Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nepočúvajú a nekonajú

.ján Oravec .časopis .týždeň v ekonomike

Z času na čas prenikne do našich médií správa o tom, že Slovensko opäť kleslo v ďalšom rebríčku merajúcom konkurencieschopnosť. Čo s tým robíme?

Jeden až dva dni sa o tom píše, televízie odvysielajú zopár reportáží, opozícia si krátko zahromží, vláda kritiku odmietne a výsledky spochybní. Téma sa však zvyčajne tretieho dňa nedožije, pretože ju prekryjú iné, zaujímavejšie titulky. Najbližšie zverejnené výsledky iného rebríčka vyvolajú rovnaký sled „udalostí“, rovnaké reakcie, s rovnakým trvaním. A tak stále dokola.
Zodpovední, ktorí sa v ministerských kreslách hojne striedajú, majú jedno spoločné: nepočúvajú a nekonajú. Ako inak si vysvetliť, že na mnohé problémy sú upozorňovaní už dlhé roky, nepričinili sa však o nápravu, ale sami často  problémy ešte zhoršili? Dôkazy netreba hľadať len v publikáciách zahraničných inštitúcií.
Ešte v roku 2006 niekoľko zamestnávateľských a podnikateľských organizácií spojilo sily a zverejnilo Komplexný audit prekážok podnikania na Slovensku. Rozsahom i detailnosťou analýzy ide o dodnes neprekonaný projekt. Jeho súčasťou bolo aj zmapovanie legislatívneho rámca pre podnikanie od roku 2000. Okrem iného sa v ňom konštatuje, že „priemerný počet legislatívnych opatrení publikovaných v Zbierke zákonov v rokoch 2000 až 2005 dosiahol 663 ročne“. V prieskume medzi podnikateľmi už vtedy polovica vyjadrila názor, že „v ich odvetví sa nedá podnikať tak, aby nikdy neporušili žiadny zákon“. Väčšina sa oprávnene sťažovala na časté zmeny zákonov. A potvrdili to aj fakty: v rokoch 2000 až 2005 bolo 136 noviel desiatich najdôležitejších zákonov upravujúcich podnikanie. To znamená, že k závažnej zmene legislatívneho rámca pre podnikanie dochádzalo v priemere každé dva týždne!
Inými slovami, ako hlavné problémy podnikateľského prostredia boli identifikované neúmerný rozsah a nízka kvalita prijímanej legislatívy. Ak by ste čakali, že uvedené zistenia vyvolajú záujem kompetentných a následne snahu o nápravu, museli by ste zrejme žiť v inej krajine. U nás je zvykom vyrovnať sa s podobnou kritikou po svojom. Podnikatelia vraj majú sklon len nariekať a nevidia to dobré, čo sa urobilo.
A tak sme „oprášili“ audit podnikateľského prostredia z roku 2006 a pozreli sme sa na vývoj legislatívneho a regulačného rámca na Slovensku v rokoch 2006 – 2012. Cieľom bolo nielen opätovne upozorniť na časté zmeny právnych predpisov, ktoré najviac ovplyvňujú podnikateľské prostredie, ale najmä poskytnúť politikom a úradníkom podrobné informácie o nákladoch regulácie a nadmernom zaťažení podnikateľských subjektov. Hlavné závery nie sú prekvapením: celkový počet regulačných povinností v sledovanom období narástol z 1 470 na 1 670, pričom analýza sa zamerala len na desať najdôležitejších právnych noriem. Počet regulačných povinností sa znížil len pri jednej z nich. Podiel celkových nákladov regulácie na HDP sa stabilne pohybuje na úrovni 20 percent.
Je známe, že zníženie regulačného zaťaženia má pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť firiem, a tým aj na zamestnanosť a ekonomický rast krajiny, konštatuje sa v závere najnovšej analýzy. Prečo politici napriek tomu pokračujú v zavádzaní nadmernej regulácie? To už známe nie je.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite