Dvadsaťpäťročné pokusy „vyčistiť“ oficiálne dejiny od toho, čo sa stalo počas tejto sociálnej explózie, ktorá sa skončila azda tou najbrutálnejšou represiou, nedosiahli mnoho. Ulice plné pokojných, ale vyčerpaných ľudí sú toho dôkazom. Medzi rokom 1989 a dneškom sú však aj obrovské rozdiely. Tým najdôležitejím je, že sa aj v tomto momente zúčastňujeme na tom, čo sa v Hongkongu odohráva. Či už vďaka televízii, digitálnym novinám, alebo sociálnym sieťam. Tak ako nám v roku 1989 chýbali informácie o tom, čo sa na Tiananmen deje, dnes máme k dispozícii tisícky tweetov, fotografií a videí.
Koľko rokov bude trvať snaha čínskej vlády vymazať to, čo sa práve dnes odohráva? Ako sa rozhodnú posilniť už beztak veľký múr, ktorý prechádza naprieč krajinou, aby ľudia nevedeli, čo sa odohráva neďaleko od nich? Násilné potlačenie nedeľnej demonštrácie slúži iba na posilnenie odholania množstva protestujúcich. Ale napriek množstvu digitálnych obrazoviek, ktoré svietia uprostred honkonskej noci, pamäť nás núti myslieť na toho jedného muža. Vracal sa práve z trhu a rozhodol sa, že tankové pásy nezničia zvyšok jeho občianskej cti. Po dvadsiatich piatich rokoch vidíme ozvenu toho gesta.
Koľko rokov bude trvať snaha čínskej vlády vymazať to, čo sa práve dnes odohráva? Ako sa rozhodnú posilniť už beztak veľký múr, ktorý prechádza naprieč krajinou, aby ľudia nevedeli, čo sa odohráva neďaleko od nich? Násilné potlačenie nedeľnej demonštrácie slúži iba na posilnenie odholania množstva protestujúcich. Ale napriek množstvu digitálnych obrazoviek, ktoré svietia uprostred honkonskej noci, pamäť nás núti myslieť na toho jedného muža. Vracal sa práve z trhu a rozhodol sa, že tankové pásy nezničia zvyšok jeho občianskej cti. Po dvadsiatich piatich rokoch vidíme ozvenu toho gesta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.