Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Petra Vlhová vyhrala obrovský slalom Svetového pohára v Jasnej a znovu je v súboji o Veľký krištálový glóbus

Ako na nezamestnanosť

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Osemnásť mesiacov pred voľbami by mala slovenská pravica namiesto absurdných mediálnych výstupov pracovať na programe, ktorý má šancu posunúť krajinu dopredu.

Tip zadarmo: Zamyslite sa nad nezamestnanosťou. V auguste dosiahla vyše 12,5 percenta. Na rozdiel od okolitých krajín má Slovensko výrazne vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných – takmer dve tretiny z celkového počtu. Nezamestnanosť tiež disporporčne zasahuje mladých ľudí, u ktorých prekračuje 30 percent. Nezamestnanosť však so sebou neprináša len ekonomické a sociálne náklady. Je spojená s vyšším výskytom srdcových zlyhaní, otráv alkoholom, samovrážd, vrážd a psychiatrických hospitalizácií.
Slovenská nezamestnanosť nie je problémom cyklickým, ale štrukturálnym a sprevádza nás od raných fáz transformácie. A ak je vývoj na trhoch práce v západnej Európe či Spojených štátoch predzvesťou toho, čo nás ešte len čaká, je dobre možné, že nezamestnanosť sama od seba nezmizne, pretože nahrádzanie nekvalifikovanej – a čoraz viac aj kvalifikovanej – práce inteligentnými strojmi bude len jednoduchšie.
Jednou odpoveďou je flexibilita pracovného trhu. Na Slovensku by bolo vhodné začať reformou daňového a odvodového zaťaženia práce, ktoré je neúmerne vysoké. Riešenia, na ktoré u nás vlády doposiaľ nenašli odvahu, sú známe a v technickom zmysle jednoduché – presunúť daňovú záťaž na spotrebu, majetok či palivá, financovať štátne kvázipoistenia zo všeobecného rozpočtu a podobne.
Na to, aká malá a homogénna krajina sme, je prekvapivé, aká veľká regionálna variabilita v nezamestnanosti tu existuje. Kým v Bratislave problém prakticky neexistuje, v dvanástich slovenských okresoch prevyšuje nezamestnanosť 20 percent. Prečo sa teda Slováci za prácou nesťahujú?
Michael Strain, mladý ekonóm vo washingtonskom American Enterprise Institute, pracuje na detailoch reformne pravicového boja s nezamestnanosťou v Spojených štátoch. Všimol si napríklad, že sťahovanie sa za prácou je pre domácnosti dosť nákladné, a preto navrhuje, aby vznikol program podpory pracovnej mobility, ktorý by podporoval sťahovanie sa nezamestnaných do regiónov s nízkou nezamestnanosťou. Malo by sa to diať prostredníctvom grantov na presťahovanie alebo výhodných, dotovaných pôžičiek. Nie je jasné, prečo by obdobný program nemohli navrhovať pravičiari aj na Slovensku. Strain tiež podporuje zavedenie výnimiek z minimálnej mzdy pre skupiny, ktoré majú problém nájsť si prácu: dlhodobo nezamestnaných či čerstvých absolventov. U nás by bolo možné do tejto skupiny zahrnúť aj ľudí so zdravotnými postihnutiami či Rómov.
Existujú rôzne dôvody, prečo niektoré skupiny majú problém uspieť na slovenskom trhu práce. Jedným sú aj predsudky a xenofóbia väčšinovej populácie. Možným spôsobom, ako týmto skupinám pomôcť, je umožniť im konkurovať cenovo. Inou variáciou na cielené výnimky z minimálnej mzdy je možnosť odvíjať jej výšku od lokálnej (napríklad okresnej) miery nezamestnanosti, alebo ju transformovať prostredníctvom obsiahlejšej reformy do podoby minimálneho príjmu, keď by štát sociálnymi platbami dorovnával rozdiel medzi sumou, ktorú by boli zamestnávatelia ochotní platiť a minimálnym príjmom nevyhnutným pre slušný život.
Zmeny minimálnej mzdy nie sú náhradou za dobrú politku v iných oblastiach. Pružné trhy práce však budú kľúčom k tomu, či bude naša krajina o desať rokov vyzerať ako Dánsko alebo ako Grécko.
.autor je analytik Cato Institute vo Washingtone DC.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite