Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Tak zase priletel 17. november a doniesol so sebou niekoľko otrepaných refrénov a aj nejaké nové – nepochopiteľné. Donekonečna sa opakuje, že komunisti mali visieť na kandelábroch a všetko by dnes vyzeralo inak. Ktorí komunisti, prosím vás? Tí reformní, tí kariérni, tí starí, alebo tí čerství? Veď ich bolo ako červených kariet toť v Prahe na námestí! Čo mi pamäť siaha, v tom rozklade z osemdesiatych rokov už nebolo hrdinstvom ani len nevstúpiť do SZM. Ja som do SZM hrdinsky nevstúpila a nikto si to ani nevšimol!

Komunizmus sa už dusil vlastným chvostom. V každej rodine bol jeden spiaci komunista – proformálny. Hovoriť dnes, že strieľať komunistov v roku ´89 by bolo najlepšie riešenie je naozaj dosť radikálne. Asi ako postrieľať dnes všetkých konformistov. Zaujímavé, že tento refrén spievajú takmer všetci. A je tu aj refrén nový. Martin M. Šimečka si vo svojom obsiahlom článku v Projekte N sype popol na hlavu za  seba a všetkých novembrových intelektuálov okolo VPN za to, že v správnom čase neprevzali moc a nevyužili historickú príležitosť zmeniť krajinu. Článok má zdanlivo pokorný, sebakritický tón, ale v skutočnosti z neho trčí nafúkanosť a sebapreceňovanie. Vychádza z falošnej premisy, že národ by sa nechal viesť svojimi múdrymi intelektuálmi, keby sa tí chopili moci. Ktorý národ? Slovenský? Tak ako vzniklo evolúciou to isté oko na dvesto možných spôsobov, môžeme dať ruku do ohňa za to, že národnými vášňami zmietaní „proléti“ Slovenska by ich vyvrhli jedným vrhom ako perlorodka! Šimečka preceňuje vlastnú rolu a zároveň zhadzuje všetko podstatné, čo urobili ľudia Novembra aj v chaose sebe vlastnom. Toto je falošný refrén. A v konečnom dôsledku len nahráva populárnym novembrovým konšpirátorom, ktorými sa to tu len hemží. Milý pán Šimečka! Ak k nám nevtrhnú vetry z východu, dnes môže každý biely dvadsaťročný Slovák sochám na Námestí SNP nohy bozkávať. Zatiaľ hrozí len to, že štvrtý článok ústavy nahradí ten o posvätnosti manželského zväzku, a to sa dá prežiť.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite