Aby neboli pochybnosti, o koho ide, doplnil zodpovedné inštitúcie: Bratislavský a Nitriansky samosprávny kraj a ešte mesto Nitra. Aj s menami ich oficiálnych predstaviteľov. Také niečo u nás nebýva zvykom. Niektorí to preto nenechali len tak a v prípade začínajú lietať trestné oznámenia. Nielen tým je však tento príbeh zaujímavý.
Na začiatku bolo neudelenie licencie na prevádzkovanie autobusovej linky medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. K nesúhlasu Nitrianskeho kraja sa následne pripojil aj Bratislavský. Šéf RegioJetu však nesklopil uši, ako by to urobili mnohí a začal bojovať. Podaním odvolania, ale aj verejným obvinením zodpovedných z korupcie a klientelizmu.
Môžeme len špekulovať, či je za neudelením licencie korupcia, lobovanie dopravných spoločností, ktoré si na trh nechcú pustiť nového konkurenta a využili na to svoje dobré vzťahy s kompetentnými, alebo „len“ úradníci, ktorí nemajú radi nové veci. Podstatnejšie je niečo iné – absurdná skutočnosť, že k povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je vôbec potrebné súhlasné stanovisko každého vyššieho územného celku, cez ktorý linka prechádza, aj keď tam nemá zastávku. Slovensko je už viac než desať rokov členom Európskej únie. Jedným z kľúčových projektov EÚ je vytvorenie jednotného vnútorného trhu, na ktorom môžu podnikatelia predávať svoje výrobky a poskytovať svoje služby bez ohľadu na hranice jednotlivých členských štátov. A tu odrazu zisťujeme, že malé Slovensko je úradnícky rozparcelované a podnikateľ sa musí zbytočne doprosovať mnohých úradníkov, ktorých razítko môže rozhodovať o ich bytí či nebytí.
Povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb (ktoré sa popri pravidelných autobusových linkách vzťahujú aj na taxislužby) sú natoľko absurdné, že sme ich ešte v minulom roku zaradili medzi desať finalistov súťaže Byrokratický nezmysel roka 2014. V on-line hlasovaní sa umiestnili na treťom mieste. Pre úplnosť dodávam, že v „hitparáde“ zvíťazilo opatrenie, nariaďujúce podnikateľom uhradiť pomerne vysoký poplatok súdu pri úpadku firmy, ktorá krachuje práve preto, že nemá dostatok peňazí. Na druhom mieste sa umiestnilo ustanovenie o rozšírení povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj – čuduj sa svete – pre úradníkov.
Šéfovi RegioJetu patrí za jeho kampaň veľká vďaka, pretože sa odmietol zmieriť so slovenským prostredím a vyvíja tlak na jeho zmenu. Korupcia a klientelizmus sú však dôsledkom oveľa vážnejšieho problému – zákonov, ktoré vytvárajú mnohé zbytočné úrady a prideľujú im zbytočné a absurdné kompetencie. V takom prostredí sú korupcia a klientelizmus efektívnym spôsobom, ako prežiť.
Happyendom tejto „kauzy“ by preto nemalo byť len udelenie licencie, ale čo najrýchlejšie zrušenie kompetencie krajov vydávať ich. A následne aj rušenie desiatok či stoviek zbytočných úradov a ich kompetencií. Len tak sa totiž dá dosiahnuť citeľná zmena. V kampani, ktorá by vystihovala situáciu u nás, by sme totiž na bilbordy na hraničných priechodoch museli napísať: „Vitajte v krajine absurdných zákonov a nekonečnej byrokracie.“
Na začiatku bolo neudelenie licencie na prevádzkovanie autobusovej linky medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. K nesúhlasu Nitrianskeho kraja sa následne pripojil aj Bratislavský. Šéf RegioJetu však nesklopil uši, ako by to urobili mnohí a začal bojovať. Podaním odvolania, ale aj verejným obvinením zodpovedných z korupcie a klientelizmu.
Môžeme len špekulovať, či je za neudelením licencie korupcia, lobovanie dopravných spoločností, ktoré si na trh nechcú pustiť nového konkurenta a využili na to svoje dobré vzťahy s kompetentnými, alebo „len“ úradníci, ktorí nemajú radi nové veci. Podstatnejšie je niečo iné – absurdná skutočnosť, že k povoleniu na prevádzkovanie pravidelnej autobusovej linky je vôbec potrebné súhlasné stanovisko každého vyššieho územného celku, cez ktorý linka prechádza, aj keď tam nemá zastávku. Slovensko je už viac než desať rokov členom Európskej únie. Jedným z kľúčových projektov EÚ je vytvorenie jednotného vnútorného trhu, na ktorom môžu podnikatelia predávať svoje výrobky a poskytovať svoje služby bez ohľadu na hranice jednotlivých členských štátov. A tu odrazu zisťujeme, že malé Slovensko je úradnícky rozparcelované a podnikateľ sa musí zbytočne doprosovať mnohých úradníkov, ktorých razítko môže rozhodovať o ich bytí či nebytí.
Povolenia pri prevádzkovaní prepravy osôb (ktoré sa popri pravidelných autobusových linkách vzťahujú aj na taxislužby) sú natoľko absurdné, že sme ich ešte v minulom roku zaradili medzi desať finalistov súťaže Byrokratický nezmysel roka 2014. V on-line hlasovaní sa umiestnili na treťom mieste. Pre úplnosť dodávam, že v „hitparáde“ zvíťazilo opatrenie, nariaďujúce podnikateľom uhradiť pomerne vysoký poplatok súdu pri úpadku firmy, ktorá krachuje práve preto, že nemá dostatok peňazí. Na druhom mieste sa umiestnilo ustanovenie o rozšírení povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aj – čuduj sa svete – pre úradníkov.
Šéfovi RegioJetu patrí za jeho kampaň veľká vďaka, pretože sa odmietol zmieriť so slovenským prostredím a vyvíja tlak na jeho zmenu. Korupcia a klientelizmus sú však dôsledkom oveľa vážnejšieho problému – zákonov, ktoré vytvárajú mnohé zbytočné úrady a prideľujú im zbytočné a absurdné kompetencie. V takom prostredí sú korupcia a klientelizmus efektívnym spôsobom, ako prežiť.
Happyendom tejto „kauzy“ by preto nemalo byť len udelenie licencie, ale čo najrýchlejšie zrušenie kompetencie krajov vydávať ich. A následne aj rušenie desiatok či stoviek zbytočných úradov a ich kompetencií. Len tak sa totiž dá dosiahnuť citeľná zmena. V kampani, ktorá by vystihovala situáciu u nás, by sme totiž na bilbordy na hraničných priechodoch museli napísať: „Vitajte v krajine absurdných zákonov a nekonečnej byrokracie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.