Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysoká kultúra Stanislava Valla

.stanislav Vallo .časopis .klub

Včera večer. Vlastne nie: tohto roku, skôr tak. V máji tohto roku, presnejšie: 22. mája tohto roku uplynulo 140 rokov od istej hudobnej aj kultúrnej (par ecellence) udalosti. No a včera večer dostali nadšenci hudby, kultúry, dejín, Európy, dejín Európy, spomienok, budúcnosti, mierovej budúcnosti a ešte nadšenci mnohých iných vecí možnosť prežiť niečo podobné. Nanovo a naplno. V bruselskej bazilike Koekelberg vyvrcholil záverečným koncertom (v prítomnosti belgického kráľovského páru) projekt Tisíc hlasov za mier, v rámci veľkého multikultúrneho Festival van Vlaanderen Brussel.

Z tisíc hlasov bol napokon 1291-členný zbor zostavený z 39 zborov z 18 krajín. Impozantné? Sotva, to je prislabé vyjadrenie celkového dojmu. Možno nadprirodzene pekné, dojímavé, silné, burcujúce a aj burácajúce, všetko tam bolo, v podaní Bruselskej filharmónie a pod taktovkou Estónca Andresa Mustonena.  V rámci večera skvelej dramaturgie odzneli diela Číňana Tan Duna, Nóra Olu Gjeila, Španiela (a Katalánca) Pabla Casalsa, Rusky Sofie Gubaiduliny a Belgičana (a Fláma) André Devaera. No ale potom. Potom  nasledovalo posledné číslo koncertu: pre túto príležitosť (pripomienka vypuknutia I. svetovej vojny) napísané dielo (prítomného) Poliaka Krzystofa Pendereckeho Dies illa. Koncert pre symfonický orchester, veľký zbor a troch sólistov. Soprán, mezzosoprán a bas, čiže Johanna Rusanen, Agniezska Rehlis a Nikolaj Didenko. A dielo odznelo, pravdaže, vo svetovej premiére.  Slovenské (plus slovenské diplomatické) srdcia v plnej bazilike mohlo naozaj hriať vedomie, že v megazbore (pozri vyššie) znelo, zvučalo, klokotalo, zurčalo, diminuendovalo, ale aj burácalo a ziapalo ako o ratu (veď to bolo o vojne!) aj 25 slovenských hlasov: Canzona Neosolium z Banskej Bystrice. Skvelý zmiešaný zbor Akadémie umení pod taktovkou  Maestra Štefana Sedlického a starostlivým dohľadom pani prodekanky doc. Jany Škvarkovej, ArtD. Odvážim sa nepochybovať (bez prirovnávania), že všetci zažili večer navýsosť pamätný. A čo ten 24. máj 1874? Vtedy v Miláne po prvý raz zaznela Messa da Requiem. Verdi.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite