Dcéry nebohého generála žijú v meste tisícky kilometrov od Moskvy, možno na hraniciach ruského impéria. Túžia po láske, po Moskve. Nezískajú ani lásku, ani Moskvu. Je to hra o stratených nádejách. Obvykle sa inscenuje v pekných kostýmoch a elegantných uniformách cárskych dôstojníkov. Pred šiestimi rokmi som inscenoval Tri sestry v SND. Vojaci boli v maskáčoch elitných odieľov OMON, na Kaukaze v Čečenskej vojne. Niektoré herečky boli sklamané, muži v maskáčoch neboli elegantní, prostredie salóna súčasné, prázdne, nepekné. Kritika namietala, že z apolitického Čechova robím politické divadlo. Ale žiadny veľký ruský spisovateľ nebol apolitický. Dostojevského cár takmer popravil, Tolstoj bol pod policajným dohľadom. Čechov navštívil ostrov Sachalin, spisoval počty väzňov, liečil. Tiež bol pod dozorom. V cárskej diktatúre to bolo jednoducho tak. Spisovatelia boli cenzurovaní. Vojaci v elegantných uniformách strážili hranice podrobených národov, potlačovali etnické vzbury, normálne bojovali, zabíjali. Kaukaz dobyli Rusi v polovici 19. storočia. Odvtedy tam bojujú s kaukazskými národmi. A jednu diktatúru, cársku, vystriedala boľševická. A tá prechádza do diktatúry putinovskej. A tá väčšine Rusov, zdá sa, vyhovuje. Inú tradíciu, bohužiaľ, nemajú. Teraz idem na premiéru Troch sestier do Drážďan. Som zvedavý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.