Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Národný štát

.fedor Gál .časopis .kritická príloha

je nepochybne európsky výmysel. Podobne ako demokracia, ktorá je vlastne cestou k čoraz rovnejším životným podmienkam pre čoraz väčší počet ľudí. Suverénny a demokratický národný štát má svoj účel: poskytovať ochranu ľudským právam, utvárať a chrániť priestor rovnakých životných podmienok a šancí.

je nepochybne európsky výmysel. Podobne ako demokracia, ktorá je vlastne cestou k čoraz rovnejším životným podmienkam pre čoraz väčší počet ľudí. Suverénny a demokratický národný štát má svoj účel: poskytovať ochranu ľudským právam, utvárať a chrániť priestor rovnakých životných podmienok a šancí.


Samozrejme, že nie akýchkoľvek podmienok a šancí. V pozadí sú mravné ciele a hodnoty. Aby štát toto všetko mohol ľuďom poskytovať, musí mať vysokú legitimitu. Vyššiu, ako je legitimita vyplývajúca z rodu, majetku, sociálneho statusu a podobne. Na oplátku dáva ľuďom istotu a zázemie na slušný spoločenský život. Takýto štát je pýchou európskej, respektíve euroatlantickej civilizácie, jej dieťaťom. Spochybňovanie zmyslu národného štátu, či dokonca jeho zánik, je koncom Európy, ako ju poznáme a máme v úcte. Toľko Pierre Manet vo svojej knihe Proč existují národy (Brno 2007). Autor zrejme trochu pozabudol, že Európa má skúsenosť aj s Hitlerovým národným štátom a podobnými paškvilmi.
Napríklad moja mama. Keby sa rozhodla premýšľať o role štátu v jej živote, určite by si spomenula na predvojnové Československo, vojnový a fašistický Slovenský štát, na povojnové Československo, komunistickú Československú socialistickú republiku, na Českú a slovenskú federatívnu republiku po novembri 1989 a nakoniec na Slovenskú republiku po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Koľko je to štátov dohromady? A ktoré z nich mohla naozaj považovať za štáty, ktorým by bola ochotná priznať naozajstnú úctu, rešpekt a legitimitu? A čo ja? Veď som „otcov“ Slovenskej republiky, ktorá vznikla po roku 1992, poznal osobne. Boli medzi nimi aj veľkohubí populisti, demagógovia, dokonca i kriminálnici.
A čo so štátom v časoch európskej integrácie, globalizácie, medzinárodného organizovaného zločinu, nadnárodných ekonomík, islamistického teroru, masívnych migračných vĺn z krízových oblastí sveta, globálnych klimatických zmien, virtualizácie verejného priestoru prostredníctvom e-médií a e-komunikácie? Najjednoduchšie by zrejme bolo obzrieť sa, ako to funguje v okolitom svete. Dva príklady sú očividne modelové. Jedným sú Spojené štáty americké a druhým Izrael. Ten prvý je pestrým gulášom národností, etník, náboženstiev... ciest životom. Ten druhý je štátom Židov a židov. Napriek miliónu všelijakých odlišností je tmelom v oboch prípadoch pocit spoločnej istoty, že „tento štát je môj štát“, môžem sa naň spoľahnúť a on sa môže spoľahnúť na mňa. Takáto vzájomná príťažlivosť je drinkom emócií, tradície, výchovy, materiálnych podmienok života, sociálneho zakotvenia, mýtov a legiend, osobného príbehu, mobility a vie boh, akých ešte ingrediencií. 
Môj osobný príbeh, napríklad, spôsobil, že necítim k inštitúcii štátu žiadnu špeciálnu príťažlivosť. Chcem akurát, aby fungoval a ak bude fungovať, má môj rešpekt a lojalitu. Štát sa však rozprestiera aj nad ulicami, kde som vyrastal, prežíval lásky, spoznával zákutia jazyka a kultúry, miloval, trpel, nachádzal zmysel života. Tento priestor je podstatná časť mojej identity a tento priestor som schopný mať rád a ctiť. Lenže to nebol a nie je jeden štát. Čo s tým? Nuž, najradšej by som svoju štátnu príslušnosť symetricky rozložil medzi Slovensko, Čechy, USA a Izrael. Keďže to nejde, musím si vybrať. Beriem Čechy, kde teraz žijem a pracujem, i keď ten tunajší štát má do dobrého fungovania ďaleko. Naozaj mi celé to okázalé národovectvo pripadá ako glorifikácia pripútanosti, ergo nesloboda.  Chcem byť a som občan. Neslúžim štátu, slúžim ľuďom, s ktorými zdieľam priestor života. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite