Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, gaštan je maskot jesene. Rástol a dozrieval v korune stromu, hľadel na svet z výšky, a teraz, keď prišiel jeho čas, chystá sa vyskočiť z pichľavého rodného hniezda. Ničoho sa nebojí, nikoho sa nezľakne. U nás v Jure sú všelijaké gaštany. Aj divé, nejedlé – pagaštany, ale aj tie jedlé, fajnové. Pagaštany majú povahu lumpov. Okrem toho, že sa nedajú jesť, padajú znenazdajky na úbohé obnažené hlavy nič netušiacich chodcov. Niektoré komplet so zelenou hrubou šupou. A keď dobre trafia, tak je to taká šupa, že zasiahnutý sa len zapotáca.

Keď ho nikto nevidí, tak si bolestínsky láska zasiahnuté miesto a poťahuje nosom. Ak sa to stane v prítomnosti iných chodcov, tak obeť gaštanového útoku predstiera rozhorčenie, kľaje a trhavo potriasa hlavou. Niet sa však na koho sťažovať. Niet osoby, na ktorú by človek obrátil svoj hnev. Uznajte, preklínať gaštan je márne, rovnako ako vrabca, ktorý sa vám z neba vykadil na bundu.  Pred pár rokmi hrala na námestí dychovka. Dul studený vietor z Karpát. Taký, čo strháva lístie zo stromov i vinohradov a ženie sa dolu svahom ako blázon, aby sa nakoniec s krikom stratil niekde vo vyschnutých močiaroch za poľami. Nejakí vyrážkoví adolescentní fafrnkovia nazbierali pri kláštore pár divých gaštanov a začali nimi triafať dychovkárov. Poníženie z prázdneho námestia a trápny pocit vyvierajúci  zo všeobecného nezáujmu  sa podpísali na výkone muzikantov. Trúby kvílili, akoby hráči v dlaniach škrtili labute. I klarinety zvädli. Ovísali bezmocne ako mačacie chvosty. Bubon dunel, ale rytmus nie a nie chytiť. Jeden zo šarvancov zasiahol do chrbta tubistu. Tubista odložil svoj nástroj, bystrým skokom pardála schytil skrčka a vyplieskal ho hlava-nehlava. Buchnáty lietali ako roj včiel. Bubeník začal hrať rezkejšie. Nakoniec  všetci zmizli do tichých pivníc, tam, kde v sudoch pramení mladé víno. Jedných rozžiarilo, druhých rozžialilo. Milí priatelia, u nás aj starí chlapi nosia vo vreckách gaštany. Občas je to jediný pevný bod, ktorého sa môžeme chytiť, keď chceme pohnúť vesmírom.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite