Bol vedúcou osobnosťou kórejského budhizmu. Podstatnú časť svojho života venoval konfuciánskym a budhistickým textom. Zanechal po sebe útle dielko, napríklad Zrcadlo zenu (DharmaGaia, Praha 2007).
V predhovore k tejto knihe som sa dočítal, že majster Sosan po mnohých rokoch štúdia a meditácií čiastočne prezrel a svoju skúsenosť vyjadril vo veršoch:
„Nabral jsem vodu a vracím se do kláštera.
Najednou zvedám hlavu:
Modravé hory v bílých oblacích –
spočíst je nelze.“
Ďalších osem rokov potom pokračoval Sosan v duchovných cvičeniach v kláštoroch a horských pustovniach. Jedného dňa cestou do dediny počul zakikiríkať kohúta, čo mu pomohlo prehĺbiť duchovný vhľad. Napísal o tom:
„Náhle se vracím domů a všechno je tak, jak to je.
Deset miliónů stránek Tripitaky je vlastně jen
prázdný papír.“
Príťažlivosť jednoduchosti a múdrosť príbehu je základ chasidského, taoistického, konfuciánskeho, zenového či budhistického prístupu k životu a smrti. Vedecký a technologický rozvoj z toho síce nevzíde, ani svalnaté telo nie, ale láska a úsmev áno. Jang a jing svetového ducha je v komplementárnosti západnej a východnej spirituality. Niežeby mystickú myseľ „vlastnil“ výhradne Východ a analytický rozum Západ, iba sa okolnosťami väčšmi presadilo tu jedno a tam druhé. Majster Sosan k tomu poznamenáva:
„Vážím si svého mistra nikoli pro jeho ctnost, nýbrž pro to, že mi odepřel teoretické vysvětlení Dharmy“. Mistr Tung-šan Liang-ťiea řekl: „V zenové tradici se veškeré myšlenky a pojmy týkající se nejzazší skutečnosti považují za překážku. Člověk musí pravdu zakusit přímo sám ve své mysli.“
Takéto „zakúšanie“ však vyžaduje vedenie, tradíciu, trpezlivosť a cvik. Spiritualita Západu stojí a padá so slovom a knihou. To budhistický majster Sosan hľadí inam:
„Sedět vzpřímeně a nečinně. Jaro přichází a tráva se sama od sebe zelená.“
Neľpenie je základ. Neľpenie na veciach, moci, profite… neľpenie na naučených vedomostiach. Napokon, čo z toho je trvalé a nevyhnutné? Trvalá je jedine zmena a nevyhnutná smrť.
„Když člověk zestárne a bojí se smrti, stává se přítelem Buddhy Šákjamuniho,“ hovorí majster Sosan. Dalajláma povedal to isté trochu inak: „Zoufalý člověk rozmlouvá s Bohem“.
Každý deň prechádzam bytom okolo políc s knihami. Lemujú môj život a čím menej ho mám pred sebou, tým ich je viac. Leží medzi nimi aj útla brožúrka sentencií Juddu Krišnamurtiho. Sú krátke a veľa vypovedajúce, napríklad: „Život je to, čo sa deje medzi dvoma myšlienkami.“ Medzi dvoma myšlienkami sa človek miluje, pestuje v náručí svoje dieťa, pozoruje Mesiac, vlny prílivu, príchod jari a trávu, ako sa sama od seba zelená. Teda pokiaľ nie je dotyčný človek šibnutý a nepremýšľa aj pritom. Alebo nepozerá jedným očkom na televízor.
.fedor Gál
V predhovore k tejto knihe som sa dočítal, že majster Sosan po mnohých rokoch štúdia a meditácií čiastočne prezrel a svoju skúsenosť vyjadril vo veršoch:
„Nabral jsem vodu a vracím se do kláštera.
Najednou zvedám hlavu:
Modravé hory v bílých oblacích –
spočíst je nelze.“
Ďalších osem rokov potom pokračoval Sosan v duchovných cvičeniach v kláštoroch a horských pustovniach. Jedného dňa cestou do dediny počul zakikiríkať kohúta, čo mu pomohlo prehĺbiť duchovný vhľad. Napísal o tom:
„Náhle se vracím domů a všechno je tak, jak to je.
Deset miliónů stránek Tripitaky je vlastně jen
prázdný papír.“
Príťažlivosť jednoduchosti a múdrosť príbehu je základ chasidského, taoistického, konfuciánskeho, zenového či budhistického prístupu k životu a smrti. Vedecký a technologický rozvoj z toho síce nevzíde, ani svalnaté telo nie, ale láska a úsmev áno. Jang a jing svetového ducha je v komplementárnosti západnej a východnej spirituality. Niežeby mystickú myseľ „vlastnil“ výhradne Východ a analytický rozum Západ, iba sa okolnosťami väčšmi presadilo tu jedno a tam druhé. Majster Sosan k tomu poznamenáva:
„Vážím si svého mistra nikoli pro jeho ctnost, nýbrž pro to, že mi odepřel teoretické vysvětlení Dharmy“. Mistr Tung-šan Liang-ťiea řekl: „V zenové tradici se veškeré myšlenky a pojmy týkající se nejzazší skutečnosti považují za překážku. Člověk musí pravdu zakusit přímo sám ve své mysli.“
Takéto „zakúšanie“ však vyžaduje vedenie, tradíciu, trpezlivosť a cvik. Spiritualita Západu stojí a padá so slovom a knihou. To budhistický majster Sosan hľadí inam:
„Sedět vzpřímeně a nečinně. Jaro přichází a tráva se sama od sebe zelená.“
Neľpenie je základ. Neľpenie na veciach, moci, profite… neľpenie na naučených vedomostiach. Napokon, čo z toho je trvalé a nevyhnutné? Trvalá je jedine zmena a nevyhnutná smrť.
„Když člověk zestárne a bojí se smrti, stává se přítelem Buddhy Šákjamuniho,“ hovorí majster Sosan. Dalajláma povedal to isté trochu inak: „Zoufalý člověk rozmlouvá s Bohem“.
Každý deň prechádzam bytom okolo políc s knihami. Lemujú môj život a čím menej ho mám pred sebou, tým ich je viac. Leží medzi nimi aj útla brožúrka sentencií Juddu Krišnamurtiho. Sú krátke a veľa vypovedajúce, napríklad: „Život je to, čo sa deje medzi dvoma myšlienkami.“ Medzi dvoma myšlienkami sa človek miluje, pestuje v náručí svoje dieťa, pozoruje Mesiac, vlny prílivu, príchod jari a trávu, ako sa sama od seba zelená. Teda pokiaľ nie je dotyčný človek šibnutý a nepremýšľa aj pritom. Alebo nepozerá jedným očkom na televízor.
.fedor Gál
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.