimi poradí. Súčasťou predvolebnej kampane Syrizy bol aj sľub, že zruší práve tie ilegálne licencie. Všetky súkromné televízie boli licencované mimo zákona, po politickej linke. Ani jedno pridelenie neprebehlo normálnou cestou. Oligarchovia si frekvencie jednoducho obsadili, a hoci ústavný súd Grécka rozhodol, že takýto postup je protizákonný, jeho rozsudok sa nikdy neuviedol do praxe. Dialo sa tak s tichým súhlasom niekoľkých po sebe nasledujúcich gréckych vlád. Je možné, že Tsipras dominanciu oligarchov naruší?
V mediálnom priestore to nie je pravdepodobné. Teraz, keď Tsiprasovi hrozí ľudový hnev za zradu predvolebných sľubov, bude sa na oligarchov a ich médiá spoliehať ešte väčšmi. Potrebuje ich a sotva by riskoval útok na ich výsadné postavenie. Pritom obmedzenie vplyvu oligarchov je niečo, čo od Grécka požaduje aj tzv. trojka. A je to súčasť opatrení „vnútených“ Grékom, ku ktorým sa ani bývalá vláda akosi „nedostala“.

.hrdina ľavice sa ospravedlnil
Aká je však budúcnosť Syrizy, strany, ktorá vytvorila vládu, no sama je len zlepencom rozličných ľavicových až extrémne ľavicových subjektov? Vnútri Syrizy to rozhodne vrie. Jeden z najsilnejších protestov prišiel od Manolisa Glezosa, 92-ročného muža, ktorý je pre ľavicu hrdinom. (Stal sa ním už v roku 1941, keď spolu s kamarátom v Aténach strhol z Akropoly zástavu nemeckých okupantov.)
Glezos je dnes za Syrizu poslancom v Európskom parlamente. Na názorový obrat Tsiprasovej vlády zareagoval ostrým vyhlásením. „Skutočnosť, že trojku sme premenovali na „inštitúcie“, z Memoranda sa stala ‚Dohoda‘ a z veriteľov ‚partneri‘... na predchádzajúcej situácii nič nemení. A najmä nemôžete zmeniť to, ako grécky ľud 25. januára hlasoval vo voľbách. Gréci hlasovali za to, čo Syriza sľubovala: že zrušíme úsporný režim, ktorý je stratégiou nielen oligarchov z Nemecka a z iných veriteľských štátov, ale aj tých gréckych, že anulujeme Memorandum a trojku a celú legislatívu z úsporného programu. Že len čo vyhráme voľby, zákonom zrušíme trojku a všetky jej dôsledky. Prešiel mesiac a tento sľub sme nesplnili... Ja za seba sa teda ospravedlňujem Grékom, že som tejto ilúzii asistoval.“ Glezos tiež vyhlásil, že nijaký kompromis nie je možný medzi otrokom a dobyvateľom, a myslel tým Grécko a Európu. A Glezosove vyjadrenia ľavica počúva, pretože svojím životom si u nej vydobyl rešpekt. Kritika z jeho úst Tsiprasovi určite spôsobuje vrásky.

.kedy padne vláda Syrizy?
Ani pád Tsiprasovej vlády nie je po bruselskej otočke úplne nepredstaviteľný – ak Syrizu roztrieštia názorové rozdiely. Kedy sa to však stane?
Podľa profesora Pavlosa Eleftheriadisa je predstaviteľné, že Tsipras za svoju zradu voličov zaplatí až neskôr. „Syriza je zatiaľ zjednotená najsilnejším spojivom – mocou. Mnohí z najextrémnejších nacionalistov a protieurópsky naladených politikov v Syrize a tiež v strane Nezávislých Grékov, ktorá je extrémne pravicová, a napriek tomu sa stala koaličným partnerom ľavicovej Syrizy, dostali totiž ministerské miesta. Zatiaľ sa zdá, že ich tento nový život na výslní teší. Aj preto mlčia a neprotestujú – v nádeji, že voliči si nejakým zázrakom nič nevšimnú. Odhadujem, že vláda takýmto spôsobom môže prežiť – či už niekoľko mesiacov, alebo aj rokov. Nazdávam sa však, že realita ju napokon dobehne. Bez ohľadu na to, či sa Syriza rozpadne, alebo nie, do troch až piatich rokov príde o podporu ľudí. A tá je pre ňu životne dôležitá. Syriza je v základe populistické a nacionalistické hnutie, ktorého základným posolstvom je nenávisť k Európskej únii a akýmkoľvek reformám. Keď sa už ukázalo, že jej kritika európskeho záchranného programu bola prázdna, že reformy sú nutné, ak má Grécko zostať v eurozóne, a že keď Syriza sľubovala prísun peňazí za nič, bolo to od začiatku falošné, podpora voličov zmizne. A keď bude musieť Tsipras prijať nové úsporné opatrenia, zvýšiť dane, upraviť dôchodky alebo privatizovať štátne vlastníctvo, jeho prívrženci zistia, že ich oklamal. Nebude to pekný pohľad, ale takto funguje demokracia.“

.už teraz sa boja
Strach z reakcií voličov prinútil Tsiprasovu vládu napriek nevôli európskych inštitúcií a veriteľov, aby zablokovala plány na privatizáciu strategického štátneho majetku. Zároveň vláda oznámila, že minulé dohody o privatizácii preverí a radikálne pomení. Chystá sa zrušenie privatizácie prístavu Pireus – ten má navždy zostať v rukách štátu. Takisto sa majú preveriť privatizácie letísk. Minister pre energetiku oznámil, že Syriza nedovolí predaj nadpolovičného podielu v elektrárňach PCC, distribučnej sieti ADMIE ani v štátnej plynárenskej spoločnosti DEPA. Ani nijaké privatizácie v celom energetickom sektore.
Niektoré z týchto zmien môže Tsipras pred trojkou obhájiť ako pokus o oklieštenie moci oligarchov. Ďalšie bude vysvetľovať ťažšie. Ale aj keby argumentoval zvyšovaním transparentnosti gréckej ekonomiky, v Nemecku nezavládne nadšenie. Nemci už tak či tak proti dohode s Gréckom protestujú a tamojšia vláda urobí všetko preto, aby to nevyzeralo, že Grékom prehnane ustupuje. Minister financií Wolfgang Schäuble po tom, čo si Syriza takto kreatívne vysvetlila text dohody z Bruselu, povedal, že kým Grécko nesplní všetky záväzky, nedostane ani halier. Zatiaľ sa zdá, že Brusel aj Atény si len kúpili odklad ďalšieho rozhodnutia o osude Grécka. Štvormesačné predĺženie finančnej pomoci poskytne Tsiprasovej vláde – a Syrize – ešte trochu času. V júni sa scenár dohadovania o ďalšie peniaze a ďalší osud Grécka zrejme zopakuje.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite