Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oxfordská cenzúra

.iva Mrvová .časopis .spoločnosť

Debatujú o LGBT témach, diskutujú s Edwardom Snowdenom, pozývajú predstaviteľov štátov, ktoré dlhodobo systematicky potláčajú ľudské práva. Ak však dôjde na diskusiu o potratoch, je nebezpečná, a tak je nevyhnutné ju v okamihu zrušiť. Variácie slobody slova na univerzitách v 21. storočí.

Nedávno sa na pôde prestížnej Oxfordskej univerzity odohral zaujímavý a pomerne mrazivý moment. Kultivovaná diskusia, ktorá historicky tvorí vitalitu každej akademickej pôdy, bola náhle zrušená, aby nenarušila „mentálne bezpečie“ svojich študentov. Témou mala byť pomerne citlivá otázka potratov. Nešlo však o ukričanú snahu mobilizovať davy, agresívnu rétoriku ani hompáľajúce sa ružence, ale o čisto akademické podujatie. Študentská organizácia Oxfordskí študenti za život (Oxford Students for Life) vytvorila priestor na diskusiu o probléme, ktorý považuje za dôležitý. „Za posledný rok sa v Británii vykonalo viac ako 185 000 potratov. Čo to hovorí o našej národnej kultúre? Je to znak rovnosti alebo nám to napovedá, že s ľudským životom narábane nedbalo?“ stálo v úvode pozvánky na podujatie, ktoré by ste dnes na stránkach sociálnej siete hľadali márne.
Avizovanú debatu mali viesť dvaja poprední komentátori, Timothy Stanley a Brendan O’Neill. Zatiaľ, čo prvý obhajoval pozíciu pro-life, druhý v kontexte potratov jasne zastával možnosť voľby. Na pláne nebolo homogénne a vláčne prikyvovanie si bez potrebnej iskry, zastúpené boli obe strany. Krátko po zverejnení podujatia však nastala mobilizácia. Sociálne siete zaplavila kampaň, v ktorej rámci sa pripravoval hromadný bojkot. Feministická skupina, tvorená približne tromi stovkami ľudí, bola v prípade konania debaty pripravená protestne zakročiť. Každý, kto v tom momente veril, že ide iba o dočasný zlý žart a slobodnú diskusiu na jednej z najprestížnejších univerzít nemá čo ohroziť, zostal ohromený. Kolégium Christ Church vo vyhrotenej situácii radšej kapitulovalo a debatu zrušilo. Čo sa vlastne stalo?

.argumentácia a intonácia
„Je absurdné myslieť si, že by sme mali počúvať debatu dvoch mužov o tom, ako by mali ľudia s maternicou narábať so svojím telom. Formovanie reprodukčnej politiky tu prenechávame tým, ktorí nikdy nezažijú skúsenosť, keď je potrat východiskom,“ vyjadrila sa vo svojej žiadosti na okamžité zrušenie diskusie oxfordská feministická skupina WomCam. Ich argumentácia bola postavená na zdôraznení dvoch bodov. Prvý z diskusie o potratoch na základe biologickej podstaty vyraďoval mužov. Druhý bod požadoval zrušenie pripravovanej debaty z dôvodu ochrany študentov, konkrétne ich „mentálneho bezpečia“. Zatiaľ, čo pri prvom je potrebné dodať, že organizácia Oxfordských študentov za život v tomto roku usporiadala dve debaty výlučne so ženskými hosťami, druhý argument si pýta priestor na hlbšiu kontempláciu. Nepochybne šlo o úmysel chrániť študentky, ktoré potrat v minulosti absolvovali. Zrušiť však okamžite celú diskusiu bolo rozhodnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do slobody slova v priestore, kde mal byť dominantou.

.oxfordské paničky
Sociálne médiá prežívali extázu. Ako povedal v následnej  reflexii zdesený Brendan O’Neill, nikdy nebolo také jednoduché vybičovať falošný pocit ako dnes, keď technológie vytvárajú okamžitý priestor na prieliv masového pobúrenia. Sám prišiel na univerzitu obhajovať stanovisko pro-choice. Sám však zistil, že tak nemôže urobiť, pretože bol odstavený vyhrotenými emóciami študentov ešte skôr, ako mohol uviesť svoj názor. Ako muž na to nemal právo, zhodli sa protestujúci.
Angličtina pre tento kontext obsahuje špecifický pojem stepfordský študent. Spojenie nie náhodou splýva s názvom satirickej adaptácie Stepfordských paničiek, submisívnych naprogramovaných tiet, ktorých kritická myseľ je považovaná za prežitok. Sila obáv stepfordských študentov z plánovanej debaty sa v rámci sociálnych médií vyostrila. Vznikali kampane, modeloval sa hashtag, pribúdali lajky od fanúšikov, ktorí vyradili diskusiu z hry skôr, ako rečník predniesol úvodné slovo. WomCam spravili zo študentov nie interaktívne publikum dychtivé po poznaní, ktoré využíva príležitosť kriticky myslieť, pretriasa ponúkanú argumentáciu a kladie ťažké otázky, ale sivý konformný povlak, kulisu, ktorá zvetráva a je potrebné opatrne ju obchádzať.

.potraty len podľa nás
Zo situácie možno vyvodiť niekoľko zaujímavých dôsledkov. O potratoch je možné verejne diskutovať, ale iba za určitých podmienok. V prvom rade musíte byť žena, v druhom nesmiete byť proti nim. Sledujúc obe strany nie je tiež možné prehliadnuť rozmanitosť prístupu. Zatiaľ, čo WomCam brojil za zrušenie diskusie a v rámci potratovej problematiky tvrdo stanovoval pravidlá slobody slova, organizátori debaty pozývali feministické hnutie na spoluprácu. „Sme si vedomí, že ide o problém, ktorý zvlášť postihuje ženy a čiastočne aj preto sme na posledné dve debaty pozvali rečníčky. Ako znamenie nášho záväzku k dialógu o tejto náročnej otázke preto pozývame WomCam k spolupráci pri prípravách diskusií do ďalšieho obdobia.“ Tiež je zaujímavé upriamiť pozornosť na reakcie kompetentných, ktorí majú pod kontrolou to, kto priestor dostane. Na akom princípe sa rozhodujú, kedy je debatovať povolené a kedy, naopak, nie?
Oxford, ktorého prípad sa silne medializoval, však vo vzniknutej situácii nie je jediný. Podobnú skúsenosť majú aj ďalšie univerzity. Na jednej z nich, Cardiffskej univerzite (Cardiff University), bude čoskoro prebiehať valné zhromaždenie študentov. Má sa tam okrem iného hlasovať aj o umožnení práv hnutiam pro-life. Cenzúra vyvolala znechutenie. Koalícia tamojších študentov, vrátane členov hnutia pro-life, kresťanov, moslimov, LGBT a ateistických skupín, sa spojili pod názvom Nechajte Cardiffskú univerzitu slobodnú. Ich hovorkyňa, Madeleine Page, zdôrazňuje, že tu nejde o ochranu práv zástancov pro-life, ale o všetkých študentov. „Sme presvedčení, že študenti majú mať právo vyjadriť svoje názory. Hnutie pro-choice túto zásadu preukázateľne porušuje.“
Nezáleží na tom, či ste pochodovali v Košiciach, ste viac liberál, konzervatívec, alebo sa politicky stále hľadáte. Nezáleží tak veľmi ani na tom, že netriedite odpad, inklinujete k radikálnemu feminizmu a jadrové Mochovce považujete za jediné energetické riešenie. Názorové línie sa v rámci obyvateľstva prirodzene rôznia, a to je práve dôvod, prečo je otvorená a kultivovaná diskusia pre spoločnosť nevyhnutná. Žijeme v režime, kde sloboda slova tvorí základ. Aby sme sa nemuseli opätovne pateticky vracať do 17. storočia a voltairovsky pripomínať: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale budem až do poslednej kvapky krvi brániť vaše právo povedať to.“
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite