Chuť investovať je veľmi nízka. Inflácia bez kolísavých cien potravín a energií je pod jedným percentom, ďaleko od cieľa blízko dvoch. Geopolitické riziká nevymizli a riešenie ukrajinského konfliktu, bohužiaľ, zatiaľ neprichádza. Aj náš priemysel slabne, produkcia áut je nižšia ako pred rokom. A preto aj náš zvyčajný motor ekonomiky, vývozy, sú pod očakávaniami. Napriek tomu prichádza dobre načasovaná nádej.
Cena ropy klesla na polovicu. A pritom, zjednodušene povedané, cena ropy určuje, koľko si z celosvetového koláča zoberie zopár menších, najmä arabských krajín, hlavných producentov ropy a plynu. Tieto krajiny väčšinou získané prostriedky ušetria. Ale ak ide cena dole, viac si zo svetového koláča zoberú ostatné krajiny, ktoré tieto suroviny musia dovážať. Aktuálna cena ropy teda znamená výrazný nárast kúpyschopnosti či už napríklad v USA, Japonsku, eurozóne, alebo v Číne. To všetko sú krajiny, ktoré sú hlavným trhom pre Nemecko, ktoré je zase hlavným trhom pre nás. Podľa MMF polovičné zlacnenie ropy znamená zvýšenie celosvetového rastu o jedno percento. A naozaj, vždy v histórii po takomto prudkom poklese ceny ropy došlo k akcelerácii rastu.
Vyspelé ekonomiky totiž využívajú ropu a plyn ako nutný vstup pre svoju výrobu a tiež je to nutná spotreba pre obyvateľstvo. Zlacnenie tohto vstupu teda zvýši ziskovosť podnikov, ako aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Tomu po zaplatení benzínu a tepla ostane viac peňazí v peňaženke. Tieto vyššie zisky a príjmy môžu byť využité na zvýšenie investícií a spotreby. To následne rozhýbe ekonomiku a pomôže vytvárať nové pracovné miesta. Inými slovami, tento efekt je podobný zníženiu daní pre krajiny, ktoré dovážajú tieto suroviny. Ale úplne bez toho, aby im ostala diera v štátnom rozpočte.
Slovensko malo v roku 2013 obchodný deficit v energiách 4,3 miliardy eur, čo predstavovalo takmer 6 percent celej našej výroby. Zlacnenie takéhoto obrovského účtu musí pomôcť. Napríklad pre spotrebiteľov by dnešná eurová cena ropy indikovala teoretickú možnosť dodatočného zníženia cien plynu až o 17 percent. V skutočnosti bude tento pokles v tomto roku miernejší aj preto, že regulácia takéto zmeny cien postupne vyhladzuje. V každom prípade spotrebiteľov budú čakať druhé Vianoce. To bude znamenať ďalší rok poklesu cien. A benefitovať bude najmä stredná trieda.
To všetko znamená, že aj v prípade Slovenska sa po opakovaných zhoršovaniach vyhliadok v druhom polroku minulého roka tie najbližšie prognózy zlepšia. Ak by totiž ostala súčasná cena ropy, jej dopad by mohol predstavovať silnejší rast spolu o 1 percento, rozdelený do najbližších dvoch rokov. A to zrejme vyváži iné negatíva, ktoré nás prekvapili v poslednom čase.
.autor je viceguvernér NBS.
Cena ropy klesla na polovicu. A pritom, zjednodušene povedané, cena ropy určuje, koľko si z celosvetového koláča zoberie zopár menších, najmä arabských krajín, hlavných producentov ropy a plynu. Tieto krajiny väčšinou získané prostriedky ušetria. Ale ak ide cena dole, viac si zo svetového koláča zoberú ostatné krajiny, ktoré tieto suroviny musia dovážať. Aktuálna cena ropy teda znamená výrazný nárast kúpyschopnosti či už napríklad v USA, Japonsku, eurozóne, alebo v Číne. To všetko sú krajiny, ktoré sú hlavným trhom pre Nemecko, ktoré je zase hlavným trhom pre nás. Podľa MMF polovičné zlacnenie ropy znamená zvýšenie celosvetového rastu o jedno percento. A naozaj, vždy v histórii po takomto prudkom poklese ceny ropy došlo k akcelerácii rastu.
Vyspelé ekonomiky totiž využívajú ropu a plyn ako nutný vstup pre svoju výrobu a tiež je to nutná spotreba pre obyvateľstvo. Zlacnenie tohto vstupu teda zvýši ziskovosť podnikov, ako aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Tomu po zaplatení benzínu a tepla ostane viac peňazí v peňaženke. Tieto vyššie zisky a príjmy môžu byť využité na zvýšenie investícií a spotreby. To následne rozhýbe ekonomiku a pomôže vytvárať nové pracovné miesta. Inými slovami, tento efekt je podobný zníženiu daní pre krajiny, ktoré dovážajú tieto suroviny. Ale úplne bez toho, aby im ostala diera v štátnom rozpočte.
Slovensko malo v roku 2013 obchodný deficit v energiách 4,3 miliardy eur, čo predstavovalo takmer 6 percent celej našej výroby. Zlacnenie takéhoto obrovského účtu musí pomôcť. Napríklad pre spotrebiteľov by dnešná eurová cena ropy indikovala teoretickú možnosť dodatočného zníženia cien plynu až o 17 percent. V skutočnosti bude tento pokles v tomto roku miernejší aj preto, že regulácia takéto zmeny cien postupne vyhladzuje. V každom prípade spotrebiteľov budú čakať druhé Vianoce. To bude znamenať ďalší rok poklesu cien. A benefitovať bude najmä stredná trieda.
To všetko znamená, že aj v prípade Slovenska sa po opakovaných zhoršovaniach vyhliadok v druhom polroku minulého roka tie najbližšie prognózy zlepšia. Ak by totiž ostala súčasná cena ropy, jej dopad by mohol predstavovať silnejší rast spolu o 1 percento, rozdelený do najbližších dvoch rokov. A to zrejme vyváži iné negatíva, ktoré nás prekvapili v poslednom čase.
.autor je viceguvernér NBS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.