Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lyrik: Pýcha bolí

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Textár a raper Pavol Remiaš alias Lyrik z kapely Modré hory sa chystá na turné so superskupinou Zlokot, v ktorej sú všetci členovia hostia z iných kapiel. Ich aktuálny album Slowakische genius je nominovaný na album roka v rámci Radio_Head Awards porotcami aj poslucháčmi.

Žijem v troch líniách.
Som freelancer v oblasti PR a komunikácie. Súčasne prerábame a manželkou byt a nahováram si, že zvyšujeme jeho hodnotu, čiže je to práca tiež. Nikdy som nemal vzťah k ručným prácam, a tak murovanie či stierkovanie beriem ako očistec. No a tretie, to je hudba. Zažívam extrémy. Niekedy si pozriem za dva dni tri série seriálov a žeriem pri tom chrumky. Inokedy urobím tri tracky, päť tlačových správ, stretnem sa s desiatimi ľuďmi, načrtnem päť projektov a poviem áno na veci, ktoré som mal radšej odmietnuť.

Momentálne najradšej chodím do lesa so psom.
A úplne najradšej cvičím jin jogu. Sú to dlhé výdržové pozície, strečing, vnímam, ako reaguje telo, upokojím sa, obrátim pozornosť dovnútra. A les a pes je krása sama osebe.

Mäso nejem z etických dôvodov.
Z mäsa slintám, lebo rezeň je rezeň, ale svet rastlinnej stravy je bohatý, baví ma ho skúmať. Len raz za celý rok som mal tatarák z biomäsa, z býka, ktorého chovali s rešpektom. Možno o pol roka si dám zas. Prestal som aj fajčiť. Prekážalo mi, že keď nemám nikotín, vyvádzam ako malé decko, ktorému zobrali lízanku. Ale keďže som v tomto zmysle feťák, buď-alebo, tak nefajčím radšej vôbec.

Bojujem s vlastným kreténizmom.
Niekedy som otravný, lebo nejaká blbosť nevyjde podľa mojich predstáv. Stáva sa mi, že pozorujem sám seba, vidím, že konám ako kretén, a neviem s tým nič urobiť. Asi nie som zástanca potláčania kreténskych prejavov vrátane hnevu. Je zdravšie sám na seba sa pozerať ako na debila, ktorý vrieska, ako to v sebe dusiť. Takýto prístup, mám pocit, samotný kreténizmus lieči.

S pýchou nebojujem, snažím sa ju integrovať.
Keď som bol mladší, osciloval som medzi nedostatkom sebadôvery a veľkými výtryskami pýchy. Vo filme Pulp Fiction hovorí Marsellus Butchovi, že pýcha bolí. Bolí, ale ako inak si overíš, kam až môžeš zájsť? A tak som si to často v živote overoval.

Nemám dôveru v dobré rady.
Každá dobrá rada môže byť pekne mimo. Videl som ľudí, ktorých tie najlepšie rady priviedli do veľkého zmätku. Alebo do peklíčka vlastnej sebaľútosti a pohodlnosti. Aj ja som urobil mnohokrát chybu, prijal dobrú radu a pristihol sa pri tom, že plním želanie niekoho iného. Vlastná cesta nie je nikdy zlá, akurát je ťažké zistiť, čo vlastne človek naozaj chce.

Závidím.
Sme hudobníci a na malom Slovensku! A tak sa navzájom máme radi aj „hejtujeme“. Moje veci hejtujú a je to v poriadku, ja tiež hejtujem a je to v poriadku. Ideálne však je zároveň sa nad tým zasmiať. Závisť nie je zlá, ak ju vie človek ukočírovať a nenechá sa ňou rozhádzať, naopak, môže motivovať, viesť k tomu, urobiť niečo lepšie. Nehovorím si, nebuď taký a taký. Prečo? Vyviera to zo mňa. Akékoľvek takzvané zlé vlastnosti sú v poriadku, len nimi človek nesmie byť zaslepený tak, že cez ne nevidí. Snažím sa o to.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite