Nezaujíma ma to, je to otravné. Ale manažérske chyby a fičúrski dodávatelia okrádajú aj mňa. Či chcem, či nechcem, podnikám v zdravotníctve. Takto: Zvolím si politika, on dosadí riaditeľa nemocnice a ten „riadi“. Keďže to celé spolu s ostatnými daňovými poplatníkmi platím ja, musím sa večer pri správach rozčuľovať, v ktorých nemocniciach chýbal na záchode toaletný papier a kto zas ukradol zo zadlženej nemocnice 600-tisíc eur jediným predraženým nákupom.
V súkromnom sektore je to ľahšie. Tam ma trápi iba pomer kvality a ceny. Ak sa mi dodávateľ nepozdáva, idem inde. Hej, aj pri niektorých zdravotníckych výkonoch môžem ísť inde, akurát mi to nepomôže. Pred účtom štátnych nemocníc neutečiem. Zdravotníctvo síce je „zadarmo“, no jeho oddlžovanie nie.
Ešte v roku 2007 prišiel SMER prvýkrát s pokrokovým návrhom. Spravme krok späť, vráťme sa k socialistickému modelu zdravotného poistenia so štátnym monopolom. Boli sme proti. Okrem štátnej kontroly toho, ako a čo sa bude nakupovať v zdravotníctve za naše odvody, sme v knihe Zdravý zisk opatrne navrhli, ako zastaviť nekonečnú sériu naozaj „posledných“ oddlžovaní: „Neviete to robiť, sú z toho len dlhy, rozkrádajú vám to pod nosom. Predajte to a z verejných zdrojov nakupujte výkony pre ľudí od konkurujúcich si najlepších súkromníkov za ozajstnú, trhovú cenu.“ Toto sme poradili štátu. Nepočúvol. Neprekvapilo. Zo štátneho sa kradne ľahšie ako od súkromníka. A keď ide o zdravie občanov, štát predsa nemôže hľadieť na cenu! Naozaj nehľadí.
Oficiálny dôvod, prečo štát podniká v zdravotníctve, ale nie je taký prízemný. Zdravotníctvo je vraj príliš dôležité na to, aby bolo ponechané trhu. Stále ma prekvapuje, ako týmto rozprávkam pre dospelých ľudia ochotne veria.
Doktor hneď po cisárskom pošle sestru od čerstvo utrápenej mamičky vypýtať neformálnu platbu za to, že sa to podarilo. Alebo: Nie všetky zle platené a strhané sestry zvládajú svoju frustráciu schovávať za masku citlivého správania sa k pacientom. Alebo: Vybielenie záznamu z karty po tom, ako lekár spravil chybu, záchody, ktoré vyzerajú ako logistické centrum infekčných ochorení, 31 stupňov o deviatej večer na urgentnom príjme štátnej krajskej nemocnice. Aké by potom bolo zdravotnícke peklo po tom, ako by sa nemocnice predali súkromným, na zisk hľadiacim supom? Hm... Ale moment, v súkromnom hypermarkete, kam som z urgentného príjmu išiel kúpiť mlieko, klimatizáciu mali.
Keď vyhráš voľby, môžeš všetko, povedal vedúci demokratického parlamentu, ktorého bývalá firma vysáva zo zdravotníctva desiatky miliónov eur. Tvrdím, že im to treba predať spod zadku. Nech v zdravotníctve prestanú byť voľby kľúčovou udalosťou. Na to je to naozaj príliš dôležité odvetvie.
.autor pracuje v INESS.
V súkromnom sektore je to ľahšie. Tam ma trápi iba pomer kvality a ceny. Ak sa mi dodávateľ nepozdáva, idem inde. Hej, aj pri niektorých zdravotníckych výkonoch môžem ísť inde, akurát mi to nepomôže. Pred účtom štátnych nemocníc neutečiem. Zdravotníctvo síce je „zadarmo“, no jeho oddlžovanie nie.
Ešte v roku 2007 prišiel SMER prvýkrát s pokrokovým návrhom. Spravme krok späť, vráťme sa k socialistickému modelu zdravotného poistenia so štátnym monopolom. Boli sme proti. Okrem štátnej kontroly toho, ako a čo sa bude nakupovať v zdravotníctve za naše odvody, sme v knihe Zdravý zisk opatrne navrhli, ako zastaviť nekonečnú sériu naozaj „posledných“ oddlžovaní: „Neviete to robiť, sú z toho len dlhy, rozkrádajú vám to pod nosom. Predajte to a z verejných zdrojov nakupujte výkony pre ľudí od konkurujúcich si najlepších súkromníkov za ozajstnú, trhovú cenu.“ Toto sme poradili štátu. Nepočúvol. Neprekvapilo. Zo štátneho sa kradne ľahšie ako od súkromníka. A keď ide o zdravie občanov, štát predsa nemôže hľadieť na cenu! Naozaj nehľadí.
Oficiálny dôvod, prečo štát podniká v zdravotníctve, ale nie je taký prízemný. Zdravotníctvo je vraj príliš dôležité na to, aby bolo ponechané trhu. Stále ma prekvapuje, ako týmto rozprávkam pre dospelých ľudia ochotne veria.
Doktor hneď po cisárskom pošle sestru od čerstvo utrápenej mamičky vypýtať neformálnu platbu za to, že sa to podarilo. Alebo: Nie všetky zle platené a strhané sestry zvládajú svoju frustráciu schovávať za masku citlivého správania sa k pacientom. Alebo: Vybielenie záznamu z karty po tom, ako lekár spravil chybu, záchody, ktoré vyzerajú ako logistické centrum infekčných ochorení, 31 stupňov o deviatej večer na urgentnom príjme štátnej krajskej nemocnice. Aké by potom bolo zdravotnícke peklo po tom, ako by sa nemocnice predali súkromným, na zisk hľadiacim supom? Hm... Ale moment, v súkromnom hypermarkete, kam som z urgentného príjmu išiel kúpiť mlieko, klimatizáciu mali.
Keď vyhráš voľby, môžeš všetko, povedal vedúci demokratického parlamentu, ktorého bývalá firma vysáva zo zdravotníctva desiatky miliónov eur. Tvrdím, že im to treba predať spod zadku. Nech v zdravotníctve prestanú byť voľby kľúčovou udalosťou. Na to je to naozaj príliš dôležité odvetvie.
.autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.