Bojí sa o neho. Keď sa syn vracia s nákupom domov, zbadá, ako z mestskej brány vychádza divný pár. Ona, tehotná, sedí na osliatku a on, zarastený, ich kamsi vedie. Chlapec ich začne špehovať. Otec ho pritom vždy varoval, aby si na bradatých židov dával pozor, ale teraz ho niečo púta.
Neskoro popoludní tajuplný pár vstupuje do opustenej maštale. Chlapec z nich nespúšťa oči. Keď sa vnútri rozhorí slabé svetielko, nazbiera odvahu a nenápadne nazrie dnu. Vidí žiarivú tvár ženy, ktorá hovorí mužovi: „Drahý Jozef, mám hlad aj smäd a dobre viem, že aj ty“. Chlapcovi sa rozhorúči srdce, a presne vie, čo urobí. Rázne vbehne dnu a povie: „Nech sa páči, krásna pani, toto všetko je pre vás!“ Položí nákup, nečaká na odpoveď a upaľuje domov. Cestou počuje nádherné spevy a vidí divné svetlá. Doma všetko dychtivo rozpovie.
Hladný otec ale nemá pochopenie, berie remeň a dáva chlapcovi príučku. Ten ani nemukne, hoci inokedy reve na celé mesto. Pred spaním za ním prichádza mama, aby mu ošetrila rany. Je ohromená, že synova koža je nedotknutá. „Nebolelo ma to, mamička.“ Matka ho privinie a povie: „Teraz viem, že si nám hovoril pravdu.“ Chlapec sa volal Poncius Pilát. Ten, ktorý neskôr počas umývania rúk túžil zabudnúť.
Tento text venujem všetkým, ktorí sa v tomto roku rozhodli z Lásky všeličo pre toho druhého odtrpieť. Takéto sebazaprenie nebolí. Nezabúdajte!
Neskoro popoludní tajuplný pár vstupuje do opustenej maštale. Chlapec z nich nespúšťa oči. Keď sa vnútri rozhorí slabé svetielko, nazbiera odvahu a nenápadne nazrie dnu. Vidí žiarivú tvár ženy, ktorá hovorí mužovi: „Drahý Jozef, mám hlad aj smäd a dobre viem, že aj ty“. Chlapcovi sa rozhorúči srdce, a presne vie, čo urobí. Rázne vbehne dnu a povie: „Nech sa páči, krásna pani, toto všetko je pre vás!“ Položí nákup, nečaká na odpoveď a upaľuje domov. Cestou počuje nádherné spevy a vidí divné svetlá. Doma všetko dychtivo rozpovie.
Hladný otec ale nemá pochopenie, berie remeň a dáva chlapcovi príučku. Ten ani nemukne, hoci inokedy reve na celé mesto. Pred spaním za ním prichádza mama, aby mu ošetrila rany. Je ohromená, že synova koža je nedotknutá. „Nebolelo ma to, mamička.“ Matka ho privinie a povie: „Teraz viem, že si nám hovoril pravdu.“ Chlapec sa volal Poncius Pilát. Ten, ktorý neskôr počas umývania rúk túžil zabudnúť.
Tento text venujem všetkým, ktorí sa v tomto roku rozhodli z Lásky všeličo pre toho druhého odtrpieť. Takéto sebazaprenie nebolí. Nezabúdajte!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.