Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rodinné tajnosti

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Dokumentárny film Anabely Žigovej Salto mortale, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenskej klubovej distribúcie, sa začína zistením, že režisérkin nebohý otec sa pohyboval v štruktúrach ŠtB.

Ľudia, v ktorých prítomnosti sme sa narodili a vyrastáme. Hodnoty a postoje, ktoré nám vštepia. Krajina, kde chodíme do školy, vyberáme si budúcu profesiu. Materinský jazyk, ktorým rozmýšľame a uchopujeme svet. Minulosť, ktorá by mala byť v súlade so súčasnosťou. To všetko (a čosi aj navyše) sa spolupodieľa na tom, aby človekova identita, osobnostná integrita stáli na pevných nohách.

.rodičia a deti
Stať sa rodičom znamená prijať na plecia obrovský kus zodpovednosti. Tej zodpovednosti je toľko, že niekedy zadusí aj horúcu lásku a stovky počiatočných predsavzatí. Udržať niekoho pri živote, formovať jeho charakter, stáť pri ňom aj v pľušti a vypustiť ho do života ako zrelého jedinca, to nie je len tak mirnix-dirnix prácička. Matky a otcovia riešia vo vzťahu k svojim ratolestiam všelijaké veci, od drobností po meritórne záležitosti. Z času na čas napríklad aj: Koľko zo seba mám odkryť, aby sa nestratilo nebezpečne priveľa z mojej rodičovsko-božskej glorioly, akú sa mi podarilo získať, keď bol potomok ešte malý a celkom na mňa odkázaný?
Byť dieťaťom tiež nebýva celkom jednoduché. Roky rokúce oddane cupkáte pri bohyni a bohovi, celkom sa na nich spoliehate. Potom podrastiete. Podučíte sa tomu i onomu. Čoraz väčšmi rozumiete dospeláckym zákutiam existencie, čoraz menej sa okoliu darí pred vami ukrývať nepríjemné. Ste na to hrdí. Už nie ste len (ne)poslušná ovečka, už božstvu začínate byť partnermi. A potom sa to stane: Narazíte na múr až vám v hlave zaduní hrom.  
O tomto, ale nielen o tomto, je film Anabely Žigovej Salto mortale.
Anabela Žigová (1974) pochádza zo Slovenska, ale už vyše desať rokov žije a pôsobí prednostne v New Yorku. Študovala v Bratislave, vo Francúzsku aj v Spojených štátoch. Je výtvarníčkou – vystavovala v USA, v drážďanskej Kunsthalle, v Miláne, Prahe... A je aj filmárkou, tvorí a produkuje najmä krátke (experimentálne snímky). Premietali sa v NY, na Berlinale, vo Viedni, vo Švajčiarsku a inde. Aj na Slovensku, napríklad na Artfilme. Salto mortale je debutový projekt pre „normálnu“ distribučnú sieť slovenských kín.
Salto mortale znamená v preklade doslova salto smrti, teda smrteľne nebezpečný akrobatický premet. V prenesenom význame slova sa týmto termínom označuje zúfalo nebezpečný čin. A práve ten prenesený význam je pre Žigovej film podstatný. Jeho rozprávanie sa totiž začína v momente, keď sa autorka a hlavná predstaviteľka v jednej osobe dozvedá (akoby mimochodom) na prechádzke v parku, kočíkujúc neterku, od svojej mamy hromovú správu, ktorá jej identitu z pevných nôh postaví na vratké nožičky: Otec sa aktívne pohyboval v štruktúrach Štátnej bezpečnosti. Otec je však po smrti, po odpovede priamo k prameňu sa teda ísť nedá. A mama odmieta povedať viac. Pravdepodobne zo strachu, aby poškodenú povesť svoju i nebohého manžela nepoškodiila ešte väčšmi. Anabela sa snaží prelomiť matkino mlčanie, no nedarí sa jej. Preto sa odkrývanie rodinného špinavého tajomstva musí odohrávať sprostredkovane. Prostredníctvom priateľov, kolegov, pracovníkov v Ústave pamäti národa. A vlastných spomienok a myšlienok.

.vo dverách
Filmové rozprávanie Salta mortale sa odvíja v dvoch hlavných líniách. Prvá je tak trochu detektívna, dokumentárna, v nej dcéra pátra po okolnostiach a hĺbke otcovho zlyhania, hľadá odpovede na objektívne, no najmä tie subjektívne otázky. V zrelej žene sa ozýva vystrašené, nerozumejúce, oklamané dievčatko. Vypovedajú nie celkom očití svedkovia, ani archívy nevydajú toľko informácií, koľko by Žigovej pomohlo. Prešľapovanie na mieste len zvýrazňuje nepríjemnosť situácie, v ktorej sa autorka (v skutočnosti aj na plátne) ocitla. Druhú vrstvu snímky tvoria inscenované časti, často sprevádzané režisérkiným vnútorným monológom – akrobati na veľkej trampolíne, muži v tmavých oblekoch v kaviarni. Dve línie spolu nie vždy šťastne kooperujú, občas ich striedanie pôsobí násilne, niekedy je trefné, občas premýšľanie diváka obohacuje, niekedy väčšmi vypovedá o autorských rozpakoch.
Anabela Žigová vo svojom filme otvorila dôležitú tému: Ako sa človek zababre a prípadne následne očistí od (moderných dedičných) hriechov na verejnej, rodinnej i tej najosobnejšej úrovni? Hriech od čias Adama a Evy súvisí so strachom a hanbou, tiež so snahou byť kýmsi viac než sme. Napríklad rodičovským božstvom. Alebo držiteľom úspešnej kariéry. Alebo plavcom v pokojných vodách, hoci zúri búrka (budovateľov komunizmu). Alebo... Alebo... Film Salto mortale odpoveď na prvú časť otázky  – o zababraní – možno ani nenájde, odpoveďou na druhú časť otázky – o očistení – je vlastne on sám. Bez poznania a priznania viny sa očisťovanie seba i druhých nemôže ani len začať.
Vnímanie a reflektovanie nie práve najpríjemnejšej minulosti osobnej, rodinnej, národnej, štátnej, a pokusy o nastolenie aspoň akej-takej mentálnej rovnováhy medzi tým, čo bolo, je a bude, nepatria síce k základnej, ale užitočnej výbave človeka. Anabela Žigová činí svoj pokus odvážne verejne, hoci je aj rodinný biľag veľký. Až potiaľto by bolo všetko v úplnom poriadku. Čosi však v jej výpovedi škrípe. Úprimnosť sa totiž v Salto mortale mieša s priveľkou dávkou naivity, ktorá veku režisérky už veru nijakovsky nesvedčí. Veci sa opakujú, ale neprehlbujú. Anabela Žigová pristúpila k dverám veľkej témy, ale nevošla nimi dovnútra. Škoda.
.autorka je stála spolupracovníčka .týždňa.

Salto mortale (Slovensko, USA 2014). Námet, scenár, réžia: Anabela Žigová. Kamera: Tomáš Vitek. Hudba: Jozef Vlk. Strih: Jana Nemčeková. Hrajú: Tomáš Varga, Vladimír Kordoš, Jozef Hašto, Lucia Danielovičová, Emil Bartko, Ivica Vidrová, Tereza Langerová a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite