Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tiananmen

.yoani Sánchez .časopis .klub

Pamäť možno len zriedka odložiť niekam na okraj. Pamäť sa nespráva podľa toho, čo je dovolené alebo schválené. Je tu na to, aby pripomínala. Štvrťstoročie sa čínska vláda snažila vymazať udalosti z námestia Tiananmen, ale tisíce mladých ľudí, ktorí protestujú v Hongkongu, pripomínajú práve toto námestie. Nedá sa nemyslieť na muža s nákupnou taškou, ako stojí sám pred tankom, práve teraz, keď títo ľudia žiadajú odchod úradníka, ktorý príliš posluhoval Pekingu a bol preto nepopulárny.

Dvadsaťpäťročné pokusy „vyčistiť“ oficiálne dejiny od toho, čo sa stalo počas tejto sociálnej explózie, ktorá sa skončila azda tou najbrutálnejšou represiou, nedosiahli mnoho. Ulice plné pokojných, ale vyčerpaných ľudí sú toho dôkazom. Medzi rokom 1989 a dneškom sú však aj obrovské rozdiely. Tým najdôležitejím je, že sa aj v tomto momente zúčastňujeme na tom, čo sa v Hongkongu odohráva. Či už vďaka televízii, digitálnym novinám, alebo sociálnym sieťam. Tak ako nám v roku 1989 chýbali informácie o tom, čo sa na Tiananmen deje, dnes máme k dispozícii tisícky tweetov, fotografií a videí.
Koľko rokov bude trvať snaha čínskej vlády vymazať to, čo sa práve dnes odohráva? Ako sa rozhodnú posilniť už beztak veľký múr, ktorý prechádza naprieč krajinou, aby ľudia nevedeli, čo sa odohráva neďaleko od nich? Násilné potlačenie nedeľnej demonštrácie slúži iba na posilnenie odholania množstva protestujúcich. Ale napriek množstvu digitálnych obrazoviek, ktoré svietia uprostred honkonskej noci, pamäť nás núti myslieť na toho jedného muža. Vracal sa práve z trhu a rozhodol sa, že tankové pásy nezničia zvyšok jeho občianskej cti. Po dvadsiatich piatich rokoch vidíme ozvenu toho gesta.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite