Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zažívame metamorfózu

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Trendom doby je podľa neho návrat do regiónov a k lokálnym ekonomikám. Politické strany považuje za neúčinné medzičlánky medzi občanmi a ich volenými zástupcami. Zmeniť sa musí celý zmysel demokracie. Český ekonóm Milan Zelený.

.keď sme spolu robili rozhovor pred dvoma rokmi (Čakajú nás prevratné zmeny, .týždeň 34/2012), spomínali ste trend obratu globalizácie do takzvanej relokalizácie. Teda akéhosi návratu k lokálnej ekonomike, avšak na vyššej úrovni. Dá sa stále hovoriť o tomto trende?
Ja sa touto témou zaoberám stále, pretože ten vývoj akceleruje. Vtedy išlo len o náznaky. Dnes už vidieť, že to naberá jasné kontúry.

.skúste uviesť príklady.
Vidíte to napríklad na tom, že takzvaná kríza sa predlžuje a vlastne nemá žiadny koniec. Už aj oficiálne kruhy priznávajú, že éra stagnácie pokojne môže trvať ďalších osem alebo desať rokov. V skutočnosti sa nachádzame v ére transformácie. Ľudia sa začínajú zaoberať lokálnymi ekonomikami. Veľké rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India alebo Brazília sa venujú rozvoju svojich vnútorných trhov. Mnoho miest a regiónov si praje autonómiu alebo odtrhnutie od väčších mnohonárodných celkov.

.narážate zrejme na snahy Škótska a Katalánska...
Rovnako severného Talianska. Tá oblasť ponúkla talianskej vláde v Ríme, že zaplatí dane na desať rokov dopredu výmenou za nezávislosť. Sú veci, o ktorých sa ani veľmi nehovorí, hoci prebiehajú. Podobné hnutia nájdete v severnej Európe, vo Švajčiarsku či v Spojených štátoch. Ustanovilo sa napríklad celosvetové hnutie starostov, ktorí chcú posilniť vplyv svojich miest a obcí. Potom vidíte trendy v ekonomike ako nárast využívania samoobslužných systémov, kde sa ľudia učia zvládať rôzne nové technológie. Odvetvie služieb v dôsledku toho opúšťa mnoho svojich tradičných prístupov.

.vašou tézou bolo, že relokalizácia sa najskôr prejaví v posilnení lokálneho poľnohospodárstva, čo v určitej miere zažívame už dlhšie. Stúpa dopyt po zdravých potravinách, vyprodukovaných v miestach ich spotreby. Potom mal prísť na rad priemysel a napokon služby.
V priemysle sa to už prejavuje tiež. Objavili sa malé výrobné systémy ako 3D tlač. Vsuniete dnu program a prístroj vám v malom vyrobí výrobok na počkanie. Nemusí sa to zhotoviť niekde na Taiwane a voziť po celom svete. Už aj v niektorých škôlkach majú 3D tlačiarne, aby sa deti na nich odmalička učili navrhovať a vyrábať veci. Staršia generácia bude len ťažko súťažiť s tou mladšou, ak ona do tohto nového sveta prirodzene vrastie. Napokon existuje aj trend univerzálnych robotov, ako od Karla Čapka, kde vám jeden základný systém umožňuje robiť všetko, lebo vy mu vymieňate iba chápadlá a program. No celý ten vývoj má ešte jeden zvláštny rozmer.

.aký?
To prísne sektorové rozdelenie medzi poľnohospodárstvom, priemyslom a službami sa stiera v prospech ich integrácie. Jedna firma, ktorá teraz so mnou konzultuje, bude stavať vertikálnu hydroponickú farmu, hoci ide o chemický podnik. Avšak produkujú odpadové teplo i elektrinu a hľadajú, ako by ich ďalej zužitkovali. Patrí vertikálna farma do priemyslu alebo do poľnohospodárstva? V konečnom dôsledku pôj­de pri relokalizácii o integrovanú ekonomickú lokálnu činnosť, ktorá v sebe bude spájať všetky sektory.

.pred dvomi rokmi ste nám v rozhovore povedali, že nezažívame krízu, ale transformáciu. Na svojej prednáške ste spomenuli, že podľa vás sa už nedá hovoriť ani o transformácii ekonomiky, ale skôr o jej metamorfóze. V čom je rozdiel?
Transformácia je prechod z jedného sektora do druhého. Zažívame však úplnú premenu pohľadu na to, ako vyrábame a spotrebúvame. Niečo podobné vidíte pri húsenici, ktorá sa mení na motýľa. Ide o niečo úplne iné, ale pritom húsenica i motýľ sú súčasťou toho istého organizmu.

.teraz sú medzi mladými podnikateľmi a čoraz viac i medzi politikmi v móde startupy, pôsobiace najmä v oblasti informatiky. No skeptici tvrdia, že aj keby ste rovno vymysleli druhý Facebook, počet nových pracovných miest v takejto firme zodpovedá možno jednej väčšej klasickej priemyselnej fabrike. A aj keď ide o lepšie zaplatené pracovné miesta a výnosnejší biznis, masy ľudí sú v tejto novej ekonomike aj tak odsúdené na nezamestnanosť.
To nie sú skeptici, ale realisti. Startupy, ktoré nie sú oboznámené s prebiehajúcou metamorfózou, môžu byť stále v zajatí akéhosi kopírovania. Ako ste povedali, predstavujú si nový Facebook alebo nový Google. Lenže ono to tak nefunguje. Budú musieť začať vytvárať produkty a služby integrovaného typu. Tieto činnosti budú maximálne definovať lokality, v ktorých sa budú uskutočňovať a budú im tiež maximálne pomáhať.

.slováci Štefan Klein a Juraj Vaculík pred niekoľkými mesiacmi predstavili hybridný dopravný prostriedok, ktorý môže fungovať ako automobil aj ako lietadlo. Môže mať takýto stroj komerčnú budúcnosť?
Nerád by som to posudzoval, lebo o tom rozhodne dopyt. V každom prípade to zapadá do môjho myslenia. Zjavne ten nápad integruje funkcie, ktoré sme zvykli vnímať oddelene.

.vy ste priaznivec vzdelávania k podnikateľstvu. Ako bude vyzerať vzdelávací systém vo svete, ktorý je formovaný relokalizáciou?
To, čomu budeme hovoriť vzdelávanie, v blízkom čase už nebude oddeľovať prijímanie informácií a ich praktické využívanie. Ja si predstavujem podnikateľskú univerzitu ako miesto, kde sa ľudia učia podnikať tým, že podnikajú. Inými slovami, vzdelávací systém bude zároveň podnikový systém. Aby nedošlo k omylu, nehovorím o spolupráci univerzít s komerčným sektorom, ale o integrácii vzdelania a firiem. Podnik a podniková univerzita splynú. Firma získa vďaka tomu ľudí, ktorí budú dokonale rozumieť prepojeniu teórie a praxe, pričom budú veľmi dobre schopní reagovať na to, čo sa deje.

.s akými reakciami sa vy osobne stretávate, keď prezentujete myšlienku podnikateľských univerzít?
Myslím, že je to na dobrej ceste. Chodí za mnou veľa ľudí, ktorí tiež chcú zakladať podnikateľské univerzity. Prekážkou je akreditačný systém, snažiaci sa, aby všetky školy boli rovnaké. Ja proti tomu bojujem, lebo to považujem za nedobrú znalostnú monokultúru. Asi ako keď hospodárstvo krajiny závisí od jednej plodiny. Fungovanie akreditačných komisií je nepochopením doby. Riaditeľ spoločnosti Fosfa, ktorá prevádzkuje podnikateľskú univerzitu, povedal, že nebude hľadať akreditáciu. Jeho akreditáciou bude schopnosť ľudí zamestnať sa. A tak by to aj malo byť. Výstupom podnikateľskej univerzity by mal byť reálne fungujúci úspešný biznis.

.na Slovensku univerzity fungujú ako vzdelávacie úrady a ani len tá spolupráca s komerčným sektorom nie je samozrejmosťou, nieto ešte integrácia univerzity a biznisu, po akej voláte vy.
Je to nešťastie pre takúto malú krajinu. Pretože pri malých krajinách by som očakával rýchlejší prechod na relokalizačné trendy. Práve veľké a úspešné krajiny, ako napríklad Spojené štáty, majú problém týmto trendom otvoriť dvere, lebo rezistencia voči zmenám je tam veľká.

.keby ste boli premiérom alebo prezidentom, čo by ste urobili pre otvorenie dverí trendom, ktoré opisujete?
Začal by som jazdiť po regiónoch a hovoril by som všade, že základ úspechu našej ekonomiky je vo vašej obci, vašom meste. Že sme krajinou regiónov a hospodárstvo nevzniká na ministerstve, ale v miestnych podmienkach. Snažil by som sa zmeniť celkové nastavenie ľudí pozitívnymi príkladmi s tým, že ja urobím, čo je v mojich silách, aby som odstránil prekážky, s ktorými sa stretávajú, no oni si musia voliť vlastných kandidátov a nájsť vlastnú cestu. Samospráva, miestna podnikateľská univerzita a miestne podniky – táto triáda je základom všetkého.

.u nás všetko toto funguje v takej skarikovanej podobe. Univerzity máme skoro v každej dedine, no predávajú nepoužiteľné vzdelanie. Niektorí starostovia len čakajú, čo pre nich urobia na ministerstve v Bratislave alebo že im vláda nájde a do doliny pošle zahraničného investora.
Viem, žiada sa celková zmena myslenia. No aj na Slovensku alebo v Česku sa nájdu pozitívne príklady. Mne sa ozývajú ľudia, ktorí mi hovoria, že vo svojej obci si spravili to či ono bez podpôr. Začínajú sa správať ako nejaký švajčiarsky kantón. Myslím, že je to len otázka času a vhodných príkladov. Keď sa to raz zlomí, zmeny môžu byť priam lavínové. Musíme sa naučiť prekonávať sami seba ako jedinci, tímy i podniky. Len tak môžeme prekonať aj našich konkurentov.

.politici, ktorí tu dvadsaťpäť rokov gazdovali, sú zdiskreditovaní. Ako vnímate nové fenomény v politike, ako je napríklad v Česku Andrej Babiš?
S Andrejom Babišom sme počas jedného leta, predtým, než vstúpil do politiky, veľa komunikovali. Prízvukoval som mu, aby začal od regiónov a nezakladal politickú stranu. Radil som mu, aby si našiel niekoľko úspešných lokálnych príkladov a na nich ukázal, ako sa dá regionálna politika, ekonomika a vzdelávanie robiť inak. Keď budete mať viac úspešných regiónov, môžete ich trebárs zastupovať aj v centrálnych štátnych orgánoch. On hovoril, že si musí urobiť miesto najskôr v centre. Lenže vidíte, k čomu došlo. Počas roku sa stal súčasťou politickej mašinérie a nič zvláštne sa z jeho strany nedeje. Podnikateľ, ktorý sa stane politikom, nemá žiadny význam, lebo my nepotrebujeme zmeniť individuálnych politikov, ale celý zmysel politiky. Potrebujeme politikov, ktorí reprezentujú svoju miestnu komunitu a nemajú za sebou žiadny medzičlánok v podobe politických strán.

.vy tvrdíte, že tak ako v ekonomike odpadávajú distribučné medzičlánky medzi výrobcami a spotrebiteľmi, strany sú prebytočné ako medzičlánok medzi občanmi a volenými zástupcami. No nie sú politické strany len výrazom kolektívnych záujmov voličov?
Prečo by nemohol existovať samostatný kandidát, ktorý bude presadzovať napríklad kresťanské myšlienky a ak mu ľudia uveria, zvolia si ho?! Iný kandidát zase môže presadzovať podnikateľské myšlienky a zvolia ho tiež...

.no aj keby ste tie osobnosti volili samostatne, ich zdieľané záujmy alebo rozdiely napokon k vzniku nejakých frakcií v zastupiteľskom zbore povedú. Veď tak sa strany napokon historicky vyvinuli.
Karel Čapek, ktorý poznal prvorepublikovú politickú scénu, kde partokracia bujnela, tvrdil, že najväčším nepriateľom demokracie je strana. Pretože zarovnáva a podriaďuje osobné myslenie a preferencie straníckej mašinérii. V demokracii má každý poslanec hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nie podľa toho, ako mu predpíše strana. Ak bude v parlamente viac osobností, ktorým sú blízke napríklad kresťanské hodnoty, oni sa nemusia organizovať do strany. Prosto budú individuálne podporovať pohyby, ktoré sú im blízke. Strany sú dnes v podstate politickými podnikateľskými subjektmi. Ich cieľom je udržať len stranu samotnú. Nech už sa s národom stane čokoľvek. Mmilan Zelený/
Je česko-americký ekonóm. Narodil sa v roku 1942 v Kluckých Chvaloviciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe a University of Rochester. Po sovietskej invázii v roku 1968 sa už do Československa nevrátil a prijal americké občianstvo. Od roku 1982 pôsobí na Fordham University v štáte New York ako profesor manažmentu. Je autorom množstva odborných článkov, štúdií a kníh z oblasti ekonómie, riadenia podnikov či kybernetiky. Žije v štáte New Jersey. Slovensko navštívil v rámci prednáškového cyklu CEQLS na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite