Ešte viac by nás všetkých tešilo, keby ekonomika rástla tempom 2,6 percenta HDP. Žiaľ, takú vzácnu zhodu, ako na tom, že tieto cifry sú nereálne, slovenskí ekonómovia – závislí či nezávislí – už dávno nemali.
A pokiaľ sú mylné prestrelené podklady (a ich východiská), potom logicky musia byť nesprávne aj ďalšie odvodené ukazovatele. Kažimír a jeho Inštitút finančnej politiky jednoducho ignorovali signály, ktoré sa sem za posledné týždne, najmä z Nemecka, priam valili: Najprv pokles ekonomiky v druhom kvartáli, nasledovaný v októbri prepadom priemyselnej produkcie, najvýraznejším od januára 2009. A tiež pokles investorskej a podnikateľskej dôvery. Pričom úplne zásadné je, že presahy európsko-ruských sankcií a celej ukrajinskej kauzy (predovšetkým potenciálne výpadky dodávok plynu v celom roku 2015) sa nielenže ešte v plnej miere neprejavili, ale sú dnes celkom logicky ešte aj nespočítateľné. To je však situácia, v ktorej kalibrovať optimisticky trebárs príjmy verejných financií, a aj to iba na základe terajších trendov vo výbere daní, je jednoducho fiškálny utopizmus.
Rezerva na zvýšenie deficitu až na 2,5 percenta HDP, čo sú Kažimírove „zadné vrátka“ a súčasne strop, ktorý by ešte bol tolerovaný Bruselom, by rozpočet čiastočne zreálnila. Keby len vtip nebol v inom: Je vysoko pravdepodobné, že dva a pol percenta je hranica, ktorá „padne“ už pri decembrovom schvaľovaní v našom parlamente. Veď samotný minister ani netají, že napríklad o kompenzácii pre zdravotníctvo za odvodové úľavy (pre zarábajúcich pod 500 eur) , či o zvýšení učiteľských platov sa rozhodne až v parlamente. Čím de facto priznáva, že to, čo on hrdo tituluje „rezerva pre makroekonomický vývoj“, bude rozobrané ešte skôr, než rozpočet vstúpi prvého januára do platnosti. A bude to o to skôr, že ešte aj položky z takzvaného sociálneho balíčka Smeru, ktoré sa na výdavkovej strane objavujú, sú podhodnotené. Príkladom môže byť 13 miliónov za „free“ pasažierov pre železnicu. Napokon, rozpočtovým rizikom samým osebe je aj smerácka „osemdesiattrojka“, ktorej ľudová tvorivosť (Česi tomu hovoria „porciovanie medveďa“) sa postará, aby v rezerve nezostalo ani euro.
Bližší pohľad aj na iné parametre vnucuje jednoduchú otázku: Prečo? Prečo by mala rásť taká zamestnanosť? Lebo si to želá marketing Smeru? A na základe akej úvahy prišli k záveru, že export sa zlepší o 4 percentá, keď sa zalamuje rukami nad nemeckými ciframi a narieka nad závorou k Rusku?
Niežeby bol optimistický scenár vylúčený. ECB v zúfalstve spúšťa ďalšie tlačiarenské manévre, aby nakopla úverovanie. Avšak v situácii, keď tretej recesii eurozóny za 6 rokov sa dáva pravdepodobnosť pol na pol, je Kažimírov rozpočet iba knihou prianí a želaní Smeru pred volebným rokom 2016.
A pokiaľ sú mylné prestrelené podklady (a ich východiská), potom logicky musia byť nesprávne aj ďalšie odvodené ukazovatele. Kažimír a jeho Inštitút finančnej politiky jednoducho ignorovali signály, ktoré sa sem za posledné týždne, najmä z Nemecka, priam valili: Najprv pokles ekonomiky v druhom kvartáli, nasledovaný v októbri prepadom priemyselnej produkcie, najvýraznejším od januára 2009. A tiež pokles investorskej a podnikateľskej dôvery. Pričom úplne zásadné je, že presahy európsko-ruských sankcií a celej ukrajinskej kauzy (predovšetkým potenciálne výpadky dodávok plynu v celom roku 2015) sa nielenže ešte v plnej miere neprejavili, ale sú dnes celkom logicky ešte aj nespočítateľné. To je však situácia, v ktorej kalibrovať optimisticky trebárs príjmy verejných financií, a aj to iba na základe terajších trendov vo výbere daní, je jednoducho fiškálny utopizmus.
Rezerva na zvýšenie deficitu až na 2,5 percenta HDP, čo sú Kažimírove „zadné vrátka“ a súčasne strop, ktorý by ešte bol tolerovaný Bruselom, by rozpočet čiastočne zreálnila. Keby len vtip nebol v inom: Je vysoko pravdepodobné, že dva a pol percenta je hranica, ktorá „padne“ už pri decembrovom schvaľovaní v našom parlamente. Veď samotný minister ani netají, že napríklad o kompenzácii pre zdravotníctvo za odvodové úľavy (pre zarábajúcich pod 500 eur) , či o zvýšení učiteľských platov sa rozhodne až v parlamente. Čím de facto priznáva, že to, čo on hrdo tituluje „rezerva pre makroekonomický vývoj“, bude rozobrané ešte skôr, než rozpočet vstúpi prvého januára do platnosti. A bude to o to skôr, že ešte aj položky z takzvaného sociálneho balíčka Smeru, ktoré sa na výdavkovej strane objavujú, sú podhodnotené. Príkladom môže byť 13 miliónov za „free“ pasažierov pre železnicu. Napokon, rozpočtovým rizikom samým osebe je aj smerácka „osemdesiattrojka“, ktorej ľudová tvorivosť (Česi tomu hovoria „porciovanie medveďa“) sa postará, aby v rezerve nezostalo ani euro.
Bližší pohľad aj na iné parametre vnucuje jednoduchú otázku: Prečo? Prečo by mala rásť taká zamestnanosť? Lebo si to želá marketing Smeru? A na základe akej úvahy prišli k záveru, že export sa zlepší o 4 percentá, keď sa zalamuje rukami nad nemeckými ciframi a narieka nad závorou k Rusku?
Niežeby bol optimistický scenár vylúčený. ECB v zúfalstve spúšťa ďalšie tlačiarenské manévre, aby nakopla úverovanie. Avšak v situácii, keď tretej recesii eurozóny za 6 rokov sa dáva pravdepodobnosť pol na pol, je Kažimírov rozpočet iba knihou prianí a želaní Smeru pred volebným rokom 2016.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.