Fiškálne riziko Fico

Na tom, že systém druhého dôchodkového piliera debutoval nízkymi výplatami, čo viedlo Fica k ohláseniu „kategorického riešenia“, by sa máločo zmenilo, aj keby si všetky zúčastnené poisťovne účtovali menšie marže. Podozrenie, že sú neférové až podvodnícke (vraj 30 percent), vyslovil Inštitút finančnej politiky. Možno má pravdu, nepomerne významnejšie sa vak na výške prvých výplat zo sporenia podpisuje, že sa počítajú iba z desiatich rokov prispievania do systému. Priamo z definície dôchodkového sporenia predsa vyplýva, že serióznejšie posúdiť, či druhý pilier platí veľa, primerane, alebo málo, bude možné iba po dvoj-, troj-, či dokonca až štvornásobnej dobe prispievania. To, že zo sumy nasporenej za desať rokov sa dajú rozpočítať iba veľmi skromné pomerné časti dôchodkov (druhú, väčšiu časť platí štátna poisťovňa), je predsa triviálnosť. Môže byť, samozrejme, debata o tom, prečo sa pred desiatimi rokmi umožnilo päťdesiatnikom vstupovať do druhého piliera a či títo nenaleteli na kampane fondov. Avšak varovaní, že čím kratší čas sporenia, tým nevýhodnejšie pre klienta, bolo pred desiatimi rokmi viac než dosť.
Ale to nie je všetko. Krik ministra Richtera, že teraz sa ukázalo, ako pravicové strany podviedli občanov, je obrovská perfídnosť ani nie preto, že tára a zavádza – na to sme si už zvykli – ale najmä preto, že v skutočnosti podvádza štát, a v jeho rámci aj minister osobne. Ako poukázali Ďurana, Švejna či Baláž, účastníkom druhého piliera štát nezapočítal do dôchodku odvod 4,75 percenta, ktorý platili povinne do rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Pričom práve z tohto rezervného fondu dotuje SP polmiliardou deficitný fond prvého piliera. A nebyť tejto dotácie – a ešte miliardy zo štátneho rozpočtu – prvý pilier by nebol schopný vyplácať dôchodky v terajšej výške. V tej výške, ktorú Fico & Richter perfídne používajú ako vzor pre druhý pilier...
Napokon, ale nie v poslednom rade – sumy, na ktoré sporitelia uzavierali zmluvy, mohli byť i po krátkych desiatich rokoch, ktoré navyše poznačila kríza, omnoho vyššie. To by však dve Ficove vlády nesmeli batériou nekompetentných zásahov skomplikovať či dokonca znemožniť zhodnocovanie týchto peňazí na účtoch. Štvrté „otvorenie“, ktoré práve ohlásili títo pančeri a škodcovia, len nadväzuje na dlhodobé mrzačenie druhého piliera. A opäť s veľkou silou upozorňuje, že ešte aj v kríze, ktorá naozaj mení fungovanie ekonomiky, zostáva najväčším rizikom dôchodkového sporenia to politické.
Ekonomicky je pritom druhý pilier aj napriek zásahom Smeru stále zdravý, o čom svedčí 6,5 miliardy na účtoch 1,5 milióna ľudí, čiže 4 100 eur v priemere na hlavu. Ale horšie je, že výpady a kampane Fica a Smeru vytvárajú atmosféru nedôvery k dôchodkovému sporeniu ako takému, ktoré pritom ako nástroj diverzifikácie rizík potrebujú všetci budúci dôchodcovia, platcovia odvodov, ale i fiškálna bezpečnosť tohto štátu a jeho budúce generácie.