Láska to začína mať ťažké. Aspoň v hudobných textoch. Klasik — a tuším to bol kolega Lasica — raz citoval iného klasika v zmysle, že o láske sa má spievať a sex sa má robiť. Textárska zemeguľa sa nám však akosi zvrtla... Včera na koncerte som sa napríklad okrem iného dozvedel, že chlapcom zo skupiny sa chce šukať
(boli to bratia z Česka), dávali to najavo naozaj mimoriadne naliehavo, slovo šukať bolo tým slušnejším a ja som sa nevedel vynadívať na vlniace sa dievčatá, junci sa usmievali ako slniečka na hnoji, veď aká to šupa, na verejnosti takto bez obalu. Členovia hudobného telesa boli hrdinami, lebo ukázali, akí sú úprimní (slovo úprimnosť prekonáva za posledné obdobie ešte ťažšie obdobie ako láska. Keď používate slovník osemnástej cenovej skupiny, tak stačí vyhlásiť sa za úprimného a okrem odzbrojenia súpera sa vám dostane aj obdivu u poslucháčov i odbornej kritiky. Strach z toho, že budete ako odborná kritika na smiech a budete vyzerať, akoby ste neboli na pulze doby, je totiž dokonale odzbrojujúci). Späť k láske — nestačí, že na ňu svojimi katastrofálnymi textami útočí stredný prúd, teraz sa pridali ďalší ozbrojenci.
Niekedy rozmýšľam, čo robí taký stále naštvaný brutalista, keď sa zamiluje, niekedy si predstavujem aj popíkové presladené piesne spievané milovanej osobe a vidím, ako ona počúva, počúva, až to nevydrží, berie guľomet (guľomet je nádherné slovo) a radšej nepokračujem. Som naivný, mnohým sa páčia aj popové „zvieratá lásky“ aj texty milovníkov vulgárneho hrdinstva. Samozrejme, úplne najhoršie je snažiť sa tieto výdobytky slobody slova regulovať, zakazovať či nebodaj lepiť na každý nosič samolepku volajúcu „kúp si ma, kúp si ma, som nosič drsňák“. Láska to prežije, veď aj Kazisvět šestý pred ňou zmäkol, a to bol nejaký oplechovaný helmut. Napísať dobrý text o láske (ale i o sexe) je mimoriadne ťažké. V celej spleti textárskych hrôz o to viac vyniknú pekné věci, ako napríklad text skupiny Le Payaco: Strašne Ťa ľúbim, Ty to vieš, však sa Ťa držím ako kliešť. Tak mi podaj rúčku maličkú, Amor strieľa šípový dážď. Rým vieš/kliešť je taký milo rozochvený, ako keď niekoho strašne ľúbime. Pekné, však?
(boli to bratia z Česka), dávali to najavo naozaj mimoriadne naliehavo, slovo šukať bolo tým slušnejším a ja som sa nevedel vynadívať na vlniace sa dievčatá, junci sa usmievali ako slniečka na hnoji, veď aká to šupa, na verejnosti takto bez obalu. Členovia hudobného telesa boli hrdinami, lebo ukázali, akí sú úprimní (slovo úprimnosť prekonáva za posledné obdobie ešte ťažšie obdobie ako láska. Keď používate slovník osemnástej cenovej skupiny, tak stačí vyhlásiť sa za úprimného a okrem odzbrojenia súpera sa vám dostane aj obdivu u poslucháčov i odbornej kritiky. Strach z toho, že budete ako odborná kritika na smiech a budete vyzerať, akoby ste neboli na pulze doby, je totiž dokonale odzbrojujúci). Späť k láske — nestačí, že na ňu svojimi katastrofálnymi textami útočí stredný prúd, teraz sa pridali ďalší ozbrojenci.
Niekedy rozmýšľam, čo robí taký stále naštvaný brutalista, keď sa zamiluje, niekedy si predstavujem aj popíkové presladené piesne spievané milovanej osobe a vidím, ako ona počúva, počúva, až to nevydrží, berie guľomet (guľomet je nádherné slovo) a radšej nepokračujem. Som naivný, mnohým sa páčia aj popové „zvieratá lásky“ aj texty milovníkov vulgárneho hrdinstva. Samozrejme, úplne najhoršie je snažiť sa tieto výdobytky slobody slova regulovať, zakazovať či nebodaj lepiť na každý nosič samolepku volajúcu „kúp si ma, kúp si ma, som nosič drsňák“. Láska to prežije, veď aj Kazisvět šestý pred ňou zmäkol, a to bol nejaký oplechovaný helmut. Napísať dobrý text o láske (ale i o sexe) je mimoriadne ťažké. V celej spleti textárskych hrôz o to viac vyniknú pekné věci, ako napríklad text skupiny Le Payaco: Strašne Ťa ľúbim, Ty to vieš, však sa Ťa držím ako kliešť. Tak mi podaj rúčku maličkú, Amor strieľa šípový dážď. Rým vieš/kliešť je taký milo rozochvený, ako keď niekoho strašne ľúbime. Pekné, však?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.