Z rôznych priorít politikov a podnikateľov vyplývajú nedorozumenia, ktoré vedú k chybnej hospodárskej politike. Príklad, na ktorom sa to dá ilustrovať najlepšie, je zamestnanosť a tvorba nových pracovných miest.
Pre politikov sú otázky zamestnanosti, najmä znižovania nezamestnanosti prostredníctvom tvorby nových pracovných miest, v absolútnom centre pozornosti. Je to pochopiteľné. Pre každú vládu je veľmi dôležité, či volič vchádzajúci do volebnej miestnosti má prácu, istotu aspoň nejakého pravidelného príjmu, alebo je frustrovaný všetkými negatívami, ktoré sú so štatútom nezamestnaného spojené. Politici majú preto veľmi silnú motiváciu prijímať opatrenia, ktoré sú prezentované ako „boj“ proti nezamestnanosti a „podpora“ nových pracovných miest. Politici si tým zvyšujú šancu na znovuzvolenie. Naopak, tí z nich, ktorí nedokážu presvedčiť voličov, že v tejto oblasti urobili dosť, alebo že aspoň majú nápady, ktorých realizácia by viedla k zlepšeniu osobnej situácie nezamestnaných, si šance na získanie moci znižujú. Presne z tohto jediného dôvodu sa na podporu zamestnanosti míňajú miliardy eur. Idú najmä na takzvanú aktívnu politiku trhu práce, o ktorej počúvame na Slovensku nonstop.
Keď však opustíme svet politikov a ich špecifickú optiku, rýchlo zistíme, že uhol pohľadu podnikateľov je v reálnej ekonomike diametrálne odlišný. Tvorba pracovných príležitostí je jednou z najvyšších priorít politikov, ale nie podnikateľov. Politik sníva o tisíckach nových pracovných miest a najmä o tom, že sa hádam bude môcť nejako priživiť, ak v ekonomike skutočne vzniknú. Podnikateľ však nesníva v prvom rade o nových zamestnancoch, on sníva predovšetkým o nových zákazníkoch, ktorí prinesú vyššie tržby. Podnikateľ pritom dúfa, že z vyšších tržieb vygeneruje vyšší zisk. A len ak sa mu darí získavať nových zákazníkov, no nie je schopný uspokojiť ich rastúce potreby s existujúcimi kapacitami, pristupuje (aj to často váhavo) k prijímaniu nových zamestnancov. Tlak na trhu ho totiž neustále núti, aby bol efektívny a cenovo konkurencieschopný. To však nejde bez neustáleho hľadania úspor v nákladoch. Podnikateľ teda z logiky veci nemôže byť ako štátna agentúra zamestnanosti, ktorej keď politici dajú peniaze, môže bezstarostne premienať nezamestnaných na zamestnaných.
Zároveň však platí, že podnikateľ je jediný zdroj reálnej zamestnanosti v ekonomike. Jeho momentálnu ochotu zamestnávať ovplyvňujú najmä tri veci. Ekonomický cyklus, teda či je ekonomika vo fáze rastu, alebo poklesu, ďalej pôsobenie konkurencie a napokon konkrétne nastavenie trhu práce, najmä cena práce a pružnosť zamestnávania. Zlou správou pre všetkých je, že hospodárska politika u nás a v celej EÚ je vo všetkých troch oblastiach mimo. Nesprávne sa snaží manipulovať ekonomický cyklus, so všetkými negatívami nezamýšľaných dôsledkov. Namiesto vytvárania rovnakých podmienok konkurenciu skôr deformuje. A do tretice, na rozumnú reformu trhu práce väčšina politikov nemá odvahu. Hospodárska politika tak nepomáha zvyšovať ochotu podnikateľov zamestnávať, skôr naopak. To vyvoláva „dopyt“ po špeciálnych štátnych programoch na podporu zamestnávania. A špirála nezmyselných opatrení sa točí ďalej.
.autor je prezident Združenia podnikteľov Slovenska.
Pre politikov sú otázky zamestnanosti, najmä znižovania nezamestnanosti prostredníctvom tvorby nových pracovných miest, v absolútnom centre pozornosti. Je to pochopiteľné. Pre každú vládu je veľmi dôležité, či volič vchádzajúci do volebnej miestnosti má prácu, istotu aspoň nejakého pravidelného príjmu, alebo je frustrovaný všetkými negatívami, ktoré sú so štatútom nezamestnaného spojené. Politici majú preto veľmi silnú motiváciu prijímať opatrenia, ktoré sú prezentované ako „boj“ proti nezamestnanosti a „podpora“ nových pracovných miest. Politici si tým zvyšujú šancu na znovuzvolenie. Naopak, tí z nich, ktorí nedokážu presvedčiť voličov, že v tejto oblasti urobili dosť, alebo že aspoň majú nápady, ktorých realizácia by viedla k zlepšeniu osobnej situácie nezamestnaných, si šance na získanie moci znižujú. Presne z tohto jediného dôvodu sa na podporu zamestnanosti míňajú miliardy eur. Idú najmä na takzvanú aktívnu politiku trhu práce, o ktorej počúvame na Slovensku nonstop.
Keď však opustíme svet politikov a ich špecifickú optiku, rýchlo zistíme, že uhol pohľadu podnikateľov je v reálnej ekonomike diametrálne odlišný. Tvorba pracovných príležitostí je jednou z najvyšších priorít politikov, ale nie podnikateľov. Politik sníva o tisíckach nových pracovných miest a najmä o tom, že sa hádam bude môcť nejako priživiť, ak v ekonomike skutočne vzniknú. Podnikateľ však nesníva v prvom rade o nových zamestnancoch, on sníva predovšetkým o nových zákazníkoch, ktorí prinesú vyššie tržby. Podnikateľ pritom dúfa, že z vyšších tržieb vygeneruje vyšší zisk. A len ak sa mu darí získavať nových zákazníkov, no nie je schopný uspokojiť ich rastúce potreby s existujúcimi kapacitami, pristupuje (aj to často váhavo) k prijímaniu nových zamestnancov. Tlak na trhu ho totiž neustále núti, aby bol efektívny a cenovo konkurencieschopný. To však nejde bez neustáleho hľadania úspor v nákladoch. Podnikateľ teda z logiky veci nemôže byť ako štátna agentúra zamestnanosti, ktorej keď politici dajú peniaze, môže bezstarostne premienať nezamestnaných na zamestnaných.
Zároveň však platí, že podnikateľ je jediný zdroj reálnej zamestnanosti v ekonomike. Jeho momentálnu ochotu zamestnávať ovplyvňujú najmä tri veci. Ekonomický cyklus, teda či je ekonomika vo fáze rastu, alebo poklesu, ďalej pôsobenie konkurencie a napokon konkrétne nastavenie trhu práce, najmä cena práce a pružnosť zamestnávania. Zlou správou pre všetkých je, že hospodárska politika u nás a v celej EÚ je vo všetkých troch oblastiach mimo. Nesprávne sa snaží manipulovať ekonomický cyklus, so všetkými negatívami nezamýšľaných dôsledkov. Namiesto vytvárania rovnakých podmienok konkurenciu skôr deformuje. A do tretice, na rozumnú reformu trhu práce väčšina politikov nemá odvahu. Hospodárska politika tak nepomáha zvyšovať ochotu podnikateľov zamestnávať, skôr naopak. To vyvoláva „dopyt“ po špeciálnych štátnych programoch na podporu zamestnávania. A špirála nezmyselných opatrení sa točí ďalej.
.autor je prezident Združenia podnikteľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.