V roku 2007 bol najsledovanejším slovenským športovcom. V lete prestúpil do Neapolu, kde od neho fanúšikovia čakajú, že bude druhý Maradona a vydobyl si miesto aj v národnom tíme. Futbalista Marek Hamšík.
.máte len 20 rokov a odborníci o vás hovoria, že ste supertalent. Je to pre vás zaväzujúce?
Beriem to úplne normálne, nejako sa nad tým nezamýšľam. Vždy som išiel naplno aj na tréningoch, či ma niekto takto označoval, alebo nie, ale samozrejme, že ma to teší. To by potešilo každého. Veľmi sa nezaoberám ani tým, aké veľkokluby ma chcú, pretože nedávno ma kúpil Neapol a robím všetko pre to, aby bol tréner so mnou spokojný.
.a vy ste tam spokojný?
Určite áno. Som veľmi rád, že som tam mohol prestúpiť. Musím priznať, že klub ma prekvapil. Neapol má najvášnivejších fanúšikov na svete, je to naozaj niečo neskutočné, slovami sa to ani nedá veľmi opísať, to prosto treba zažiť. Hrávam v základnej zostave, strieľam góly, darí sa mi, určite som tam spokojný.
.takže vám vyhovuje aj ten štýl futbalu?
Najmä tým, že je taktický a rýchly. Síce aj tvrdý, ale s anglickou ligou sa to porovnávať nedá. Z celej Európy mi najviac vyhovuje práve talianska liga.
.čiže je možné, že tam zostanete viacero rokov?
Rád by som tam zostal, áno.
.v Neapole prežil svoje najhviezdnejšie obdobie aj legendárny Diego Maradona....
Tam sa stále hovorí len o ňom. Všetci tvrdia, že by bolo dobré, keby som na neho nadviazal. Pokúsim sa, ale pre mňa je aj tak najdôležitejšie, aby boli so mnou spokojní fanúšikovia a môj zamestnávateľ.
.diego tam má aj nejaké múzeum alebo aspoň sochu v meste?
To nie, ale Neapol je od neho doslova závislý. Polovica fanúšikov ho má vytetovaného na tele, takže Diego Maradona v Neapole stále žije.
.vy máte tiež veľa tetovaní, ale Maradonu tam nevidím...
Nie, ja ho nemám nikde vytetovaného (smiech?.
.neapol je veľmi kontroverzné mesto, ako sa tam žije?
Je tam úplne odlišný život ako kdekoľvek inde. Napríklad ja tam ani poriadne nevychádzam von, pretože hneď je na ulici „bordel“. Hádam od päťročného chlapca po sedemdesiatročnú babku ma každý spozná. Keď idem nakupovať potraviny, tak za mnou stoja rady , keď vojdem do obchodu s oblečením, tak ho radšej rovno zavrú, aby tam tie davy ľudí nevošli.
.kvôli vám zatvárajú obchody?
Viem, že to znie neuveriteľne, ale naozaj. To preto, aby som si v pokoji mohol vybrať a nakúpiť.
.musí to byť dosť otravné?
Pravdupovediac je, preto som aj hovoril, že veľmi nechodím po uliciach a sedím radšej doma. A to nehovorím o reštauráciách. Tam mi veľmi pomáhajú čašníci, ktorí hneď ako prídem všetkým povedia, že teraz večeriam a nepustia ich ku mne, nemôžu si prisadnúť a dokonca sa mi ani pozdraviť. Až keď dojem.
.prekvapilo ma, že rád nakupujete. Je málo chlapov, ktorým sa chce chodiť po obchodoch...
Nebojte sa, ja nenakupujem často, ale je pravda, že keď sa už vyberiem, tak to stojí zato.Okrem toho si rád pozriem filmy, v Brescii som chodil aj trikrát do týždňa do kina. Teraz v Neapole si to nedovolím, takže kiná som vynechal. Iba keď prídem domov na Slovensko, tak s priateľkou idem do kina.
.napriek všetkému ste spomínali, že v Neapole sa vám páči. Ako ste vnímali ten prestup, o ktorom sa hovorilo celé leto a všetci čakali, kedy to už konečne bude...
