Skutočnosť, že na prahu roku 2015 sú svetová ekonomika, energetika a geopolitika spojené nádoby ako ešte nikdy, robí z pokusov o prognózu astrologické seansy.
Niežeby bol rok 2014 málo nevyspytateľný. To, že ani jeden z analytikov, ktorých sa pred rokom pýtali agentúry – ani jeden! – nepredpokladal pokles cien ropy, je správa ani nie o nich, ale predovšetkým o svete, ktorý sa natoľko skomplikoval, že prestáva byť ľudskému mozgu elementárne vypočítateľný a zrozumiteľný. Svedectvom je trebárs interval 20 až 120 USD za barel ropy na rok 2015 (spodná a horná hranica odhadov). Tieto odhady pritom urobili experti, nie nejakí laici! A aj keď škrtneme tieto hodnoty ako extrémne a zvolíme si rozpätie „iba“ 40 až 90 USD, ako chceme z toho urobiť zodpovednú prognózu vývoja trebárs v Rusku, Venezuele či Iráne? Len na vlastné riziko! Veď aj „umiernený“ spodný limit je bankrot a „umiernený“ horný znamená viac-menej nerušené prežívanie Putinovho režimu bez väčších sociálnych otrasov.
Podobne ekonomika Európy, eurozóny a Slovenska. Pesimistické scenáre z jesene, veštiace spomalenie v EÚ, sa o chvíľu (ako poznáme inštitúcie EK, OECD, ECB, MMF) budú upravovať vzhľadom na lacnejšiu ropu. Mohli by sme jasať, keďže podľa štúdie ekonómov z Oxfordu, ktorá bola práve zverejnená, zarobí na cene 40 USD za barel najviac práve Slovensko. Najviac v Európe a druhé na svete, hneď po Filipínach! Radosť kazí len to, že ani také signály, ako vyjadrenia saudských šejkov, že im neprekáža ani výhľad 20 USD za barel, či odhodlanie amerických bridlicových ťažiarov „pretrpieť“ nižšie ceny, sa nesmú brať za bernú mincu. Do hry totiž vstupujú vysoké geopolitické motívy. Ak trebárs Irán na prebiehajúcich rokovaniach podpíše zastavenie jadrového programu, niečo za to zrejme dostane. A čo asi iného, ak nie vyššiu cenu ropy, z ktorej predaja žije?
Prepočty uvádzajú, že udržanie cien ropy na úrovni 60 USD za barel sa premietne do zrýchlenia rastu v EÚ asi o pol percenta. Pomôcť by malo aj ďalšie oslabovanie eura voči USD, ktoré je pravdepodobné. Totiž: Zatiaľ čo Mario Draghi hrozí za ECB kvantitatívnym uvoľňovaním („tlačenie“ peňazí), americký Fed bude takmer isto – už je to ohlásené – zvyšovať úrokovú sadzbu.
Na akýsi dlhodobejší rast sa ale ani pri týchto indikátoroch nedá veľmi spoliehať. Aj keď prehliadneme budúce riziká plánov ECB, samotné zvýšenie dolárových úrokov takmer isto spustí únik kapitálu do dolárového bezpečia (keďže sa to vyplatí). To môže spôsobiť ďalekosiahle konzekvencie, keďže do situácie, v akej je dnes Rusko, to môže strhnúť rad významných krajín.
A to ešte nebola reč o našich vlastných, európskych rizikách – Grécko, Španielsko, Portugalsko. Tu všade budú voľby. A na to, aby zamávali eurozónou (a EÚ), stačí aj jeden „nesystémový“ výsledok v nich...
Niežeby bol rok 2014 málo nevyspytateľný. To, že ani jeden z analytikov, ktorých sa pred rokom pýtali agentúry – ani jeden! – nepredpokladal pokles cien ropy, je správa ani nie o nich, ale predovšetkým o svete, ktorý sa natoľko skomplikoval, že prestáva byť ľudskému mozgu elementárne vypočítateľný a zrozumiteľný. Svedectvom je trebárs interval 20 až 120 USD za barel ropy na rok 2015 (spodná a horná hranica odhadov). Tieto odhady pritom urobili experti, nie nejakí laici! A aj keď škrtneme tieto hodnoty ako extrémne a zvolíme si rozpätie „iba“ 40 až 90 USD, ako chceme z toho urobiť zodpovednú prognózu vývoja trebárs v Rusku, Venezuele či Iráne? Len na vlastné riziko! Veď aj „umiernený“ spodný limit je bankrot a „umiernený“ horný znamená viac-menej nerušené prežívanie Putinovho režimu bez väčších sociálnych otrasov.
Podobne ekonomika Európy, eurozóny a Slovenska. Pesimistické scenáre z jesene, veštiace spomalenie v EÚ, sa o chvíľu (ako poznáme inštitúcie EK, OECD, ECB, MMF) budú upravovať vzhľadom na lacnejšiu ropu. Mohli by sme jasať, keďže podľa štúdie ekonómov z Oxfordu, ktorá bola práve zverejnená, zarobí na cene 40 USD za barel najviac práve Slovensko. Najviac v Európe a druhé na svete, hneď po Filipínach! Radosť kazí len to, že ani také signály, ako vyjadrenia saudských šejkov, že im neprekáža ani výhľad 20 USD za barel, či odhodlanie amerických bridlicových ťažiarov „pretrpieť“ nižšie ceny, sa nesmú brať za bernú mincu. Do hry totiž vstupujú vysoké geopolitické motívy. Ak trebárs Irán na prebiehajúcich rokovaniach podpíše zastavenie jadrového programu, niečo za to zrejme dostane. A čo asi iného, ak nie vyššiu cenu ropy, z ktorej predaja žije?
Prepočty uvádzajú, že udržanie cien ropy na úrovni 60 USD za barel sa premietne do zrýchlenia rastu v EÚ asi o pol percenta. Pomôcť by malo aj ďalšie oslabovanie eura voči USD, ktoré je pravdepodobné. Totiž: Zatiaľ čo Mario Draghi hrozí za ECB kvantitatívnym uvoľňovaním („tlačenie“ peňazí), americký Fed bude takmer isto – už je to ohlásené – zvyšovať úrokovú sadzbu.
Na akýsi dlhodobejší rast sa ale ani pri týchto indikátoroch nedá veľmi spoliehať. Aj keď prehliadneme budúce riziká plánov ECB, samotné zvýšenie dolárových úrokov takmer isto spustí únik kapitálu do dolárového bezpečia (keďže sa to vyplatí). To môže spôsobiť ďalekosiahle konzekvencie, keďže do situácie, v akej je dnes Rusko, to môže strhnúť rad významných krajín.
A to ešte nebola reč o našich vlastných, európskych rizikách – Grécko, Španielsko, Portugalsko. Tu všade budú voľby. A na to, aby zamávali eurozónou (a EÚ), stačí aj jeden „nesystémový“ výsledok v nich...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.