Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Tu niekde sa končí Bratislava. Aj Bratislava. Časť jej duše. Som v Rumunsku, na delte Dunaja a plavím sa na lodi cez nespočetné množstvo malých kanálov, vodných križovatiek a bažín. Vtáky. Stovky vtákov. Zeleň, zeleň, zeleň. Voda okolo nás tečie a ja sa snažím zachytiť nejaký známy zápach bratislavského Dunaja. Je to tá istá voda, pretiekla mojím mestom, nabrala pachy, špinu, ľudské príbehy, možno aj nejakého samovraha a prišla až sem a tu sa so mnou stretáva. Stretli sme sa zhruba na polceste – ja z Moskvy, ona z Bratislavy a tu spolu teraz trávime poriadne ufučané popoludnie.

Vlasy mi vejú od vetra na všetky strany, márne zakrývam dieťa všetkými vetrovkami a svetrami poruke, fučí mu do tváre tak, že nevie otvoriť oči. Ale nesťažuje sa a tíško nasáva atmosféru. Kým je s nami, je mu dobre a zvykol si že mám furt nejaké čudné nápady a aktivity. Ako napríklad sa vo vetre plaviť po delte Dunaja po tom, čo sme strávili dva dni v ešte horšom vetre na rumunskej pláži. Opustená dedinka Vama Veche, ktorá bola kedysi liahňou disidentov a pankáčov, je dnes letoviskom pre alternatívnych ľudí. Presne. Letoviskom. Nie jeseniskom. Letoviská sú na jeseň prázdne. Sú také prázdne, až človeka môžu pohliť. Ich prázdne ulice, osamelé hotelíky, zavreté obchody a vychudnuté pouličné psy na človeka pôsobia, akoby prišiel na planétu po konci sveta. Vietor ohýba stromy, dvíha vlny a tých pár dôchodcov, čo tu ešte žije, sa schováva v domčekoch pri pieckach. Brány zavreté, plážové bary obité krivými doskami, slamené slnečníky smutne pohádzané povedľa. Opustená plavčíkova pozorovateľňa. Stan. Stanujú tu ešte väčší magori ako sme my. V diaľke je aj karavan. Príde ku mne zanedbaný muž v kovbojskom klobúku a pýta si cigaretu. Rada mu dám, veď si ju tu ani nemá kde kúpiť. Cesta krajinou, dedinčania na vozoch, krásne rozprávkové Cigánky v dlhých sukniach, dlhých náušniciach a so šatkami na hlave, somáriky, koníky. Nádherný vidiek, tradičný, ale nie zaostalý. A potom Bukurešť. Veľká, sivá, bláznivá, ale charizmatická. Šialené oblé strašidelné bytovky, malé rozpadnuté domčeky s nasquatovanými Cigáňmi...v turistickom v centre s palmami hrajú decká futbal na ulici, a iné, pouličné deti, zasa odrbávajú na parkovnom. Jesenné Rumunsko hodnotím kladne. Oslovilo ma omnoho viac ako Bulharsko, až nechápem, ako ich môžu stále tak spájať. Veď v Rumunsku, na rozdiel od Bulharska, nie je v každom jedle ten hnusný kôpor. A to je pre mňa zásadná vec.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite