Prvé rodičovské stretnutie bolo prvého septembra popoludní. Po privítaní nám vymenovala, čo všetko v triede chýba. „Musíme od vás vyzbierať peniaze na ventilátor,“ povedala bez úsmevu. Carle prišlo hneď ráno zle z horúčavy, jej matka preto prispela tromi konvertibilnými pesos, podielom, ktorý pripadá na jedno dieťa, aby bolo v triede trochu chladnejšie. „Potrebujeme kúpiť metlu a mop na umývanie dlážky, tri neónky a smetný kôš,“ povedala asistentka učiteľky. Zoznam potrieb obsahoval aj dezinfekčné prostriedky, „pretože tu nechceme hneď chrípku,“ dodala učiteľka. Výdavky pomaly rástli, keď spomenuli zámku, „aby nikto neukradol to, čo ste kúpili, keď nikto nie je v škole“. Jeden otec sa ponúkol, že nafarbí tabuľu, iný, že opraví pánty na dverách. „Odporúčam, aby ste deťom kúpili zošity na pouličnom trhu, pretože tie, ktoré sme dostali, sú tenučké ako šupka z cibule a pri gumovaní sa hneď roztrhnú,“ dodala učiteľka.
Pre rodinu Carly to spolu znamená 250 kubánskych pesos, mimoriadne výdavky, aby ich dieťa mohlo chodiť do školy. Je to polovica toho, čo zarobí mesačne jej otec, chemický inžinier. Rodičovské stretnutie sa končilo, keď zástupca školy dodal: „Ak niekto pozná stolára a môže zaplatiť opravu lavíc, budeme len radi.“
Pre rodinu Carly to spolu znamená 250 kubánskych pesos, mimoriadne výdavky, aby ich dieťa mohlo chodiť do školy. Je to polovica toho, čo zarobí mesačne jej otec, chemický inžinier. Rodičovské stretnutie sa končilo, keď zástupca školy dodal: „Ak niekto pozná stolára a môže zaplatiť opravu lavíc, budeme len radi.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.