Český týždeň Tomáša Němečka

Macháček je totiž inštitúcia: chartista, najlepší ekonomický investigatívny reportér 90. rokov, moralista, predseda správnej rady Knižnice Václava Havla. Povedzme, ako keby sme na Slovensku zmiešali pánov Schutza, Hríba, Múčku a Nicholsona (a pretože je aj gitarista v kapele Garage, museli by sme pridať pána Bálika). Macháček je mimoriadne zábavný, ak má dobrú náladu. Teraz ju nemal. Na facebookovom profile sa na svojich kritikov nahneval: „Mám právo na akékoľvek svoje budúce profesijné aktivity. (...) Hocikto sa tu na sieťach správa, ako by som bol jeho majetok.“ Najštipľavejší bol k nemu server Echo24.cz, ktorý vytvorili redaktori, čo ušli pred Andrejom Babišom. Tamojší komentátor Daniel Kaiser pripustil, že v Lidových novinách je dodnes veľa osobností, lenže „robia štafáž pánu majiteľovi pri poťahovaní Českej republiky pavučinou jeho záujmov“. Americký bloger žijúci v Prahe Erik Best si všimol, že oligarchizácia českých médií vstúpila do druhej fázy: „Na oligarchov sa teraz pozerá ako na nevyhnutných alebo ako na nevyhnutné zlo.“
Ak to, čo zažívame, je mäkká „normalizácia bez normalizátorov“, potom sme v roku 1972. Už vieme, že noví majitelia tu budú nadlho. A už vieme, že drvivej väčšine čitateľov to neprekáža. Niet inej možnosti, len hľadať, ako ďalej. Trebárs server Echo24.cz bol na hrane prežitia – s 12 členmi redakcie a 4 500 platiacimi čitateľmi digitálnej verzie; teraz ho zachránilo spustenie papierového týždenníka, ktorý si kupuje ďalších 5 100 ľudí. A iný príklad: Moderátor Martin Veselovský po odchode z verejnoprávnej televízie rozbehol internetovú DVTV.cz. Minulý štvrtok za to dostal jedno z troch českých profesijných ocenení, cenu Ferdinanda Peroutku.