Nie je náhoda, že na zozname tých, ktorých sponzorsky podporila nadácia Penta, nájdeme od Bosých Karmelitánok až po .týždeň – organizácie, ktoré obetavo zveľaďujú práve to, čo samotná Penta svojou podstatou vyvražďuje: verejný prospech. A kruh sa uzatvára. Žijeme v džungli a zákony džungle platia pre všetkých bez výnimky. Parazitizmus je omnoho častejší jav ako symbióza. Ponúkané špinavé peniaze, toto gesto „ogrciavania sebou samým“ (ako to výstižne nazval bloger Posledný križiak) je súčasťou reality, z ktorej niet úniku. Za nezávislosť sa platí najväčšia cena a len ten, kto ju podstúpil, to môže potvrdiť. Žijeme v krajine, kde robiť nezávislý časopis, ako je tento, je bez mocného vlastníka v pozadí takmer samovražedný čin. Je to dennodenný boj redakcie o prežitie nie mňa a mojej rodinky, ale slobody pre princíp – písať pravdu. A to je verejná služba rovnako, ako je ňou prebaľovanie chorých a nemohúcich v hospicoch. Tento princíp je povýšený často nad osobný život a súdiť šéfredaktora Štefana Hríba za to, že „odpustky“ od oligarchov z Penty zobral, je pomýlené. To, aký masívny spád pobúrenia to spustilo, ukazuje, ako ľahko masa skočí na návnadu cynikov z Penty. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či časopis .týždeň Penta vlastní, alebo sa na jeho mene iba priživuje tým, že ho podporí. Na obsah časopisu stále nemá žiadny dosah. Buďme vďační za to! Ktosi tu za nás bojuje v blate, špinavý od nášho spoločného bahna. Penta už dávno kamene spred svojho sídla odstránila. Kameňuje sa celkom iným smerom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.