Od začiatku bolo jasné, že prestúpim. Napríklad ja som už v januári vedel, že ma chce Neapol a že kluby sú už na deväťdesiat percent dohodnuté. Hovorilo sa o viacerých mužstvách, ale naozaj bolo vidieť, že Neapol mal najväčší záujem. O tom, že kluby sú už dohodnuté, som sa dozvedel na dovolenke na Jamajke. Zavolal mi môj manažér Juraj Vengloš a povedal mi, že som práve prestúpil do Neapolu.
.manchester, Chelsea, Liverpool, Barcelona, Real Madrid. Všetky tieto kluby a ešte aj ďalšie vás boli sledovať. Kam to ťahá vás?
Ešte by som chcel zostať v Taliansku, ale z týchto tímov mňa osobne najviac láka Manchester United a potom FC Barcelona. To sú moje vysnívané kluby od detstva, na druhej strane ťažko dosiahnuteľné. Teraz som spokojný tam, kde som. Uvidíme, či ma bude chcieť Neapol predať alebo bude stavať silné mužstvo pre Pohár UEFA, či Ligu majstrov.
.nie je tajomstvom, že vaším veľkým vzorom je Pavel Nedvěd. Už aj on o vás vyhlásil, že ste veľký talent a kluby by si vás mali všímať. To musí tešiť...
Jasné, že som rád. S Pavlom som sa spoznal osobne, keď som hral druhú taliansku ligu za Bresciu a stretli sme sa s Juventusom. Bol veľmi príjemný a môžem sa od neho veľa učiť.
.za ním do Juventusu vás to neťahá?
Písalo sa o tom. V lete k nám prišli dvaja hráči z Juventusu a údajne existuje nejaká dohoda medzi klubmi o výmene. Či je to pravda, však neviem, ale určite, že ma to tam ťahá, pretože je to jeden z najznámejších klubov Európy.
.hrali ste v talianskej Serii B aj A. Je medzi nimi veľmi veľký rozdiel?
Ani nie, Taliani sú známi taktikou, takže aj obe najvyššie ligy sú pretaktizované.
.zo Slovana Bratislava ste do Talianska prestupovali len ako sedemnásťročný. Nemali ste strach a obavy?
Vôbec, hneď ako som sa dozvedel, že ma chce niekto zo zahraničia, tak som neváhal ani sekundu. Za Slovan som odohral šesť zápasov, v tom poslednom, myslím, že to bolo proti Prešovu, som dal aj gól.
.ako vlastne došlo k tomu prestupu?
Začalo sa to kvalifikáciou šestnásť alebo sedemnásťročných. V Prešove sme hrali prvú fázu, kde sa bol pozrieť aj vyhľadávač talentov pre Bresciu. Prvé dva zápasy sme vyhrali, v oboch sa mi darilo a dal som aj góly. Našťastie ten tretí nevidel, lebo v ňom som hral zle a prehrali sme. Mali záujem, ozvali sa môjmu manažérovi a išiel som do Talianska.
.stihli ste už vôbec dokončiť školu?
Zatiaľ len základnú. V treťom ročníku športového gymnázia som prerušil štúdium, vtedy som práve odchádzal do Talianska. Neviem, kedy sa k tomu vrátim, teraz na to vôbec nemyslím.
.tento rok ste dostali po prvý raz aj pozvánku do reprezentácie. Prekvapilo vás to?
Najmä neuveriteľne potešilo, pretože to bol môj ďalší sen a splnil sa. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale ja som naozaj vždy túžil reprezentovať Slovensko. Ani som netušil, že sa mi to podarí už v devätnástich rokoch. Navyše som si vybudoval miesto v základnej zostave a stal som sa takzvaným stavebným pilierom.
.koľkokrát do roka sa, okrem reprezentačných zrazov, dostanete domov?
Tak dva-trikrát. S rodinou sa takmer vôbec nevidím, iba ak prídu za mnou. Na Vianoce chodím domov len na týždeň, pretože v Taliansku sa hrá liga už začiatkom januára. V lete bývam na Slovensku tak päť týždňov. Ak chcem hrať futbal, toto k tomu prosto patrí.
.rodičia musia byť pre vás veľkou oporou...
Najväčšou. Vždy mi vo všetkom pomáhali a podporovali ma. Aj keď nemali veľa peňazí, dobré kopačky mi vždy kúpili.
.máte za sebou mimoriadne hektický a úspešný rok. Veľa futbalistov vám to všetko môže len závidieť...
Tajne som o takejto závratnej kariére sníval, vždy som myslel optimisticky. Priznávam, že som mal aj veľa šťastia a všetko sa mi podarilo. Dúfam, že to tak bude aj naďalej.
Autorka pracuje v rádiu Viva
.máte len 20 rokov a odborníci o vás hovoria, že ste supertalent. Je to pre vás zaväzujúce?
Beriem to úplne normálne, nejako sa nad tým nezamýšľam. Vždy som išiel naplno aj na tréningoch, či ma niekto takto označoval, alebo nie, ale samozrejme, že ma to teší. To by potešilo každého. Veľmi sa nezaoberám ani tým, aké veľkokluby ma chcú, pretože nedávno ma kúpil Neapol a robím všetko pre to, aby bol tréner so mnou spokojný.
.a vy ste tam spokojný?
Určite áno. Som veľmi rád, že som tam mohol prestúpiť. Musím priznať, že klub ma prekvapil. Neapol má najvášnivejších fanúšikov na svete, je to naozaj niečo neskutočné, slovami sa to ani nedá veľmi opísať, to prosto treba zažiť. Hrávam v základnej zostave, strieľam góly, darí sa mi, určite som tam spokojný.
.takže vám vyhovuje aj ten štýl futbalu?
Najmä tým, že je taktický a rýchly. Síce aj tvrdý, ale s anglickou ligou sa to porovnávať nedá. Z celej Európy mi najviac vyhovuje práve talianska liga.
.čiže je možné, že tam zostanete viacero rokov?
Rád by som tam zostal, áno.
.v Neapole prežil svoje najhviezdnejšie obdobie aj legendárny Diego Maradona....
Tam sa stále hovorí len o ňom. Všetci tvrdia, že by bolo dobré, keby som na neho nadviazal. Pokúsim sa, ale pre mňa je aj tak najdôležitejšie, aby boli so mnou spokojní fanúšikovia a môj zamestnávateľ.
.diego tam má aj nejaké múzeum alebo aspoň sochu v meste?
To nie, ale Neapol je od neho doslova závislý. Polovica fanúšikov ho má vytetovaného na tele, takže Diego Maradona v Neapole stále žije.
.vy máte tiež veľa tetovaní, ale Maradonu tam nevidím...
Nie, ja ho nemám nikde vytetovaného (smiech?.
.neapol je veľmi kontroverzné mesto, ako sa tam žije?
Je tam úplne odlišný život ako kdekoľvek inde. Napríklad ja tam ani poriadne nevychádzam von, pretože hneď je na ulici „bordel“. Hádam od päťročného chlapca po sedemdesiatročnú babku ma každý spozná. Keď idem nakupovať potraviny, tak za mnou stoja rady , keď vojdem do obchodu s oblečením, tak ho radšej rovno zavrú, aby tam tie davy ľudí nevošli.
.kvôli vám zatvárajú obchody?
Viem, že to znie neuveriteľne, ale naozaj. To preto, aby som si v pokoji mohol vybrať a nakúpiť.
.musí to byť dosť otravné?
Pravdupovediac je, preto som aj hovoril, že veľmi nechodím po uliciach a sedím radšej doma. A to nehovorím o reštauráciách. Tam mi veľmi pomáhajú čašníci, ktorí hneď ako prídem všetkým povedia, že teraz večeriam a nepustia ich ku mne, nemôžu si prisadnúť a dokonca sa mi ani pozdraviť. Až keď dojem.
.prekvapilo ma, že rád nakupujete. Je málo chlapov, ktorým sa chce chodiť po obchodoch...
Nebojte sa, ja nenakupujem často, ale je pravda, že keď sa už vyberiem, tak to stojí zato.Okrem toho si rád pozriem filmy, v Brescii som chodil aj trikrát do týždňa do kina. Teraz v Neapole si to nedovolím, takže kiná som vynechal. Iba keď prídem domov na Slovensko, tak s priateľkou idem do kina.
.napriek všetkému ste spomínali, že v Neapole sa vám páči. Ako ste vnímali ten prestup, o ktorom sa hovorilo celé leto a všetci čakali, kedy to už konečne bude...
Od začiatku bolo jasné, že prestúpim. Napríklad ja som už v januári vedel, že ma chce Neapol a že kluby sú už na deväťdesiat percent dohodnuté. Hovorilo sa o viacerých mužstvách, ale naozaj bolo vidieť, že Neapol mal najväčší záujem. O tom, že kluby sú už dohodnuté, som sa dozvedel na dovolenke na Jamajke. Zavolal mi môj manažér Juraj Vengloš a povedal mi, že som práve prestúpil do Neapolu.
