Všetko sa začalo oveľa skôr, ale až približne pred ôsmimi rokmi nás médiá začali intenzívne bombardovať alarmujúcimi správami o miznutí včelstiev. Slovo miznutie má svoje opodstatnenie, medzi obyvateľmi úľov totiž rapídne redli rady robotníc, bez ktorých zvyšok osadenstva nedokáže fungovať. Záhadou je, že ich uhynuté telá sa nenašli. Na území západného pobrežia Ameriky takto skončilo okolo 60 percent včelstiev, opustené úle však postupne hlásili aj v Európe, Česko a Slovensko nevynímajúc. Štáty ako Nemecko, Portugalsko, Grécko, Taliansko a mnohé ďalšie spustili poplach a pátranie po tom, čo je príčinou tohto stavu.
Zhodou okolností sa v tom čase zo všetkých strán intenzívne pretriasala škodlivosť mobilných telefónov. Keď mohli mať negatívny dopad na zdravie ľudí, tak prečo by nemohli byť jednou z možných príčinou úhynu včelstiev? Nosnou sa napokon stala hypotéza, že radiácia z mobilných telefónov poškodzuje navigačný systém, ktorým sa riadia včely. Dezorientovaný hmyz tým pádom nedokáže nájsť cestu späť do úľa, čo sa mu stáva osudným. To bola však len jedna z teórii o záhadnom miznutí včiel. Vedci postupne zisťujú, že ide o viacero faktorov. Škodlivý vplyv mobilov sa tak ocitol v spoločnosti škodlivého vplyvu pesticídov či extrémnych výkyvov počasia. Za miznutie včelstiev je zodpovedný aj spôsob hospodárenia, presnejšie, vysádzanie monokultúr slnečnice, repky olejnej a kukurice na veľkých plochách. Včely tým prichádzajú o pestrú stravu, čo oslabuje ich imunitu a životaschopnosť populácie.
.zachráňte Maju a Vilka!
Zatiaľ čo environmentalisti začali vyvíjať množstvo aktivít na záchranu včiel, praktickí alternatívci rovno schytili niekoľko úľov a zo záhrad či lúk ich preniesli na strechu či na balkón mestských bytov. Vďaka nadšencom, ktorí fungujú na celom svete, mohla FAO vydať vyhlásenie, že napriek tomu, že celkový počet včiel klesá, počet chovov rastie. S nimi však zároveň pribúda otázok, či sú mestá skutočne dobrým miestom pre úle. Nadšenci svoje konanie obhajujú teóriou, že v meste je minimum plôch ošetrovaných pomocou chémie, takže včelám by sa malo dariť. Či sa nemýlia, preverí budúcnosť, zatiaľ si musia poradiť najmä s protestujúcimi susedmi, pre ktorých nie je bzukot včiel upokojujúcou súčasťou rurálnej selanky. Časť obáv je opodstatnená už len preto, že žijeme v časoch, keď pribúda alergikov, a to najmä detí. Včela nie je pes – dokáže síce tolerovať človeka, ktorý sa o ňu stará, ale v čase, keď sa okolo kráľovnej tvorí roj, môže reagovať nevyspytateľne.
Včelstvá naďalej zachraňujú aj vedci. V Amerike do akcie pred niekoľkými rokmi nasadili napríklad stratégiu, ktorú dovtedy používali iba ozbrojené zložky. Išlo o metódu, pomocou ktorej je možné za krátky čas spracovať a vyhodnotiť výsledky veľkého množstva odobraných vzoriek a odhaliť, či skutočne obsahujú patogény. V prípade uhynutých včiel, ktoré boli onou biologickou vzorkou, to bol významný krok vpred, u všetkých totiž vedci našli škodlivý vírus a parazity.
.haňte ľud môj a nie GMO
Premorenie úľov klieštikom včelím v kombinácii s infekciami je pre včelstvá fatálne. Situáciu zhoršujú extrémne výkyvy počasia, najmä teplé zimy bez mrazov, ktoré by mohli rady škodcov čiastočne zdecimovať. Okrem toho k likvidácii prispieva tiež mor včelieho plôdiku. Ide o bakteriálnu nákazu, ktorá zasahuje časť čriev lariev. Po čase prederaví túto časť tela a dostáva sa do celého tela, čím larvu zabije. Momentálne jediným spôsob, ako sa ubrániť pred nákazou, je spaľovanie napadnutých včelstiev. Kým však odborníci zostavili predbežný zoznam vinníkov, čo zabíjajú včely, do úlohy podozrivého na istý čas dosadili aj GMO rastliny. Paradoxom je, že najmenej uhynutých včelstiev v Amerike vykazovali oblasti, kde sa takéto plodiny pestujú na veľkých plochách.
Dokážeme žiť bez medu? To nemusíme, veď potravinársky priemysel zvládol už iné výzvy, akou je výroba syntetického medu. A čo včely? Prežijeme bez nich? Teoreticky áno, ale... Aj bežní záhradkári vedia, že včely sú dôležitými opeľovačmi a ich prácu plne nenahradia ani iné druhy hmyzu, ani prírodné živly (napríklad vietor). Rastliny, ktoré potrebujú takýto postup na to, aby bohato zarodili, nepatria medzi potraviny, ktoré sú pre nás životne dôležité, čiže hladomor z tohto dôvodu ľudstvu nehrozí. Ide skôr o tzv. luxusný tovar ako maliny, čerešne, mandle, káva a podobne, čiže potraviny, ktoré kupujeme pre potešenie svojich chuťových pohárikov. No a s jedlom rastie nielen chuť na ďalšie debužírovanie, ale aj ceny a najmä podnikavosť farmárov, ktorí neustále rozširujú svoje plantáže. Tým pádom uberajú z prirodzeného prostredia včelám, iným druhom hmyzu a aj zvieratám. Je to uzavretý okruh, po ktorom krúžime vďaka svojej rozmaznanosti. Áno, pravdepodobne by sme časom našli náhradný spôsob, ako efektívne nahradiť prácu včiel a iných potenciálnych opeľovačov, napokon, ručne opeľujú rastliny nielen majitelia menších skleníkov, ale aj niektorí farmári najmä v zahraničí. To je však už iná kapitola. Bez typického včelieho bzukotu, bez niektorých rastlín a keď chceme byť sentimentálni, tak aj bez voňavých medových plástov, medových týždňov a rozprávok, akými je tá o včielke Maji.
.autor je zoológ.
Zhodou okolností sa v tom čase zo všetkých strán intenzívne pretriasala škodlivosť mobilných telefónov. Keď mohli mať negatívny dopad na zdravie ľudí, tak prečo by nemohli byť jednou z možných príčinou úhynu včelstiev? Nosnou sa napokon stala hypotéza, že radiácia z mobilných telefónov poškodzuje navigačný systém, ktorým sa riadia včely. Dezorientovaný hmyz tým pádom nedokáže nájsť cestu späť do úľa, čo sa mu stáva osudným. To bola však len jedna z teórii o záhadnom miznutí včiel. Vedci postupne zisťujú, že ide o viacero faktorov. Škodlivý vplyv mobilov sa tak ocitol v spoločnosti škodlivého vplyvu pesticídov či extrémnych výkyvov počasia. Za miznutie včelstiev je zodpovedný aj spôsob hospodárenia, presnejšie, vysádzanie monokultúr slnečnice, repky olejnej a kukurice na veľkých plochách. Včely tým prichádzajú o pestrú stravu, čo oslabuje ich imunitu a životaschopnosť populácie.
.zachráňte Maju a Vilka!
Zatiaľ čo environmentalisti začali vyvíjať množstvo aktivít na záchranu včiel, praktickí alternatívci rovno schytili niekoľko úľov a zo záhrad či lúk ich preniesli na strechu či na balkón mestských bytov. Vďaka nadšencom, ktorí fungujú na celom svete, mohla FAO vydať vyhlásenie, že napriek tomu, že celkový počet včiel klesá, počet chovov rastie. S nimi však zároveň pribúda otázok, či sú mestá skutočne dobrým miestom pre úle. Nadšenci svoje konanie obhajujú teóriou, že v meste je minimum plôch ošetrovaných pomocou chémie, takže včelám by sa malo dariť. Či sa nemýlia, preverí budúcnosť, zatiaľ si musia poradiť najmä s protestujúcimi susedmi, pre ktorých nie je bzukot včiel upokojujúcou súčasťou rurálnej selanky. Časť obáv je opodstatnená už len preto, že žijeme v časoch, keď pribúda alergikov, a to najmä detí. Včela nie je pes – dokáže síce tolerovať človeka, ktorý sa o ňu stará, ale v čase, keď sa okolo kráľovnej tvorí roj, môže reagovať nevyspytateľne.
Včelstvá naďalej zachraňujú aj vedci. V Amerike do akcie pred niekoľkými rokmi nasadili napríklad stratégiu, ktorú dovtedy používali iba ozbrojené zložky. Išlo o metódu, pomocou ktorej je možné za krátky čas spracovať a vyhodnotiť výsledky veľkého množstva odobraných vzoriek a odhaliť, či skutočne obsahujú patogény. V prípade uhynutých včiel, ktoré boli onou biologickou vzorkou, to bol významný krok vpred, u všetkých totiž vedci našli škodlivý vírus a parazity.
.haňte ľud môj a nie GMO
Premorenie úľov klieštikom včelím v kombinácii s infekciami je pre včelstvá fatálne. Situáciu zhoršujú extrémne výkyvy počasia, najmä teplé zimy bez mrazov, ktoré by mohli rady škodcov čiastočne zdecimovať. Okrem toho k likvidácii prispieva tiež mor včelieho plôdiku. Ide o bakteriálnu nákazu, ktorá zasahuje časť čriev lariev. Po čase prederaví túto časť tela a dostáva sa do celého tela, čím larvu zabije. Momentálne jediným spôsob, ako sa ubrániť pred nákazou, je spaľovanie napadnutých včelstiev. Kým však odborníci zostavili predbežný zoznam vinníkov, čo zabíjajú včely, do úlohy podozrivého na istý čas dosadili aj GMO rastliny. Paradoxom je, že najmenej uhynutých včelstiev v Amerike vykazovali oblasti, kde sa takéto plodiny pestujú na veľkých plochách.
Dokážeme žiť bez medu? To nemusíme, veď potravinársky priemysel zvládol už iné výzvy, akou je výroba syntetického medu. A čo včely? Prežijeme bez nich? Teoreticky áno, ale... Aj bežní záhradkári vedia, že včely sú dôležitými opeľovačmi a ich prácu plne nenahradia ani iné druhy hmyzu, ani prírodné živly (napríklad vietor). Rastliny, ktoré potrebujú takýto postup na to, aby bohato zarodili, nepatria medzi potraviny, ktoré sú pre nás životne dôležité, čiže hladomor z tohto dôvodu ľudstvu nehrozí. Ide skôr o tzv. luxusný tovar ako maliny, čerešne, mandle, káva a podobne, čiže potraviny, ktoré kupujeme pre potešenie svojich chuťových pohárikov. No a s jedlom rastie nielen chuť na ďalšie debužírovanie, ale aj ceny a najmä podnikavosť farmárov, ktorí neustále rozširujú svoje plantáže. Tým pádom uberajú z prirodzeného prostredia včelám, iným druhom hmyzu a aj zvieratám. Je to uzavretý okruh, po ktorom krúžime vďaka svojej rozmaznanosti. Áno, pravdepodobne by sme časom našli náhradný spôsob, ako efektívne nahradiť prácu včiel a iných potenciálnych opeľovačov, napokon, ručne opeľujú rastliny nielen majitelia menších skleníkov, ale aj niektorí farmári najmä v zahraničí. To je však už iná kapitola. Bez typického včelieho bzukotu, bez niektorých rastlín a keď chceme byť sentimentálni, tak aj bez voňavých medových plástov, medových týždňov a rozprávok, akými je tá o včielke Maji.
.autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.