Dlho si všetci mysleli, že lieskové oriešky pochádzajú z ďalekej Ázie. Nasvedčovali tomu aj prvé písomné zmienky v 5 000 rokov starých manuskriptoch, až kým v deväťdesiatych rokoch neobjavili neúnavní a vo všetkom sa rýpajúci archeológovia čudný nález na škótskom ostrove Colonsay. Išlo o plytkú dieru, ktorá bola plná lieskovcových škrupín. Nález datovali do obdobia 7 000 rokov pred naším letopočtom.
Takže liesky nielenže už vtedy v Európe rástli, ale dokonca ich ľudia aj zbierali, konzumovali a škrupiny vyhadzovali na vopred určené miesto. Bol to ťažký úder vyznávačom starej viery o tom, že lieskovce sa do Európy rozšírili vďaka Grékom a neskôr Rimanom, ktorí si ich priniesli zo svojich dobyvačných výprav. Nakoniec sa im prisúdilo víťazstvo aspoň v tom, že im Gréci podarovali meno – korylus, čo znamená vo voľnom preklade zo starogréčtiny vojenská prilba.
.studne, Popolušky a strelný prach
Lieska je tu teda s nami na starom kontinente odjakživa a veruže sa aj poriadne vryla do našich myslí. Stačí si len spomenúť na to, že jej prúty, ktoré sa tak skoro ozývajú na jar svojím pučaním a otravným peľom, oplývali magickou silou a rôznym šamanom pomáhali pri eskamotérskych davových sugesciách so štipkou transcendentného zážitku.
Dodnes môžeme vidieť bezprizorných ľudí, potulujúcich sa naverímboha po lúkach s rozštiepenými prútmi liesky, ako hľadajú spolu s napätými vlastníkmi pôdy zdroj vody. Zrazu sa nerozštiepený koniec ohne nadol a majiteľ už vie, koľká bije. Bude si musieť vyhrnúť rukávy a kopať studňu.
Nehovoriac o tom, ako rázne sa lieskovec zapísal do európskych rozprávok. Veď si len spomeňme na úbohú Popolušku. Nebyť troch divných orieškov, čo cvrnkli sluhovi do nosa, ostane zrejme naveky preberať hrach niekde v kúte celá od popola a my nemáme čo v telke pozerať na Vianoce a Veľkú noc.
No lieskový orech a lieska majú prsty vo viacerých ľudstvu mimoriadne prospešných veciach. Napríklad drevné uhlie z liesky sa využívalo na výrobu strelného prachu a kresliacich uhlíkov, olej z orieškov zas v parfumérii a v maliarstve.
.zimná potrava Rimanov
Najdôležitejšie na lieske z nášho, kulinárskeho hľadiska sú, samozrejme, orechy. Kto miluje nugát, pralinky či iné čokoládové pochutiny alebo len obyčajné dezerty, nedá na tieto malé hnedé guľôčky dopustiť v nijakom ohľade. Už za Plínia Staršieho ich jedli Rimania na kvantá, spolu s gaštanmi boli lieskovce vlastne jednným z hlavných zdrojov potravy, keď prišla zima. Teda, v prípade Rimanov – keď sa trošku ochladilo. Tí ich aj začali kultivovať do podoby, akú poznáme dnes. Ich krásne guľaté jadro, plné sladkasto-horkého pôžitku, hneď zaujalo všetkých možných labužníkov a začali sa orieškami vážnejšie zaoberať. A po príchode kakaa už nebolo väčšieho a trvácnejšieho páru na svete, ako bola čokoláda a lieskovce.
.zlé správy z Turecka
Dnes sa väčšina lieskovcov pestuje v Turecku, v Iráne a na Kaukaze. Pričom vraj štvrtinu globálnej produkcie spotrebuje istá firma na vyrábanie dobre známej a hriešne návykovej orieškovo-nugátovej nátierky.
S lieskovcami je však tento rok veľký problém. Turecko totiž zasiahli na jar mrazy a krupobitie. Úroda lieskovcov, ktorých oberačka je práve v plnom prúde, bude tento rok, zdá sa, mizivá. Takže ak gazdinky náhle zistili, že lieskovce akosi miznú z pultov alebo rapídne podraželi, tu je ten dôvod. Rovnako sa to zrejme bude týkať aj spomínanej nátierky.
V každom prípade sa na tento úbytok treba pripraviť a na Vianoce rátať s tým, že isté obľúbené cukrovinky skrátka budú na sviatočnom stole chýbať. Možno sa znova potešia alergici, pretože lieskovce vedia potrápiť tých, čo majú nielen peľovú, ale aj potravinovú alergiu.
.autor je scenárista.
Lieskovce inak/
Lieskovce sa dajú využiť nielen v kuchyni na prípravu rôznych cukroviniek. Buďme predsa trochu kreatívni! Kedysi totiž lieskovce plnili oveľa väčšiu úlohu aj v normálnej strave. Múkou z lieskovcov sa veselo zahusťovali omáčky, podobne, ako sa to dnes znova začína robiť s mandľovou múkou. Dokonca sa v nasekaných lieskovcoch obaľovali rôzne mäsá pred vyprážaním. Lieskovce totiž najmä divine pridávajú neuveriteľný šmrnc, sladkastý akord, ktorý sa k nej mimoriadne hodí. Z pomletých lieskovcov sa robili aj vynikajúce orechové plnky, ktoré mäso neuveriteľne prehriali svojou vôňou. Kto sa toho trošku obáva, nech pokojne siahne po inom zázraku, ktorý pochádza z lieskovcov, konkrétne po oleji, ktorý sa z nich lisuje. Nedá sa na ňom síce restovať, vyprážať či inak tepelne upravovať potraviny, no do šalátov je ako stvorený. Skvelá náhrada alebo výmena za obohratý panenský olivový olej. Netreba prízvukovať, že sa hodí rovnako do zeleninových, ako aj do tých ovocných. Novú chuť si určite zamiluje každý chuťový dobrodruh či labužník.
Takže liesky nielenže už vtedy v Európe rástli, ale dokonca ich ľudia aj zbierali, konzumovali a škrupiny vyhadzovali na vopred určené miesto. Bol to ťažký úder vyznávačom starej viery o tom, že lieskovce sa do Európy rozšírili vďaka Grékom a neskôr Rimanom, ktorí si ich priniesli zo svojich dobyvačných výprav. Nakoniec sa im prisúdilo víťazstvo aspoň v tom, že im Gréci podarovali meno – korylus, čo znamená vo voľnom preklade zo starogréčtiny vojenská prilba.
.studne, Popolušky a strelný prach
Lieska je tu teda s nami na starom kontinente odjakživa a veruže sa aj poriadne vryla do našich myslí. Stačí si len spomenúť na to, že jej prúty, ktoré sa tak skoro ozývajú na jar svojím pučaním a otravným peľom, oplývali magickou silou a rôznym šamanom pomáhali pri eskamotérskych davových sugesciách so štipkou transcendentného zážitku.
Dodnes môžeme vidieť bezprizorných ľudí, potulujúcich sa naverímboha po lúkach s rozštiepenými prútmi liesky, ako hľadajú spolu s napätými vlastníkmi pôdy zdroj vody. Zrazu sa nerozštiepený koniec ohne nadol a majiteľ už vie, koľká bije. Bude si musieť vyhrnúť rukávy a kopať studňu.
Nehovoriac o tom, ako rázne sa lieskovec zapísal do európskych rozprávok. Veď si len spomeňme na úbohú Popolušku. Nebyť troch divných orieškov, čo cvrnkli sluhovi do nosa, ostane zrejme naveky preberať hrach niekde v kúte celá od popola a my nemáme čo v telke pozerať na Vianoce a Veľkú noc.
No lieskový orech a lieska majú prsty vo viacerých ľudstvu mimoriadne prospešných veciach. Napríklad drevné uhlie z liesky sa využívalo na výrobu strelného prachu a kresliacich uhlíkov, olej z orieškov zas v parfumérii a v maliarstve.
.zimná potrava Rimanov
Najdôležitejšie na lieske z nášho, kulinárskeho hľadiska sú, samozrejme, orechy. Kto miluje nugát, pralinky či iné čokoládové pochutiny alebo len obyčajné dezerty, nedá na tieto malé hnedé guľôčky dopustiť v nijakom ohľade. Už za Plínia Staršieho ich jedli Rimania na kvantá, spolu s gaštanmi boli lieskovce vlastne jednným z hlavných zdrojov potravy, keď prišla zima. Teda, v prípade Rimanov – keď sa trošku ochladilo. Tí ich aj začali kultivovať do podoby, akú poznáme dnes. Ich krásne guľaté jadro, plné sladkasto-horkého pôžitku, hneď zaujalo všetkých možných labužníkov a začali sa orieškami vážnejšie zaoberať. A po príchode kakaa už nebolo väčšieho a trvácnejšieho páru na svete, ako bola čokoláda a lieskovce.
.zlé správy z Turecka
Dnes sa väčšina lieskovcov pestuje v Turecku, v Iráne a na Kaukaze. Pričom vraj štvrtinu globálnej produkcie spotrebuje istá firma na vyrábanie dobre známej a hriešne návykovej orieškovo-nugátovej nátierky.
S lieskovcami je však tento rok veľký problém. Turecko totiž zasiahli na jar mrazy a krupobitie. Úroda lieskovcov, ktorých oberačka je práve v plnom prúde, bude tento rok, zdá sa, mizivá. Takže ak gazdinky náhle zistili, že lieskovce akosi miznú z pultov alebo rapídne podraželi, tu je ten dôvod. Rovnako sa to zrejme bude týkať aj spomínanej nátierky.
V každom prípade sa na tento úbytok treba pripraviť a na Vianoce rátať s tým, že isté obľúbené cukrovinky skrátka budú na sviatočnom stole chýbať. Možno sa znova potešia alergici, pretože lieskovce vedia potrápiť tých, čo majú nielen peľovú, ale aj potravinovú alergiu.
.autor je scenárista.
Lieskovce inak/
Lieskovce sa dajú využiť nielen v kuchyni na prípravu rôznych cukroviniek. Buďme predsa trochu kreatívni! Kedysi totiž lieskovce plnili oveľa väčšiu úlohu aj v normálnej strave. Múkou z lieskovcov sa veselo zahusťovali omáčky, podobne, ako sa to dnes znova začína robiť s mandľovou múkou. Dokonca sa v nasekaných lieskovcoch obaľovali rôzne mäsá pred vyprážaním. Lieskovce totiž najmä divine pridávajú neuveriteľný šmrnc, sladkastý akord, ktorý sa k nej mimoriadne hodí. Z pomletých lieskovcov sa robili aj vynikajúce orechové plnky, ktoré mäso neuveriteľne prehriali svojou vôňou. Kto sa toho trošku obáva, nech pokojne siahne po inom zázraku, ktorý pochádza z lieskovcov, konkrétne po oleji, ktorý sa z nich lisuje. Nedá sa na ňom síce restovať, vyprážať či inak tepelne upravovať potraviny, no do šalátov je ako stvorený. Skvelá náhrada alebo výmena za obohratý panenský olivový olej. Netreba prízvukovať, že sa hodí rovnako do zeleninových, ako aj do tých ovocných. Novú chuť si určite zamiluje každý chuťový dobrodruh či labužník.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.