.manchester, Chelsea, Liverpool, Barcelona, Real Madrid. Všetky tieto kluby a ešte aj ďalšie vás boli sledovať. Kam to ťahá vás?
Ešte by som chcel zostať v Taliansku, ale z týchto tímov mňa osobne najviac láka Manchester United a potom FC Barcelona. To sú moje vysnívané kluby od detstva, na druhej strane ťažko dosiahnuteľné. Teraz som spokojný tam, kde som. Uvidíme, či ma bude chcieť Neapol predať alebo bude stavať silné mužstvo pre Pohár UEFA, či Ligu majstrov.
.nie je tajomstvom, že vaším veľkým vzorom je Pavel Nedvěd. Už aj on o vás vyhlásil, že ste veľký talent a kluby by si vás mali všímať. To musí tešiť...
Jasné, že som rád. S Pavlom som sa spoznal osobne, keď som hral druhú taliansku ligu za Bresciu a stretli sme sa s Juventusom. Bol veľmi príjemný a môžem sa od neho veľa učiť.
.za ním do Juventusu vás to neťahá?
Písalo sa o tom. V lete k nám prišli dvaja hráči z Juventusu a údajne existuje nejaká dohoda medzi klubmi o výmene. Či je to pravda, však neviem, ale určite, že ma to tam ťahá, pretože je to jeden z najznámejších klubov Európy.
.hrali ste v talianskej Serii B aj A. Je medzi nimi veľmi veľký rozdiel?
Ani nie, Taliani sú známi taktikou, takže aj obe najvyššie ligy sú pretaktizované.
.zo Slovana Bratislava ste do Talianska prestupovali len ako sedemnásťročný. Nemali ste strach a obavy?
Vôbec, hneď ako som sa dozvedel, že ma chce niekto zo zahraničia, tak som neváhal ani sekundu. Za Slovan som odohral šesť zápasov, v tom poslednom, myslím, že to bolo proti Prešovu, som dal aj gól.
.ako vlastne došlo k tomu prestupu?
Začalo sa to kvalifikáciou šestnásť alebo sedemnásťročných. V Prešove sme hrali prvú fázu, kde sa bol pozrieť aj vyhľadávač talentov pre Bresciu. Prvé dva zápasy sme vyhrali, v oboch sa mi darilo a dal som aj góly. Našťastie ten tretí nevidel, lebo v ňom som hral zle a prehrali sme. Mali záujem, ozvali sa môjmu manažérovi a išiel som do Talianska.
.stihli ste už vôbec dokončiť školu?
Zatiaľ len základnú. V treťom ročníku športového gymnázia som prerušil štúdium, vtedy som práve odchádzal do Talianska. Neviem, kedy sa k tomu vrátim, teraz na to vôbec nemyslím.
.tento rok ste dostali po prvý raz aj pozvánku do reprezentácie. Prekvapilo vás to?
Najmä neuveriteľne potešilo, pretože to bol môj ďalší sen a splnil sa. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale ja som naozaj vždy túžil reprezentovať Slovensko. Ani som netušil, že sa mi to podarí už v devätnástich rokoch. Navyše som si vybudoval miesto v základnej zostave a stal som sa takzvaným stavebným pilierom.
.koľkokrát do roka sa, okrem reprezentačných zrazov, dostanete domov?
Tak dva-trikrát. S rodinou sa takmer vôbec nevidím, iba ak prídu za mnou. Na Vianoce chodím domov len na týždeň, pretože v Taliansku sa hrá liga už začiatkom januára. V lete bývam na Slovensku tak päť týždňov. Ak chcem hrať futbal, toto k tomu prosto patrí.
.rodičia musia byť pre vás veľkou oporou...
Najväčšou. Vždy mi vo všetkom pomáhali a podporovali ma. Aj keď nemali veľa peňazí, dobré kopačky mi vždy kúpili.
.máte za sebou mimoriadne hektický a úspešný rok. Veľa futbalistov vám to všetko môže len závidieť...
Tajne som o takejto závratnej kariére sníval, vždy som myslel optimisticky. Priznávam, že som mal aj veľa šťastia a všetko sa mi podarilo. Dúfam, že to tak bude aj naďalej.
Autorka pracuje v rádiu Viva
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.