Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Anton Popovič: Musel som dospieť oveľa skôr

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Riaditeľ Slovenského ochranného zväzu autorského SOZA, dirigent, skladateľ a producent Anton Popovič pri zmienke o oslavách 17. novembra s úsmevom hovorí, že si pripadá ako instantný revolucionár v prášku, ktorého raz za rok zalejú, aby na chvíľu „nabobtnal“.

Baví ma modelovať prostredie, v ktorom žijem.
Moja práca súvisí s postavením kultúry v spoločnosti, ktorá je u nás v nezávideniahodnej pozícii. Tam, kde je rozvinutá kultúra, tam aj spoločnosť funguje zdravšie, zmysluplnejšie. Moja práca je nesmierne akčná, občas je frustrujúce, že jej výsledky závisia od externého prostredia. Niekedy je jej navyše tak veľa, že v istom bode dňa ju len vypustím z ruky bez pocitu, že som niečo zavŕšil.

Spím málo, som nočný vták.
Často sa stáva, že sa skôr ako o druhej v noci do postele nedostanem. Ešte aj v spánku mám živé sny, v ktorých zasa na niečom pracujem. Keď sa nakopí veľa povinností, neviem sa ani v spánku uvoľniť, tak si relax nechávam až na víkend.

Som človek sauny.
Ak by sauna neexistovala, asi by som sa na túto planétu ani nenarodil. Možno by som sa mal presťahovať do Fínska. Fíni sú údajne schopní ísť naraz všetci do svojich sáun, toľko ich tam majú. Môj otec vo Fínsku dokonca vyhral nejakú súťaž, keď  istý čas vydržal v 120 °C. Fíni tvrdia, že sauna je prechod medzi reálnym a transcendentálnym. Človek si v saune vyčistí myseľ, je to v podstate miesto, kde telo bojuje o prežitie. Takmer každá firma má vo Fínsku svoju saunu, kde sa často realizujú dôležité rokovania. Aj politické rozhovory o odzbrojovaní medzi Američanmi a Rusmi prebiehali vo fínskych saunách.

S jogou som začínal v pätnástich.
Otcov kolega sa ňou intenzívne zaoberal, keď sme spolu letovali na našej chate, vyučoval ma podľa metód André van Liesbetha, všetky tie konštelácie hathajogy mi išli poľahky, najmä lotosový sed, bol to vtedy pre mňa veľký objav. Neskôr som prešiel na či-kung, čo je v podstate práca s energiou vedomia. Pri cvičení si v predstave vytvárate energetickú guľu, ktorú reálne plasticky v rukách cítite a pracujete s jej vyžarovaním. Či mi to pomáha? Bez toho sa dá len ťažko existovať.

Som schopný totálneho asketizmu.
Na jednej strane vydržím niekoľko dní hladovať, maximálne to bolo tuším 6 dní. Keď sa však predo mňa dostane chutné jedlo, tak nepoznám dno. Od sedemnástich rokov som smeroval k vegetariánstvu, každý druhý rok som vynechal istý druh mäsa. Išiel som na to pomaly a postupne, posledného pstruha som zjedol asi v roku 1994. Nebol som motivovaný  z etických dôvodov, ale je mi ľahšie na duši, že sa pre mňa nemusia diať všetky tie zabíjačky a výlovy.

Ženy si veľmi vážim.
Od malička ma k tomu viedla mama, preto sa so ženami dokážem priateliť, aj keď sa tvrdí, že priateľstvo medzi mužom a ženou neexistuje. Samozrejme, príroda do psychiky muža vložila veľmi silné vnímanie aspektov ženskosti, pred tým sa nedá ujsť, na tom však priateľstvo nie je postavené. Moja prvá literatúra v oblasti vzťahov bol Erich Fromm Umenie milovať. Ten mi pomohol zorientovať sa v zložitom období dospievania. Otec mi zomrel, keď som mal 17 rokov, posledných päť bol ťažko chorý, mama mala v tej súvislosti tiež veľké zdravotné problémy. Musel som dospieť oveľa skôr, ako som si predstavoval.

Zmysel života som našiel v rozvoji vedomia.
Či ide o vzťahy, kariéru, lásku, cestovanie, o čokoľvek, čo človeka baví – čím je vedomie konkrétnej individuality na vyššej úrovni, tým sa dá všetko z vymenovaných preferencií lepšie a zmysluplnejšie prežiť. Rozvoj vedomia veľmi súvisí s etickou integritou človeka, s pestovaním medziľudských vzťahov, s hľadaním duchovných právd, s vytváraním rovnováhy a harmónie. Problém našej civilizácie vidím v tom, že nadovšetko preferuje rast. „Viac, viac“ je naša mantra, v ktorej nepoznáme mieru, vychádzame pravdepodobne z toho, že sa dá donekonečna rásť. Potom sa však základňa pod ťarchou nahromadeného „rastu“ preváži a celá konštrukcia sa nám zrúti. Aj ten strom vie, pokiaľ si môže dovoliť rásť. Rast je, samozrejme, pre rozvoj dôležitý, musí byť však integrálne spojený s konceptom vytvárania rovnováhy.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite